Do druhého kola postúpili z prvého kola súčasný prezident Miloš Zeman so ziskom 38,65 percenta hlasov a akademik Jiří Drahoš so ziskom 26,6 percenta hlasov.
Autor TASR/TERAZ.sk
Praha 25. januára (TASR) - Druhé kolo prezidentských volieb v Českej republike je stanovené na piatok 26. januára a sobotu 27. januára. Do druhého kola postúpili z prvého kola súčasný prezident Miloš Zeman so ziskom 38,65 percenta hlasov a akademik Jiří Drahoš so ziskom 26,6 percenta hlasov. Prvé kolo sa konalo 12.-13. januára. Prezidentské voľby v ČR vyhlásil predseda Senátu Parlamentu ČR Milan Štěch v auguste 2017. Prezidentom sa stane kandidát, ktorý v druhom kole získa najvyšší počet hlasov.
V prvom kole vyhral Miloš Zeman vo všetkých krajoch okrem Prahy a v dvoch okresoch v Stredočeskom kraji, Praha-východ a Praha-západ, informoval portál iDNES.cz.
Súčasný prezident a kandidát Miloš Zeman 6. novembra 2017 oficiálne v Prahe oznámil svoju kandidatúru na ďalšie funkčné obdobie. Jeho manželka Ivana Zemanová na tlačovej konferencii vtedy uviedla, že pod kandidátsku petíciu sa podarilo nazbierať celkovo 113.038 podpisov.
Svoju kandidatúru na úrad prezidenta Drahoš oznámil 28. marca 2017 v rodnom Jablunkove a odôvodnil ju slovami: "Hlavným dôvodom mojej kandidatúry sú moje obavy o osud novodobej českej demokracie. Nie je mi ľahostajný nárast extrémizmu a populizmu a istej občianskej apatie k základným demokratickým hodnotám."
Od začiatku tvrdil, že nechce byť oficiálnym kandidátom žiadnej politickej strany. Vyhlásil, že bude kandidovať ako nezávislý kandidát.
V prvom kole vyhral Miloš Zeman vo všetkých krajoch okrem Prahy a v dvoch okresoch v Stredočeskom kraji, Praha-východ a Praha-západ, informoval portál iDNES.cz.
Súčasný prezident a kandidát Miloš Zeman 6. novembra 2017 oficiálne v Prahe oznámil svoju kandidatúru na ďalšie funkčné obdobie. Jeho manželka Ivana Zemanová na tlačovej konferencii vtedy uviedla, že pod kandidátsku petíciu sa podarilo nazbierať celkovo 113.038 podpisov.
Profil Miloša Zemana
Narodil sa 28. septembra 1944 v stredočeskom Kolíne. V roku 1969 ukončil štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Prahe a ako pedagóg tam pracoval do roku 1970. V roku 1968 vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ). Za jeho štúdiu porovnávajúcu komunizmus a fašizmus ho v roku 1970 zo strany vylúčili.
V období rokov 1971-1984 pracoval v telovýchovných podnikoch Noctua, Technosport a Sportpropag. Pracovníkom Výskumného ústavu ekonomiky bol v rokoch 1985-1989 a Prognostického ústavu Československej akadémie vied v období 1990-1992.
Poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR za Občianske fórum bol Miloš Zeman od 30. januára 1990 do 6. júna 1992. Členom predsedníctva FZ ČSFR bol od februára 1990 do mája 1991 a predsedníctva Snemovne národov ČSFR od júna 1990 do mája 1991. Vykonával tiež funkciu predsedu Výboru pre plán a rozpočet SN ČSFR. Od februára 1991 do februára 1992 bol podpredsedom Československej asociácie Rímskeho klubu.
Členom Československej strany sociálnodemokratickej (ČSSD) sa stal v roku 1992. Po premenovaní ČSSD na Českú stranu sociálnodemokratickú (s tou istou skratkou) sa 28. februára 1993 stal jej predsedom. V marci 1993 inicioval vytvorenie predvolebného zoskupenia Realistický blok. Od júna 1996 bol predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Predsedom vlády ČR bol v období od 17. júla 1998 do 15. júla 2002, keď ho na tomto poste vystriedal Vladimír Špidla (ČSSD).
Miloš Zeman v roku 2002 odmietol opätovnú kandidatúru na predsedu vlády. Vo voľbách v roku 2003 kandidoval na funkciu prezidenta, nebol však zvolený.
Odvtedy žil ako dôchodca na Vysočine. V roku 2007 pre nesúhlas s politikou ČSSD vystúpil zo strany. V roku 2009 založil Stranu práv občanov a v marci 2010 ho zvolili za jej predsedu. Strana kandidovala v českých parlamentných voľbách v máji 2010, ale do parlamentu sa nedostala. Zeman zložil funkciu; neskôr ho zvolili za jej čestného predsedu.
Dňa 26. júna 2012 oficiálne ohlásil svoju kandidatúru na funkciu hlavy štátu. Zvíťazil v historicky prvej priamej voľbe prezidenta ČR, keď v druhom kole 25. a 26. januára 2013 získal takmer 2,72 milióna hlasov voličov. Dňa 8. marca 2013 zložil Miloš Zeman na Pražskom hrade prezidentský sľub.
Narodil sa 28. septembra 1944 v stredočeskom Kolíne. V roku 1969 ukončil štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Prahe a ako pedagóg tam pracoval do roku 1970. V roku 1968 vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ). Za jeho štúdiu porovnávajúcu komunizmus a fašizmus ho v roku 1970 zo strany vylúčili.
V období rokov 1971-1984 pracoval v telovýchovných podnikoch Noctua, Technosport a Sportpropag. Pracovníkom Výskumného ústavu ekonomiky bol v rokoch 1985-1989 a Prognostického ústavu Československej akadémie vied v období 1990-1992.
Poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR za Občianske fórum bol Miloš Zeman od 30. januára 1990 do 6. júna 1992. Členom predsedníctva FZ ČSFR bol od februára 1990 do mája 1991 a predsedníctva Snemovne národov ČSFR od júna 1990 do mája 1991. Vykonával tiež funkciu predsedu Výboru pre plán a rozpočet SN ČSFR. Od februára 1991 do februára 1992 bol podpredsedom Československej asociácie Rímskeho klubu.
Členom Československej strany sociálnodemokratickej (ČSSD) sa stal v roku 1992. Po premenovaní ČSSD na Českú stranu sociálnodemokratickú (s tou istou skratkou) sa 28. februára 1993 stal jej predsedom. V marci 1993 inicioval vytvorenie predvolebného zoskupenia Realistický blok. Od júna 1996 bol predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Predsedom vlády ČR bol v období od 17. júla 1998 do 15. júla 2002, keď ho na tomto poste vystriedal Vladimír Špidla (ČSSD).
Miloš Zeman v roku 2002 odmietol opätovnú kandidatúru na predsedu vlády. Vo voľbách v roku 2003 kandidoval na funkciu prezidenta, nebol však zvolený.
Odvtedy žil ako dôchodca na Vysočine. V roku 2007 pre nesúhlas s politikou ČSSD vystúpil zo strany. V roku 2009 založil Stranu práv občanov a v marci 2010 ho zvolili za jej predsedu. Strana kandidovala v českých parlamentných voľbách v máji 2010, ale do parlamentu sa nedostala. Zeman zložil funkciu; neskôr ho zvolili za jej čestného predsedu.
Dňa 26. júna 2012 oficiálne ohlásil svoju kandidatúru na funkciu hlavy štátu. Zvíťazil v historicky prvej priamej voľbe prezidenta ČR, keď v druhom kole 25. a 26. januára 2013 získal takmer 2,72 milióna hlasov voličov. Dňa 8. marca 2013 zložil Miloš Zeman na Pražskom hrade prezidentský sľub.
Svoju kandidatúru na úrad prezidenta Drahoš oznámil 28. marca 2017 v rodnom Jablunkove a odôvodnil ju slovami: "Hlavným dôvodom mojej kandidatúry sú moje obavy o osud novodobej českej demokracie. Nie je mi ľahostajný nárast extrémizmu a populizmu a istej občianskej apatie k základným demokratickým hodnotám."
Od začiatku tvrdil, že nechce byť oficiálnym kandidátom žiadnej politickej strany. Vyhlásil, že bude kandidovať ako nezávislý kandidát.
Profil Jiřího Drahoša
Narodil sa 20. februára 1949 v Jablunkove. Po Strednej všeobecnovzdelávacej škole (SVŠ) v Jablunkove študoval päť rokov odbor fyzikálna chémia na Vysokej škole chemicko-technologickej (VŠCHT) v Prahe. Po jej ukončení absolvoval vojenskú základnú službu.
V roku 1973 pokračoval v štúdiu v Ústave teoretických základov chemickej techniky Akadémie vied ČSSR, kde po štyroch rokoch získal titul kandidát vied (CSc.).
Od roku 1978 pôsobil v AV ČSSR ako vedecký pracovník. Počas tohto obdobia na rok vycestoval do univerzitu do Hannoveru v NSR. Autorka článku v jednom z českých zdrojov pri predstavovaní Jiřího Drahoša o ňom napísala: "Vedec, ale i manažér." A dodala, že podstatnú časť života strávil v laboratóriách.
V roku 1992 sa stal na dva roky zástupcom riaditeľa Ústavu chemických procesov AV ČR, ďalších osem rokov tento ústav riadil. V roku 1994 získal docentúru, v roku 1999 obhájil titul doktor vied (DrSc). V roku 2003 bol v odbore chemického inžinierstva vymenovaný za profesora.
Štyri roky bol zástupcom predsedu AV ČR, a to od roku 2005. V ďalšom období, 2009-2017, pôsobil na čele tejto inštitúcie ako jej predseda.
Bol a naďalej je členom viacerých vedeckých orgánov, inštitúcií aj redakčných rád.
Drahoš dostal 1. marca 2006 čestný doktorát - titul Doctor honoris causa (Dr.h.c.) - od Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Pre TASR to potvrdila manažérka pre komunikáciu STU Andrea Settey Hajdúchová. Slávnostné laudatio vtedy predniesol prorektor prof. Ing. Vojtech Molnár, DrSc., ktorý okrem iného povedal: "Prof. Ing. Jiří Drahoš, DrSc., je jedným z najvýznamnejších odborníkov v oblasti chemického inžinierstva v Európe... Udelením čestného titulu Dr.h.c. pánovi profesorovi Jiřímu Drahošovi sa dostane ocenenie vedcovi, organizátorovi a učiteľovi, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil vedecké bádanie v oblasti viacfázových reaktorov, najmä trojfázových reaktorov kvapalina-plyn-tuhá fáza, a to v celosvetovom meradle. Jeho pričinením sa úspešne rozvinulo riešenie tejto problematiky aj na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave..."
Narodil sa 20. februára 1949 v Jablunkove. Po Strednej všeobecnovzdelávacej škole (SVŠ) v Jablunkove študoval päť rokov odbor fyzikálna chémia na Vysokej škole chemicko-technologickej (VŠCHT) v Prahe. Po jej ukončení absolvoval vojenskú základnú službu.
V roku 1973 pokračoval v štúdiu v Ústave teoretických základov chemickej techniky Akadémie vied ČSSR, kde po štyroch rokoch získal titul kandidát vied (CSc.).
Od roku 1978 pôsobil v AV ČSSR ako vedecký pracovník. Počas tohto obdobia na rok vycestoval do univerzitu do Hannoveru v NSR. Autorka článku v jednom z českých zdrojov pri predstavovaní Jiřího Drahoša o ňom napísala: "Vedec, ale i manažér." A dodala, že podstatnú časť života strávil v laboratóriách.
V roku 1992 sa stal na dva roky zástupcom riaditeľa Ústavu chemických procesov AV ČR, ďalších osem rokov tento ústav riadil. V roku 1994 získal docentúru, v roku 1999 obhájil titul doktor vied (DrSc). V roku 2003 bol v odbore chemického inžinierstva vymenovaný za profesora.
Štyri roky bol zástupcom predsedu AV ČR, a to od roku 2005. V ďalšom období, 2009-2017, pôsobil na čele tejto inštitúcie ako jej predseda.
Bol a naďalej je členom viacerých vedeckých orgánov, inštitúcií aj redakčných rád.
Drahoš dostal 1. marca 2006 čestný doktorát - titul Doctor honoris causa (Dr.h.c.) - od Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Pre TASR to potvrdila manažérka pre komunikáciu STU Andrea Settey Hajdúchová. Slávnostné laudatio vtedy predniesol prorektor prof. Ing. Vojtech Molnár, DrSc., ktorý okrem iného povedal: "Prof. Ing. Jiří Drahoš, DrSc., je jedným z najvýznamnejších odborníkov v oblasti chemického inžinierstva v Európe... Udelením čestného titulu Dr.h.c. pánovi profesorovi Jiřímu Drahošovi sa dostane ocenenie vedcovi, organizátorovi a učiteľovi, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil vedecké bádanie v oblasti viacfázových reaktorov, najmä trojfázových reaktorov kvapalina-plyn-tuhá fáza, a to v celosvetovom meradle. Jeho pričinením sa úspešne rozvinulo riešenie tejto problematiky aj na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave..."