Bratislava 1. júla (Teraz.sk/TASR) - Záchranca stoviek židovských detí z bývalého Československa v období začínajúceho holokaustu sir Nicholas Winton zomrel dnes vo veku 106 rokov. Informoval o tom portál ceskatelevize.cz.

Jeho zať Stephen Watson uviedol, že Winton zomrel dnes. Rotary klub v anglickom meste Maidenhead, ktorému Winton v minulosti predsedal, informoval, že pri jeho smrteľnej posteli boli jeho dcéra Barbara a dve vnúčatá.

Sir Nicholas Winton bol v roku 1938 iba 29-ročným maklérom na burze, keď sa začal obávať - a správne -, že židovských obyvateľov nacistami okupovaného Československa budú posielať do koncentračných táborov.

Winton zorganizoval vlaky, ktoré odviezli židovské deti z okupovanej Prahy do Británie - musel pritom zápasiť s byrokraciou na oboch stranách. Deti však zachránil pred takmer istou smrťou. O svojich hrdinských činoch potom mlčal približne pol storočia, napísala tlačová agentúra AP.

Vlak s najväčším počtom detí (241) bol z Prahy vypravený práve 1. júla 1939, informovala dnes BBC.

O živote Nicolasa Wintona nakrútil oceňovanú filmovú trilógiu aj bratislavský rodák a režisér Matej Mináč (Všetci moji blízki, Sila ľudskosti a Nickyho rodina).

Winton sa v septembri 2001 zúčastnil v Bratislave na premiére Mináčovho dokumentárneho filmu Sila ľudskosti, ktorý približoval Wintonovu odvahu a statočnosť. Vtedy 92-ročný charizmatický Brit povedal, že najväčšou hodnotou v živote človeka je snaha pomôcť iným ľuďom.

Winton si vlani 28. októbra v Prahe prevzal z rúk prezidenta ČR Miloša Zemana najvyššie české vyznamenanie, Rad Bieleho leva. Slávnostná ceremónia sa uskutočnila v Trónnej sále Pražského hradu. Vtedy 105-ročný Winton pricestoval do Prahy českým vládnym špeciálom spolu so svojou rodinou napriek vysokému veku a zdravotným problémom.

"Ďakujem všetkým za veľký výraz vďaky za niečo, čo som urobil snáď už pred sto rokmi," reagoval Winton na udelenie vyznamenania. V súvislosti so záchranou židovských detí poznamenal, že sa len ocitol v správnej chvíli na správnom mieste a že by jeho snaha nebola úspešná bez pomoci priateľov v Anglicku.

V ČR sa vzhľadom na svoj zdravotný stav Winton zdržal len niekoľko hodín.

Za svoj čin bol ocenený aj viacerými britskými vyznamenaniami. V roku 2014 už po tretí raz figuroval medzi kandidátmi na Nobelovu cenu mieru.

Život Nicholasa Wintona

Nicholas Winton sa narodil 19. mája 1909 v Londýne rodičom židovsko-nemeckého pôvodu. Vzdelanie v oblasti bankovníctva, získané v Británii, si doplnil v Nemecku a vo Francúzsku a po návrate domov začal pracovať v Britsko-českej banke.

Britská kráľovná Alžbeta II. prepožičala Wintonovi v marci 2003 titul člena Najvznešenejšieho radu Britského impéria, jeho celé meno preto odvtedy znie sir Nicholas Winton.

V čase pred druhou svetovou vojnou Winton slúžil v britskom kráľovskom letectve (RAF) a angažoval sa tiež v Červenom kríži. Po vojne zastával rôzne funkcie v humanitárnych organizáciách OSN. Po odchode do dôchodku sa venoval miestnej charite.

V roku 1939, tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny, mladý Winton so spolupracovníkmi vypravili z Prahy niekoľko vlakov do Británie, čím zachránili 669 detí z prevažne židovských rodín. Niektoré z nich navždy prišli o svojich biologických rodičov a začali žiť nový život v Spojenom kráľovstve. Plánoval aj ďalší prevoz československých detí, čo sa mu po napadnutí Poľska nacistickým Nemeckom 1. septembra 1939 a následnom uzatvorení hraníc už nepodarilo. Vyhlásenie vojny znamenalo koniec detských transportov.

O jeho čine sa dlho nevedelo. Až Wintonova manželka Greta náhodou našla na pôjde domu v roku 1988 dokumenty a plány prevozov a odovzdala ich historičke zaoberajúcej sa holokaustom Elizabeth Maxwellovej. Tá zorganizovala stretnutie Wintona s "jeho deťmi" v štúdiu BBC.

Širokej svetovej verejnosti však Wintona predstavil až o desať rokov neskôr práve slovenský režisér Matej Mináč vo filme Všetci moji blízki (1999) a v roku 2002 v celovečernom dokumentárnom filme Nicholas Winton: Sila ľudskosti.

Dokumentárnym filmom sprevádza Joe Schlesinger, reportér kanadskej televíznej stanice CBS a rodák z Bratislavy, ktorý je jedným z Wintonových zachránených detí. Príbehy, ktoré rozprávajú zachránené deti, sa prelínajú s rozprávaním a spomínaním Nicholasa Wintona, dokumentárnymi dobovými a archívnymi zábermi. Ku koncu filmu sú diváci svedkami dojímavej scény stretnutia Wintona so svojimi "deťmi" po dlhých rokoch. Film získal medzinárodnú cenu Emmy 2002 za najlepší dokumentárny film.

Po obrovskom celosvetovom úspechu najmä druhého filmu sa jeho tvorcovia rozhodli nakrútiť voľné pokračovanie s názvom Nickyho rodina (2011). Film zachytáva príbehy detí, ktoré sir Nicholas Winton zachránil pred istou smrťou vo vyhladzovacích táboroch. Objavilo sa niekoľko slávnych zachránených chlapcov a dievčat a ich príbehy tvorcovia zaradili do filmu. Niekoľko detí pochádza aj zo Slovenska.

Jonathan Sacks, bývalý britský hlavný rabín, povedal, že Winton "bol velikán mravnej odvahy a odhodlania a žialiť za ním budú židia po celom svete". Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Winton a jeho priateľ boli v roku 1938, pred vypuknutím druhej svetovej vojny, vydesení prílevom utečencov z československej pohraničnej oblasti Sudety, ktoré anektovalo Nemecko. Obaja priatelia sa obávali - a správne -, že Československo čoskoro napadnú nacisti a židovských obyvateľov budú posielať do koncentračných táborov.

Kým niektorí ľudia v Británii pracovali na tom, aby dostali z Československa židovských intelektuálov a komunistov, nikto sa nesnažil zachrániť deti. Tak sa Winton, vtedy 29-ročný maklér na burze, ujal tejto úlohy sám.

Po príchode do Británie Winton presvedčil britských predstaviteľov, aby prijali deti. Zároveň boli nájdené aj náhradné rodiny a za každé dieťa bola zaplatená suma 50 libier ako záruka, že budú mať neskôr dosť peňazí na návrat domov. V tom čase sa predpokladalo, že pobyty detí sú iba dočasné.

Winton zriadil útvar Britského výboru pre utečencov z Československa, zameraný na pomoc deťom. Stal sa jediným členom tohto útvaru. Začal vyhľadávať domácnosti a ručiteľov a zostavil zoznamy približne 6000 detí. Ich fotografie zverejnil, aby povzbudil britské rodiny k prijatiu detí.

Prvých 20 detí pricestovalo do Británie lietadlom, ale keď už nemecká armáda dorazila v marci 1939 do Prahy, mohli ich dopravovať iba vlakom.

Počas mesiacov pred vypuknutím druhej svetovej vojny Winton takto zachránil v ôsmich vlakoch celkovo 669 detí z Československa.

Najväčšia evakuácia bola naplánovaná na 3. septembra 1939 - v deň, keď Británia vyhlásila vojnu Nemecku. Vlak však nikdy neodišiel a takmer žiadne z 250 detí na jeho palube vojnu neprežilo.

Deti z Prahy sa nachádzali medzi približne 10.000 prevažne židovskými deťmi, ktorým sa podarilo dostať do Británie v rámci týchto evakuácií, známych pod názvom Kindertransports (transporty detí). Iba zopár z nich znovu uvidelo svojich rodičov.

Avšak z Berlína a Viedne bolo zachránených oveľa viac židovských detí, pretože tieto operácie boli lepšie zorganizované a lepšie financované. Wintonova operácia boli jedinečná, keďže pracoval takmer sám.

"Možno sa toho dalo urobiť oveľa viac. Ale bolo na to treba oveľa viac času, oveľa viac pomoci od ostatných krajín, oveľa viac peňazí, oveľa viac organizovania," povedal Winton neskôr.

Charizmatický Brit tiež pripustil, že nie so všetkými deťmi, ktoré sa dostali do Británie, sa v ich náhradných rodinách aj dobre zaobchádzalo - niekedy ich totiž využívali ako lacných domácich pomocníkov.

"Nepovedal by som, že to bol 100-percentný úspech. Ale povedal by som, že každý, kto sa do Británie dostal, bol na konci vojny nažive," uviedol Winton, ktorého slová boli citované v knihe o transportoch detí "Into the Arms of Strangers" (Do náručia cudzích ľudí).

Niekoľko detí, ktoré Brit zachránil, si v dospelosti vybudovalo úspešné kariéry, napríklad filmár Karel Reisz, britský politik Alf Dubs či kanadský novinár a bratislavský rodák Joe Schlesinger.

Winton neustále odmietal označenie "hrdina" a trval na tom, že na rozdiel od Oskara Schindlera jeho život nebol nikdy ohrozený.