Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia Zahraničie

Václav Klaus: Krymský polostrov historicky nepatrí Ukrajine, ale Rusku

Václav Klaus Foto: TASR/Pavel Neubauer

Bývalý český prezident Václav Klaus v rozhovore pre rakúsky denník Die Presse uviedol, že Krym patrí historicky k Rusku, pričom ruská vláda bola donútená prikročiť k zodpovedajúcim opatreniam

Moskva 22. januára (TASR) - Bývalý český prezident Václav Klaus v rozhovore pre rakúsky denník Die Presse uviedol, že Krym patrí historicky k Rusku, pričom ruská vláda bola donútená prikročiť k zodpovedajúcim opatreniam, aby sa predišlo útokom na tamojšiu ruskú populáciu. Informovala o tom v stredu agentúra RIA Novosti.

"Konanie Ruska na Kryme bolo iba reakciou, nie akciou. Išlo o odpoveď na Majdan, udalosti v Kyjeve a výpady voči miestnemu ruskému obyvateľstvu,"
konštatoval dvojnásobný český prezident.

Klaus ďalej vyhlásil, že Rusko nenesie zodpovednosť za súčasnú krízu na Ukrajine. Podľa neho je výsledkom toho, že štát bol donútený rozhodnúť sa, či patrí k Západu alebo Východu. Podľa neho je jedným z hlavných faktorov konfliktu myšlienka začleniť Ukrajinu do EÚ a NATO, pričom prvým krokom k tomu bola asociačná dohoda.

Krym sa opätovne zjednotil s Ruskom vlani v marci po referende, ktorému predchádzalo rozmiestnenie ruských vojakov na polostrove s cieľom zaistiť bezpečnosť a pokojný priebeh plebiscitu.

Ukrajinská kríza mala negatívny dopad na vzťahy Ruska so západnými štátmi, keďže Moskvu obvinili z angažovanosti vo vojenskom konflikte na juhovýchode Ukrajiny. EÚ, ako aj Spojené štáty uvalili voči Ruskej federácii sankcie vrátane ekonomických obmedzení, zákazu cestovania pre jednotlivcov či zmrazenia bankových účtov.

"Nazdávam sa, že sankcie sú nesprávne," uviedol Klaus. Dodal, že kríze sa dalo predísť, ak by vláda viedla s opozíciou dialóg. Kyjev začal vlani v apríli vojenskú operáciu proti stúpencom nezávislosti v juhovýchodných oblastiach krajiny, ktorí po februárovom štátnom prevrate odmietli uznať nové politické vedenie.

Podľa odhadov OSN od vypuknutia bojov zahynulo na Ukrajine najmenej 4700 ľudí a vyše 10.000 utrpelo zranenia.