Washington 2. mája (TASR) - Americký prezident Barack Obama v mimoriadnom príhovore k národu dňa 2. mája 2011 oznámil, že vodca teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin je mŕtvy a Spojené štáty majú jeho telo. Od tohto momentu dnes uplynie päť rokov.

Život a smrť vodcu al-Káidy

Vodca teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin, ktorý mal byť okrem iných teroristických útokov aj organizátorom a financovateľom útokov z 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum (WTC) v New Yorku a na Pentagón vo Washingtone, pri ktorých zahynulo najmenej 2973 ľudí, zomrel 2. mája 2011.

Stalo sa tak pri prestrelke v dome, v ktorom sa ukrýval v pakistanskom meste Abbottabad. Zabil ho malý tím amerických vojakov. Pred smrťou bol bin Ládin na čele rebríčka desiatich najhľadanejších teroristov na svete. Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) vypísal za informácie, ktoré by viedli k jeho zadržaniu, 50 miliónov dolárov.

Foto: TASR/AP

Usáma bin Ládin sa narodil 10. marca 1957 v Rijáde ako 17. dieťa z 50-53 detí v rodine saudskoarabského podnikateľa. Bol jedináčikom desiatej manželky svojho otca, ale mal mnoho nevlastných súrodencov. Jeho otec Muhammad Awad bin Ládin prišiel do kráľovstva dnešnej Saudskej Arábie okolo roku 1930 z Južného Jemenu.

Začínal ako robotník v prístave v Džidde a končil ako bohatý majiteľ najväčšej stavebnej firmy v krajine. Úzko spolupracoval s kráľovskou rodinou Saudov, postavil pre nich luxusné paláce za najnižšie ceny. Matkou Usámu bin Ládina bola istá Sýrčanka.

Ako 17-ročný sa bin Ládin oženil so sýrskym príbuzným dievčaťom. Vyštudoval v Džidde rozličné školy a takisto i univerzitu. Od roku 1981 pracoval v podstate vo verejnej správe kráľa Abd al-Azíza. Precestoval krajiny Arabského polostrova, Sýriu, Pakistan, Afganistan a Sudán.

Po invázii ZSSR do Afganistanu v roku 1979 mal možnosť v Pakistane zhliadnuť mnohých utečencov: spolu utieklo asi 6,2 milióna Afgancov. Povzbudený myšlienkou džihádu, svätej vojny, sa vrátil do Saudskej Arábie a začal zhromažďovať financie či iné prostriedky pre bojovníkov islamu proti Sovietom.

Roku 1982 sa sám do Afganistanu dostal a osobne pomáhal, pričom sa občas zapojil aj do otvoreného boja. V roku 1984 založil penzión v Pešávare v Pakistane, v ktorom mal zhromažďovať afganských a arabských bojovníkov - bola to jeho prvá skúsenosť s vlastnými výcvikovými tábormi. Od roku 1986 začal budovať takéto tábory na afganskom území, do roku 1988 ich bolo šesť.

V roku 1988 vyvinul nové snahy a inicioval spolu s viacerými spolupracovníkmi z Afganistanu založenie lepšej a dokonalejšej organizačnej štruktúry, teroristickej siete. Nazvali ju al-Káida (Základňa). Po skončení vojny v roku 1989 sa mohol vrátiť späť do Saudskej Arábie, kde ho zastihla správa o obsadení Kuvajtu irackými vojskami. Vojna v Perzskom zálive, ktorá následne vypukla, si vynútila spoluprácu Saudskoarabov, pričom bolo umožnené americkým či iným spojeneckým vojskám sídliť a útočiť z územia Saudskej Arábie, ktoré považoval nielen bin Ládin za pre moslimov posvätné.

Začal iniciovať protesty proti "okupácii" svojej krajiny, ktorá naňho za to zanevrela. Americké vojská na polostrove zostali aj po skončení vojny v roku 1991, čím sa stupňovala jeho nenávisť voči Američanom. Tá rástla aj v dôsledku podpory USA Izraelu v izraelsko-palestínskom konflikte.

Foto: TASR/AP Photo

Usáma bin Ládin odišiel zo svojej krajiny do Sudánu a do iných arabských krajín, kde pripravoval teroristické útoky na rôzne americké ciele.

V roku 1996 sa v Kábule ujalo vedenia štátu radikálne hnutie Taliban, a tak sa mohol ukryť opäť za vlajku Afganistanu. Tam budoval al-Káidu a jej výcvikové strediská, zhromažďoval majetok a organizoval teroristické akcie. Tam sa tiež rodili myšlienky, nápady a plány na dosiaľ najkrutejší a najhorší teroristický útok v dejinách.

Príčina, ktorá by zastrešovala a ospravedlňovala teroristické útoky na ciele v USA 11. septembra 2001, neexistuje. Nie je ospravedlnenie pre tento hrubý medzinárodný terorizmus, ktorý pripravil o život tisícky civilistov, nevinných ľudí. Avšak pre skupinu islamistických radikálnych teroristov z al-Káidy či jej podobným organizáciám sa to zdá ako logický krok.

Foto: TASR/AP Photo

Teroristi spolupracujúci s bin Ládinom - a najmä bin Ládin sám - boli islamskí radikáli, ktorí si dokázali vysvetliť učenie svojho náboženstva inak než väčšina veriacich moslimov, pričom boli a sú veľmi hlboko presvedčení o svojej pravde. Nemajú problém obetovať život, pretože veria, že budú po smrti bohato odmenení za svoje zásluhy, predovšetkým ak medzi tie zásluhy možno počítať smrť Američana, ktorý sa previnil svojou príslušnosťou k národu, ktorého vláda svojou armádou okupovala posvätné miesta islamu.

Špeciálne komando amerických vojakov zabilo Usámu bin Ládina 2. mája 2011 pri prestrelke v dome, v ktorom sa v pakistanskom meste Abbottabad, približne 100 kilometrov severne od Islamabadu, ukrýval.

Jeho smrť v mimoriadnom príhovore k národu oznámil americký prezident Barack Obama.



Americkí predstavitelia následne informovali, že bin Ládina po smrti pochovali v mori. Tento krok zdôvodnili tým, že by bolo ťažké nájsť krajinu, ktorá by bola ochotná prijať jeho pozostatky.

Podľa niektorých médií chceli USA zabrániť aj tomu, aby bin Ládinovo telo skončilo po jeho smrti v moslimskej hrobke, kde by mohlo byť predmetom uctievania.