Alijevova strana Nový Azerbajdžan (YAP) po zverejnení prvých povolebných prognóz vyjadrila očakávanie, že získa minimálne 70 kresiel v 125 člennom zákonodarnom zbore.
Autor TASR
Baku 1. novembra (TASR) - Vládna strana azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva deklarovala víťazstvo v dnešných parlamentných voľbách, ktoré bojkotovala väčšina opozície i medzinárodní pozorovatelia.
Alijevova strana Nový Azerbajdžan (YAP) po zverejnení prvých povolebných prognóz vyjadrila očakávanie, že získa minimálne 70 kresiel v 125 člennom zákonodarnom zbore, čo by stačilo na udržanie doterajšieho dominantného postavenia.
"Na základe výsledkov exit pollov sa domnievame, že Nový Azerbajdžan bude mať väčšinu aj v novom parlamente," povedal novinárom výkonný tajomník strany Ali Achmedov.
Volieb sa zúčastnilo niečo vyše 55 percent oprávnených voličov. Po prvý raz od vzniku nezávislého Azerbajdžanu v roku 1991 hlasovanie nemonitorovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Zdôvodnila to tým, že jej azerbajdžanské úrady stanovili také podmienky, ktoré by jej túto činnosť fakticky znemožnili.
Ilham Alijev v roku 2003 vystriedal vo funkcii svojho otca, dlhoročného vládcu tejto stredoázijskej republiky Hejdara Alijeva. Odvtedy sa mu podarilo skonsolidovať vlastnú pozíciu, k čomu prispelo zlepšenie životných podmienok tamojšieho obyvateľstva súvisiace s nárastom exportu ropy a plynu.
Aktivisti obviňujú Alijevov režim z autoritatívnych praktík, obmedzovania občianskych slobôd, umlčovania opozície a nezávislých médií. Západné vlády však obmedzujú svoju kritiku Azerbajdžanu vzhľadom na jeho bohaté energetické zdroje a strategickú polohu medzi Iránom, Ruskom a Tureckom.
Alijevova strana Nový Azerbajdžan (YAP) po zverejnení prvých povolebných prognóz vyjadrila očakávanie, že získa minimálne 70 kresiel v 125 člennom zákonodarnom zbore, čo by stačilo na udržanie doterajšieho dominantného postavenia.
"Na základe výsledkov exit pollov sa domnievame, že Nový Azerbajdžan bude mať väčšinu aj v novom parlamente," povedal novinárom výkonný tajomník strany Ali Achmedov.
Volieb sa zúčastnilo niečo vyše 55 percent oprávnených voličov. Po prvý raz od vzniku nezávislého Azerbajdžanu v roku 1991 hlasovanie nemonitorovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Zdôvodnila to tým, že jej azerbajdžanské úrady stanovili také podmienky, ktoré by jej túto činnosť fakticky znemožnili.
Ilham Alijev v roku 2003 vystriedal vo funkcii svojho otca, dlhoročného vládcu tejto stredoázijskej republiky Hejdara Alijeva. Odvtedy sa mu podarilo skonsolidovať vlastnú pozíciu, k čomu prispelo zlepšenie životných podmienok tamojšieho obyvateľstva súvisiace s nárastom exportu ropy a plynu.
Aktivisti obviňujú Alijevov režim z autoritatívnych praktík, obmedzovania občianskych slobôd, umlčovania opozície a nezávislých médií. Západné vlády však obmedzujú svoju kritiku Azerbajdžanu vzhľadom na jeho bohaté energetické zdroje a strategickú polohu medzi Iránom, Ruskom a Tureckom.