Bratislava 27. júla (TASR) - Vedúca Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS na SZU v Bratislave Doc. RNDr. Danica Staneková, CSc. rozpráva o pôvodcovi závažnej sexuálne prenosnej choroby – o víruse HIV a o práci so svojimi pacientmi, pre ktorých je často aj bútľavou vŕbou.
Pracujete ako vedúca Národného referenčného centra (NRC) pre prevenciu HIV. Aký je zmysel Vašej práce?
V problematike HIV- AIDS pracujem asi 20 rokov. Nie je to len práca v laboratóriu. Stretávame sa s ľuďmi, ich osudmi. Je to taká zaujímavá zmes práce diagnostickej, epidemiologickej, psychologickej, ale aj pedagogickej a vedeckej.
Koľko ľudí je v súčasnosti na Slovensku nakazených vírusom HIV?
Podľa oficiálnych čísel to ku koncu roka 2011 bolo v SR 389 občanov Slovenska a 117 cudzincov, u ktorých sme na Slovensku potvrdili infekciu HIV. V porovnaní s ostatnými krajinami máme teda jednu z najlepších štatistík v Európe. Sú to, samozrejme, len registrované prípady. Uvažuje sa, že je tu možno 3-5 krát viac prípadov ako poznáme.
Koľko pozitívnych prípadov mávate ročne? Prevažujú skôr ženy alebo muži a v akej vekovej kategórii?
Ročne nám pribúda približne 50 pacientov, väčšinou sú to muži. Okolo 67% prípadov predstavujú muži, ktorí majú styk s mužmi a jednu pätinu všetkých prípadov predstavujú ženy. Najčastejšie prípady sa pohybujú vo vekovej hranici 25 – 35 rokov.
Ak má človek podozrenie, že sa nakazil, čo by mal spraviť?
Určite je vhodné absolvovať testy, nepozorovať sa, nehľadať na sebe klinické príznaky pretože tie nájde skoro každý, keďže sú nešpecifické. Testy sa odporúča absolvovať zhruba tri mesiace po rizikovej udalosti, skôr výsledok nie je možné s určitosťou potvrdiť. Je možné tiež požiadať o radu na Linke dôvery NRC.
V momente, keď človek prekoná rizikový kontakt a má pocit, že je nakazený, nemôže robiť nič?
Je možné požiadať zhruba do 48 hodín o tzv. postexpozičnú profylaxiu (PEP). Treba zájsť na niektorú z infekčných kliník v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine alebo v Košiciach, kde lekár po zvážení všetkých okolností môže odporučiť liečbu. Takáto liečba stojí asi 1000 eur a trvá asi mesiac. Problém je v tom, že s výnimkou možnej profesionálnej infekcie nie je hradená poisťovňami.
Myslíte si, že prikladajú ľudia na Slovensku dostatočný význam prevencii?
Podľa môjho názoru má väčšina ľudí pocit, že sa ich infekcia HIV netýka. Nemyslím si, že je to preto, že by boli nadmieru nezodpovední. Je to hlavne preto, že u nás málokto pozná pacientov. Pacienti sa na rozdiel od iných krajín nemedializujú, pretože sa boja vystúpiť z anonymity. Takmer nikto si neuvedomuje, že okolo nás žijú ľudia, ktorí sú HIV pozitívni. Pacienti majú skúsenosť, že keď vyjdú z anonymity, častokrát strácajú priateľov, príbuzných či dokonca zamestnanie.
Čo si myslíte o voľnopredajných domácich HIV testoch?
Ilustračné fotoFoto: TASRMôj osobný názor je, že by to nemalo byť voľnopredajné. Vo väčšine európskych krajín tomu tak nie je. Človek nemusí dostatočne dobre pochopiť, ako a kedy si má ten test robiť a ako ho má interpretovať. Ďalším rizikom je, že v prípade, že je pacient pozitívny a nevie ako zlikvidovať infekčný materiál, môže nakaziť niekoho vo svojej domácnosti. Testovanie infekcie HIV je v našom centre bezplatné a v prípade potreby aj anonymné, netreba sa báť prísť osobne na testy.
Navštevujú Vás aj páry, ktoré si pred začatím vzťahu chcú overiť svoj zdravotný stav?
Stáva sa to. Nie je to časté, ale vždy sa veľmi potešíme. Je to určitý prejav zodpovednosti. Niekedy sa stáva, že príde jeden z partnerov, väčšinou muž, že partnerka ho poslala „pre papier“. Prichádzajú sa testovať aj ženy, napríklad kvôli podozreniu, že ich partner podvádza. Ľudia, ktorí striedanie partnerov berú ako samozrejmosť, či dokonca životný štýl, k nám zavítajú len zriedka.
Existujú na Slovensku aj páry, v ktorých je jeden z partnerov HIV pozitívny? Môže takýto pár dlhodobo fungovať?
Sú také páry, majú dokonca dieťa a fungujú ako rodina. Myslím si, že je to aj taká previerka vzťahu. Infekcia HIV nie je jediná choroba, ktorá nie je vyliečiteľná. Je pravda, že je to infekčné ochorenie a môže sa preniesť, ak sa však tieto páry správajú zodpovedne a používajú dostatočnú ochranu, môžu tomu zabrániť a normálne fungovať. Zdravie nie je jediná hodnota, ktorú človek prináša do vzťahu, sú tu aj iné dôležité veci.
Nedávno zverejnila americká FDA (Food and Drug Administration) informácie o lieku, ktorý má slúžiť ako prevencia proti AIDS. Na akom princípe funguje a aký je Váš názor na tento liek?
Ide o druh prevencie pre ľudí, ktorí vedia o tom, že sa vystavujú riziku HIV a napriek tomu toto riziko podstupujú. Berie sa to ako zábrana prenosu infekcie, ešte pred pohlavným stykom. Vo väčšine krajín to zatiaľ nie je schválené. Nevylučujem, že ak si niekto v budúcnosti tento liek vyžiada, bude si ho môcť kúpiť. Neviem si však predstaviť, že by mala byť takáto prevencia bežne preplácaná poisťovňou. Slovenské zdravotníctvo by to zrejme zruinovalo.
Nemyslím si, že vedome vstupovať do rizika nákazy s výnimkou stáleho vzťahu a brať tento spôsob prevencie ako súčasť života je správne.
Najväčšie mýty o HIV podľa vedúcej NRC Danice Stanekovej
Najčastejším mýtom v mysliach ľudí je, že pokiaľ nie sú homosexuáli a prostitútky, nemajú šancu získať infekciu.
Ľudia si tiež niekedy myslia, že antikoncepcia chráni pred vírusom HIV, čo tiež nie je pravda. Nie všetci pacienti vedia, že môžu mať deti. Byť HIV pozitívny neznamená že sa tým končia všetky plány.
Najväčším mýtom, ktorý ubližuje pacientom, je, že ľudia HIV-pozitívne osoby pokladajú automaticky za nemorálne. Treba si uvedomiť, že v riziku infekcie je dnes každý, najmä mladý človek, kto vstupuje do nového vzťahu a nepozná zdravotný stav partnera.
