Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do dnešných dní sa stal aspirín (acylpyrín) najpoužívanejším a najpredávanejším liečivom na celom svete.
Autor TASR
Berlín/Bratislava 6. marca (TASR) - Na nemeckom Cisárskom patentovom úrade v Berlíne zaregistrovali pred 115 rokmi dňa 6. marca 1899 liek aspirín.
Liek na bolesť pripravil mladý nemecký chemik Felix Hoffmann už v roku 1897, využijúc pritom predchádzajúce poznatky pracovníkov firmy Bayer. Traduje sa, že k objavu ho priviedlo hľadanie dobre znášaného lieku proti bolesti pre jeho otca trpiaceho reumou.
Oddávna sa vedelo, že žuvanie listov vŕby zmierňuje bolesť a znižuje horúčku. V 19. storočí sa z vŕby podarilo izolovať salicín a syntetizovať kyselinu salicylovú. Ako liek na bolesti sa však pre každého nehodila, pretože pôsobila zle na žalúdok.
Francúzsky chemik Charles Frédérick Gerhardt v roku 1853 upravil túto kyselinu acetyláciou a vyrobil kyselinu acetylsalicylovú (budúci aspirín), v ktorej bola acetyláciou inaktivovaná zložka, zapríčiňujúca práve zlú znášanlivosť kyseliny salicylovej. Farmaceuticky sa však tento objav nevyužil.
Na jeho práce nadviazal Felix Hoffmann, ktorý v roku 1897 vo farmaceutickom oddelení firmy Bayer s pomocou svojho šéfa Arthura Eichengrüna na základe štúdia archívnych materiálov vytvoril vlastný racionálny a lacný postup syntetickej prípravy kyseliny acetylsalicylovej.
V januári 1899 po skúškach na zvieratách a ľuďoch došlo k dohode na názve preparátu, ktorý nazvali "Aspirin". Pod týmto názvom liek zaregistrovali na patentovom úrade.
Spočiatku bol liek distribuovaný vo forme prášku, v roku 1904 sa začal predávať v tabletkách rozpustných vo vode. Po prvej svetovej vojne sa začal názov lieku písať s malým začiatočným písmenom, pretože prestali platiť patenty na jeho výrobu.
Do dnešných dní sa stal aspirín (acylpyrín) najpoužívanejším a najpredávanejším liečivom na celom svete. Používa sa na zmierňovanie bolesti a znižovanie horúčky a odporúčajú ho užívať aj preventívne ako ochranu pred infarktom a cievnymi mozgovými príhodami. Dodnes je predmetom výskumu vedcov.
V roku 1982 získal britský lekár John Vane Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za objasnenie mechanizmu jeho pôsobenia.
Liek na bolesť pripravil mladý nemecký chemik Felix Hoffmann už v roku 1897, využijúc pritom predchádzajúce poznatky pracovníkov firmy Bayer. Traduje sa, že k objavu ho priviedlo hľadanie dobre znášaného lieku proti bolesti pre jeho otca trpiaceho reumou.
Oddávna sa vedelo, že žuvanie listov vŕby zmierňuje bolesť a znižuje horúčku. V 19. storočí sa z vŕby podarilo izolovať salicín a syntetizovať kyselinu salicylovú. Ako liek na bolesti sa však pre každého nehodila, pretože pôsobila zle na žalúdok.
Francúzsky chemik Charles Frédérick Gerhardt v roku 1853 upravil túto kyselinu acetyláciou a vyrobil kyselinu acetylsalicylovú (budúci aspirín), v ktorej bola acetyláciou inaktivovaná zložka, zapríčiňujúca práve zlú znášanlivosť kyseliny salicylovej. Farmaceuticky sa však tento objav nevyužil.
Na jeho práce nadviazal Felix Hoffmann, ktorý v roku 1897 vo farmaceutickom oddelení firmy Bayer s pomocou svojho šéfa Arthura Eichengrüna na základe štúdia archívnych materiálov vytvoril vlastný racionálny a lacný postup syntetickej prípravy kyseliny acetylsalicylovej.
V januári 1899 po skúškach na zvieratách a ľuďoch došlo k dohode na názve preparátu, ktorý nazvali "Aspirin". Pod týmto názvom liek zaregistrovali na patentovom úrade.
Spočiatku bol liek distribuovaný vo forme prášku, v roku 1904 sa začal predávať v tabletkách rozpustných vo vode. Po prvej svetovej vojne sa začal názov lieku písať s malým začiatočným písmenom, pretože prestali platiť patenty na jeho výrobu.
Do dnešných dní sa stal aspirín (acylpyrín) najpoužívanejším a najpredávanejším liečivom na celom svete. Používa sa na zmierňovanie bolesti a znižovanie horúčky a odporúčajú ho užívať aj preventívne ako ochranu pred infarktom a cievnymi mozgovými príhodami. Dodnes je predmetom výskumu vedcov.
V roku 1982 získal britský lekár John Vane Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za objasnenie mechanizmu jeho pôsobenia.
