Vatikán 27. apríla (TASR) - Pápež František vyhlásil dnes za svätých svojich predchodcov Jána XXIII. a Jána Pavla II. - talianskeho pápeža, ktorý zvolal reformný druhý vatikánsky koncil, a prvého slovanského pápeža pochádzajúceho z Poľska.

Kanonizačný obrad sa konal v úvode slávnostnej omše na vatikánskom Námestí sv. Petra za účasti státisícov pútnikov z celého sveta, ktorí zaplnili Vatikán a okolité ulice a námestia Ríma, aby oslávili dvoch velikánov rímskokatolíckej cirkvi z 20. storočia.

František po trojitej žiadosti prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, kardinála Angela Amata o vyhlásenie nových svätcov prečítal slávnostnú formulu v latinčine, ktorou potvrdil návrh, aby boli blahoslavení Ján XXIII. a Ján Pavol II. zaradení medzi svätých a aby ich ako takých uctievala celá cirkev. Na oltár následne priniesli ich relikvie.

Davy ľudí, medzi ktorými mali najväčšie zastúpenie rodáci Jána Pavla II. z Poľska, svätorečenie privítali i potleskom a mnohí pritom sledovali veľké portréty dvojice pápežov na priečelí Baziliky sv. Petra za Františkom, uviedla agentúra Reuters.



Ide o vôbec prvé svätorečenie súčasne dvoch pápežov. Historický význam udalosti zvýšila aj účasť Františkovho predchodcu, emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý pred rokom ako prvá hlava katolíckej cirkvi po šiestich storočiach odstúpil z funkcie. Dnešná slávnosť tak symbolicky spojila štyroch pápežov. Dvaja noví svätci sú pochovaní v hrobkách v Bazilike sv. Petra.

Potlesk predtým zaznel aj pri príchode Benedikta XVI. na námestie, kde ho srdečne privítal František. Emeritný pápež sedel počas omše po strane oltára spolu s približne 150 kardinálmi. Na bohoslužbe sa zúčastnilo aj 1000 biskupov a takmer 6000 kňazov, 700 z nich bolo pripravených na rozdávanie prijímania.



Prítomnosť Benedikta XVI. odráža snahu jeho nástupcu poukázať na nadväznosť medzi pápežmi napriek určitým rozdielom, ako aj na jednotu katolíckej cirkvi, ktorú chcel František preukázať rozhodnutím svätorečiť Jána XXIII. a Jána Pavla II. spoločne ako pápežov, ktorých majú v obľube konzervatívci i liberáli.

Talian Ján XXIII., ktorý viedol katolícku cirkev v rokoch 1958-63, bol známy ako "dobrý pápež" pre priateľskú, otvorenú povahu a neobvyklú spontánnosť na svojom poste. Presadzoval úlohu katolíckej cirkvi ako obhajcu mieru vo svete. Zomrel predtým, ako druhý vatikánsky koncil v roku 1965 ukončil svoju prácu, jeho iniciatíva však spustila program prispôsobenia cirkvi dnešnej dobe v istých oblastiach. Koncil, odsudzovaný tradicionalistami, okrem iného umožnil bohoslužby v miestnych jazykoch namiesto latinčiny či vyzval na väčší dialóg s ľuďmi iných vierovyznaní, najmä Židmi, uviedla agentúra AP.

Ján Pavol II., ktorý bol pápežom v rokoch 1978-2005 a ktorému sa všeobecne pripisuje podiel na ukončení komunistického režimu vo východnej Európe, pokračoval v reformách a jeho početné cesty po krajinách sveta či populárne Svetové dni mládeže inšpirovali novú generáciu katolíkov. Zastával však prísnu líniu v základných učeniach cirkvi, čo privítali konzervatívci po turbulentných 60. rokoch. Niektorí kritici ho vnímajú práve ako príliš nekompromisného konzervatívca, pričom sa objavili aj hlasy, že ho kanonizovali prirýchlo. Podľa skupín zastupujúcich obete sexuálneho zneužívania kňazmi tiež neurobil dosť na ukončenie škandálu, ktorý sa vynoril v závere jeho pontifikátu a dodnes zaťažuje cirkev.

Pri kanonizácii oboch pápežov došlo k úpravám obvykle striktných pravidiel. Benedikt XVI. v prípade Jána Pavla II. upustil od požiadavky, podľa ktorej sa proces posudzovania svätorečenia môže začať najskôr päť rokov po blahorečení, pokým František rozhodol, že na vyhlásenie Jána XXIII. za svätého stačí jeden zázrak, dodáva Reuters.