Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 9. apríl 2025Meniny má Milena
< sekcia Zahraničie

R. Karadžiča odsúdili na 40 rokov väzenia, proti verdiktu sa odvolá

Na snímke bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič počas čítania rozsudku v súdnej sieni Medzinárodného trestného tribunálu OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu 24. marca 2016. Foto: TASR/AP

Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii dnes vyniesol rozsudok nad bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom.

Haag 24. marca (TASR) - Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča uznal dnes Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) vinným v 10 z 11 bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou, a odsúdil ho na 40 rokov väzenia.

Podľa rozhodnutia súdu je Karadžič zodpovedný za zverstvá bosnianskosrbských síl spáchané počas bosnianskej vojny (1992-1995), v ktorej prišlo o život zhruba 100.000 ľudí.

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a Karadžič sa proti nemu môže odvolať, informovali svetové agentúry.

Súd rozdelil rozsudok nad Karadžičom do jednotlivých častí a v prvom bode obžaloby ho pre nedostatok dôkazov vyhlásil za nevinného z genocídy v siedmich bosnianskych dedinách. Uznal ho však za vinného z genocídy v druhom bode obžaloby, týkajúcom sa masakry v Srebrenici, kde srbské sily povraždili v roku 1995 približne 8000 moslimských mužov a chlapcov.

Sedemdesiatročný Karadžič je podľa ICTY zodpovedný aj za 44-mesačné obliehanie metropoly Sarajevo. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon povedal, že Karadžič využil obliehanie a ostreľovanie mesta na presadenie svojich politických cieľov. Bez Karadžičovej podpory by podľa jeho slov nebolo možné.

Bosnianske moslimky, ktoré prišlo o svojich členov rodiny počas masakry v Srebrenici, sledujú televízny prenos v bosnianskej Tuzle ohľadne rozsudku pre bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča pred Medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) v Haagu 24. marca 2016.
Foto: TASR/AP
V ďalších bodoch obžaloby súd uznal Karadžiča za vinného zo prenasledovania a vyhladzovania, z vrážd, deportácií, násilného presúvania, šírenia teroru, nezákonných útokov na civilistov a zajímania rukojemníkov, čo vo viacerých bodoch označil za vojnové zločiny.

Rozsudok má obrovský význam pre ICTY a medzinárodné právo. Karadžič je najvyšším bosnianskosrbským predstaviteľom, ktorý čelil trestnému stíhaniu pred ICTY v Haagu.

Jeho uznanie za vinného pravdepodobne posilní medzinárodné právo v oblasti trestnej zodpovednosti politických predstaviteľov za zverstvá spáchané ozbrojenými silami pod ich kontrolou.



Srbský prezident Slobodan Miloševič, ktorý bol obvinený z vyvolávania smrtiacich konfliktov na Balkáne v 90. rokoch, keď sa rozpadla bývalá Juhoslávia, zomrel vo svojej cele v Haagu v roku 2006 predtým, ako nad ním mohol súd vyniesť rozsudok.

ICTY bol zriadený v roku 1993. Odvtedy obžaloval 161 podozrivých, z ktorých 80 uznal za vinných a odsúdil, 18 zbavil obvinení a prípady ďalších 13 poslal nazad k miestnym súdom. U zvyšných 36 podozrivých boli obžaloby stiahnuté alebo tieto osoby zomreli, zhrnula tlačová agentúra AP.

Karadžič sa proti verdiktu ICTY odvolá, vyhlásili jeho právnici

Bývalý bosnianskosrbský vodca Radovan Karadžič sa hodlá odvolať proti dnešnému verdiktu Medzinárodného tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY), ktorý ho poslal do väzenia na 40 rokov za genocídu a vojnové zločiny spáchané počas bosnianskej vojny (1992-1995).

"Odvoláme sa," vyhlásili po skončení pojednávania jeho právnici, ktorých cituje agentúra TASS.

Odsúdenie Karadžiča za genocídu nám dáva nádej, vyhlásila sýrska opozícia

Odsúdenie bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča za genocídu vysiela pozitívny signál tým, ktorí sa snažia dosiahnuť spravodlivosť za porušovanie ľudských práv v Sýrii. Vyhlásila to dnes vysokopostavená predstaviteľka sýrskej opozície Basma Kudmáníová.

"Súdny proces s Radovanom Karadžičom nám určite dodáva nádej," uviedla táto vplyvná opozičná vyjednávačka po dnešnom vyhlásení verdiktu nad Karadžičom. "Existujú medzinárodné súdy, ktoré sa určite budú snažiť trestne stíhať aj veľkých zločincov zo Sýrie," dodala Kudmáníová v čase mierových rozhovorov o Sýrii, ktoré v Ženeve sprostredkovala OSN.

Srbi sa po vynesení rozsudku nad Karadžičom obávajú o Republiku srbskú v Bosne

Srbský premiér Aleksandar Vučič dnes varoval, že rozsudok nad bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom nesmie vyvolať "politický ani žiadny iný útok" na Republiku srbskú (RS) v Bosne. Vučič zvolal na piatok naliehavé zasadnutie vlády, ktoré bude mať na programe dôsledky Karadžičovho rozsudku, oznámila belehradská televízia B92.

Srbský prezident Tomislav Nikolič vyhlásil, že rozsudok, ktorý dnes nad Karadžičom vyniesol Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY), "nemôže a nesmie ovplyvniť osud Republiky srbskej" a dodal, že Srbsko "využije svoje právo... podporiť Republiku srbskú a pomôcť jej prežiť."

Rozhodnutie ICTY, ktorý odsúdil Karadžiča na 40 rokov väzenia, kritizujú podľa tlačovej agentúry AP aj niektorí obyvatelia srbskej metropoly. Ich názory odrážajú rozsiahlu nedôveru k ICTY.

Muži sedia v pohostinstve, v ktorom visia na stenách podobizne Radovana Karadžiča v Belehrade vo štvrtok 24. marca 2016.
Foto: TASR/AP
Dôchodca Bosko Solič označil rozsudok ICTY za "fašistické rozhodnutie". "Neexistuje žiadna spravodlivosť, bol odsúdený za nič," tvrdí Solič, podľa ktorého Karadžič "nie je vinný" a je "iba človek".

Iný jeho vrstovník, Djordje Katič, povedal, že odsúdenie Karadžiča ho "neprekvapilo". "Mohli by ho odsúdiť na toľko rokov, na koľko by chceli. Čo iné môžem povedať?" dodal.

Väčšina Srbov zdieľa názor, že ICTY je voči Srbom predpojatý.

Vysoký komisár OSN: Karadžičov rozsudok je odkazom aj pre páchateľov vo svete

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn privítal dnes vynesenie významného rozsudku nad bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom ako posolstvo pre obete vojnových zločinov i pre tých, ktorí ich páchajú, nech sa nachádzajú kdekoľvek vo svete.

"Bez ohľadu na to, akí sú mocní, bez ohľadu na to, akí nedotknuteľní si myslia, že sú... páchatelia takýchto zločinov musia vedieť, že spravodlivosti neuniknú," citovala Husajna tlačová agentúra DPA.

Vedúca organizácie Matky zo Srebrenice, ktorá združuje preživších a rodiny obetí z tohto bosnianskeho mesta, Munira Subašičová vyhlásila, že je nešťastná, že pre nedostatok dôkazov bol Karadžič zbavený viny v prvom bode obžaloby z genocídy.

"Preživší očakávajú, že bude v odvolacom konaní uznaný za vinného z genocídy aj v ďalších samosprávnych obciach," povedala reportérom v Haagu.

Karadžič bol jednou z kľúčových postáv diania v Bosne v prvej polovici 90. rokov minulého storočia, v čase, keď sa počas krvavých vojen rozpadla bývalá Juhoslovanská zväzová republika.

Narodil sa 19. júna 1945 v dedine Petnjica neďaleko mestečka Šavnik v Čiernej Hore. Vyrastal v chudobe spolu so svojimi rodičmi, ktorí opovrhovali vtedajšou komunistickou nadvládou Josipa Broza Tita. Karadžičov otec bol srbský nacionalistický bojovník, ktorý utrpel zranenia v bojoch proti Titovým partizánom ešte pred koncom druhej svetovej vojny.

Po štúdiách sa stal Radovan Karadžič profesionálnym psychiatrom so špecializáciou na neurózy a depresie. Zaujímal sa o poéziu; vyšlo mu aj niekoľko básnických zbierok. Jeho diela majú fantazijný, často až morbídny nádych. Večne usmiata tvár a typická prešedivená štica vyvolávala falošné zdanie o jeho dôveryhodnosti, čo ho pasovalo až do pozície bosnianskosrbského vodcu.

Do politiky sa výraznejšie zapojil v roku 1989, keď bol spoluzakladateľom Srbskej demokratickej strany v Bosne a Hercegovine (BaH). Pred vojnou v Bosne v roku 1992 varoval krajinu, aby neuvažovala o vyhlásení samostatnosti.

"Uviedlo by to krajinu do pekla a pravdepodobne by to znamenalo vyhladenie moslimov, pretože moslimovia sa v prípade vojny nemajú šancu ubrániť," povedal Karadžič. Štátny útvar Bosna a Hercegovina (BaH) vznikol 3. marca 1992 vyhlásením nezávislosti. Pozostáva z dvoch subjektov Republika Srbská (RS) a Federácia Bosny a Hercegoviny (F BaH). Krátko po tom vypukla v Bosne občianska vojna medzi hlavnými etnickými a náboženskými skupinami, Srbmi, Chorvátmi a Moslimami.

V roku 1995 bol Karadžič jedným z účastníkov podpisu Daytonskej mierovej dohody.

ICTY ho 25. júla 1995 obvinil z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Podľa tribunálu dal súhlas na strieľanie civilistov počas obliehania Sarajeva, ktoré trvalo 43 mesiacov. O štyri mesiace neskôr ho obvinili aj z genocídy ako údajného strojcu masakry približne 8000 bosnianskych Moslimov po obsadení východobosnianskej enklávy Srebrenica jednotkami generála Ratka Mladiča. Táto enkláva bola pod kontrolou OSN.

Vodcu bosnianskych Srbov Karadžiča, na ktorého vydali medzinárodný zatykač za účasť na vojnových zločinoch, nemohli príslušníci medzinárodných mierových jednotiek IFOR v roku 1996 počas viacerých pobytov v Banja Luke zatknúť. Bol obklopený svojimi telesnými strážcami a pokus o zatknutie by ohrozil životy civilistov.

Príslušníci Stabilizačných síl v BaH (SFOR) dostali 3. júla 1997 nariadenie, aby Karadžiča, bývalého prezidenta Republiky Srbskej a bývalého hlavného veliteľa bosnianskosrbskej armády, zatkli.

Európska únia rozhodla o pozastavení humanitnej pomoci Republike Srbskej v BaH, pokým nedôjde k zatknutiu Karadžiča. Mierové sily SFOR pod vedením NATO začali 10. júla 1997 operáciu, cieľom ktorej bolo jeho zatknutie.

Biljana Plavšičová, prezidentka Republiky Srbskej v BaH, v auguste 1997 vyhlásila, že jej politický súper Radovan Karadžič odmietol ponuku USA na útek do cudziny, aby sa vyhol stíhaniu Medzinárodného tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii so sídlom v Haagu.

Následne sa objavili špekulácie o jeho vycestovaní z RS. Odvtedy sa stal terčom celosvetového pátrania. Pre mnohých Srbov bol stelesnením národného hrdinu a spasiteľa, ktorého chceli dolapiť zločinecké západné mocnosti. Jeho tvár sa často objavovala na tričkách, kalendároch a spomienkových predmetoch.

V priebehu rokov sa v médiách objavili viaceré správy o tom, kde sa Karadžič objavil. Žiadne neboli overené a neviedli k jeho zatknutiu. V máji 2005 sa údajne v prestrojení za kňaza zúčastnil na pohrebe svojej matky v čiernohorskej obci Nikšič. Mesiac predtým ho bez maskovania videli na obede s manželkou.

Radovana Karadžiča zatkli 21. júla 2008 srbské bezpečnostné sily. Oznámila to vtedy v komuniké kancelária srbského prezidenta Borisa Tadiča.

Počas uplynulých niekoľkých rokov žil Karadžič v Belehrade pod falošným menom Dragan Dabič a pôsobil ako alternatívny liečiteľ. Boli zverejnené fotografie, na ktorých bol Karadžič s dlhými bielymi vlasmi a hustou bradou. Na úteku bol od roku 1997. Do väzenia haagskeho tribunálu ho previezli 30. júla 2008.

VIDEO: Rada predsedov VZ OSN prijala Bratislavskú deklaráciu

Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajinu, UNCPGA privítala rokovania týkajúce sa možného prímeria medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré sprostredkúvajú Spojené štáty.

- Britský kráľ Karol III. a jeho manželka kráľovná Kamila v stredu nečakane vo Vatikáne navštívili pápeža Františka.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že sily Kyjeva spustili ofenzívu v ruskej Belgorodskej oblasti.

- Hokejistov HK Nitra delí od postupu do finále Tipos extraligy už len jeden krok. Obhajcovia titulu triumfovali v stredajšom semifinálovom dueli na ľade Žiliny 6:2 a v sérii hranej na štyri víťazné zápasy zvýšili svoje vedenie na 3:1.

- Rada predsedov Valného zhromaždenia (VZ) OSN (UNCPGA) v stredu na záver oficiálnej časti dvojdňového zasadnutia v hlavnom meste SR prijala tzv. Bratislavskú deklaráciu, ktorá okrem iného reaguje na prebiehajúce konflikty na Ukrajine, v Pásme Gazy aj v Sudáne.

- Slovenský zápasník Tajmuraz Salkazanov získal na ME v Šamoríne bronzovú medailu vo voľnom štýle v kategórii do 74 kg.

- Európska únia (EÚ) potrebuje podľa predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) úprimnú diskusiu o demokracii aj o tom, čo sa deje na Slovensku a v Srbsku.

- Osoba, ktorá dostala pokutu za porušenie protipandemických opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo musela uhradiť stravu v štátnych karanténnych zariadeniach, sa bude môcť domáhať odškodnenia.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorý má do Ústavy SR zakotviť dve pohlavia - muža a ženu.

- Nový zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) sa v stredu stretol v historickej budove Úradu vlády (ÚV) SR s indickou prezidentkou Draupadí Murmúovou.

- Hospodárske subjekty čakajú z dôvodu implementácie euronariadenia o znižovaní odlesňovania nové povinnosti. Prezident SR Peter Pellegrini podpísal nový zákon, ktorým sa vykonávajú opatrenia Európskej únie (EÚ) na zmiernenie globálneho odlesňovania.

- Ministerstvo dopravy (MD) SR získa možnosť obmedziť či zakázať vykonávanie civilných letov v určenej časti vzdušného priestoru SR aj z dôvodu zabránenia šírenia nákazlivých chorôb zvierat.

- Pozostalí po policajtoch a vojakoch budú k vyplácanému úmrtnému dostávať aj príplatok. Pôjde o jednorazovú sociálnu dávku vo výške 50.000 eur.

- Japonský premiér Šigeru Išiba v stredu súhlasil s prehĺbením spolupráce svojej krajiny s NATO v oblasti obrany.

- V štátnej spoločnosti Letecké opravovne Trenčín (LOTN) budú opravovať lietadlá F-16. Dohodu o založení spoločnej organizácie na opravu a údržbu lietadiel F-16 podpísali v stredu.

- Koalícia bude jednotná pri podpore vládneho návrhu novely Ústavy SR. Vyplýva to z vyjadrenia lídra SNS a podpredsedu Národnej rady (NR) SR Andreja Danka.

- V stredu zverejnil svoju správu vyšetrovací výbor francúzskeho parlamentu pre násilie vo filmovom, audiovizuálnom, divadelnom, módnom a reklamnom priemysle.

- Členské štáty EÚ v stredu hlasovali za návrh Európskej komisie (EK) na zavedenie obchodných protiopatrení voči Spojeným štátom a zhodli sa na tom, že clo na tovary z USA sa začne vyberať od 15. apríla.

- Blok nemeckých kresťanskodemokratických strán CDU/CSU sa so sociálnymi demokratmi (SPD) dohodol na vytvorení vládnej koalície, potvrdil v stredu na tlačovej konferencii budúci kancelár Friedrich Merz.

- Koaličná SNS na aktuálnej alebo nasledujúcej schôdzi Národnej rady (NR) SR navrhne čiastočné zrušenie dane z finančných transakcií, a to pre živnostníkov a firmy s obratom do 100.000 eur.