Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od roku 2011 bolo podľa ministerstva celkovo kategorizovaných 247 nových liekov. Medzi nimi boli lieky najmä na liečbu endokrinologických, kardiologických a neurologických ochorení.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Na Slovensko sa vraj v dôsledku sprísnenia liekovej politiky v roku 2011 dostáva menej inovantívnych liekov. Podľa šéfa Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností (SAFS) Petra Musila je jedným z problémov tzv. QALY. Ide o prepočítavanie nákladovej efektívnosti ročnej liečby daným liekom. Tvrdí, že jeho hranica je v SR stanovená napríklad aj oproti Česku veľmi nízko. V ostatných krajinách sa tiež nemá QALY brať do úvahy ako jediná podmienka.
"Je to bariéra, ktorá je neprekonateľná, lebo legislatíva je uzavretá a je to jeden z dôvodov, prečo inovatívne molekuly nevstupujú do systému," povedal Musil. Podľa odhadov SAFS sa tak na Slovensko ročne dostane asi štvrtina z dostupných nových molekúl ročne, teda päť. Ako poukázal Musil, nákladovosť pri štandardnej molekule biologickej či onkologickej liečby je od 40.000 eur vyššie. Zákonom stanovené QALY sa tak nespĺňa o tisíce eur.
Strop nákladovej efektívnosti za jeden rok liečby je určený zákonom o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Podľa neho nemôže byť do zoznamu liekov uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia zaradený taký liek, ktorého nákladová efektívnosť je vyššia ako 35-násobok priemernej mesačnej mzdy. Pokiaľ sa liek nedostane do zoznamu a je na Slovensku zaregistrovaný, môžu ho zdravotné poisťovne poistencom uhradiť cez výnimku. Tá však podlieha ich schvaľovaniu.
"QALY máme v legislatíve ukotvené ako jeden z najtransparentnejších mechanizmov posudzovania farmakoekonomickej efektívnosti jednotlivých liekov a je zároveň vyjadrením možnosti štátu platiť za pridanú hodnotu, inovatívnosť," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Podľa jej slov túto otázku rezort veľmi intenzívne komunikuje s ministerstvom financií a na analýzy týkajúce sa farmakoekonomiky zriadilo špeciálnu skupinu pre farmakoekonomiku, klinické výstupy a hodnotenie zdravotníckych technológií.
Od roku 2011, keď nová legislatíva vstúpila do platnosti, bolo podľa ministerstva celkovo kategorizovaných 247 nových liekov. Medzi nimi boli lieky najmä na liečbu endokrinologických, kardiologických a neurologických ochorení.
"Je to bariéra, ktorá je neprekonateľná, lebo legislatíva je uzavretá a je to jeden z dôvodov, prečo inovatívne molekuly nevstupujú do systému," povedal Musil. Podľa odhadov SAFS sa tak na Slovensko ročne dostane asi štvrtina z dostupných nových molekúl ročne, teda päť. Ako poukázal Musil, nákladovosť pri štandardnej molekule biologickej či onkologickej liečby je od 40.000 eur vyššie. Zákonom stanovené QALY sa tak nespĺňa o tisíce eur.
Strop nákladovej efektívnosti za jeden rok liečby je určený zákonom o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Podľa neho nemôže byť do zoznamu liekov uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia zaradený taký liek, ktorého nákladová efektívnosť je vyššia ako 35-násobok priemernej mesačnej mzdy. Pokiaľ sa liek nedostane do zoznamu a je na Slovensku zaregistrovaný, môžu ho zdravotné poisťovne poistencom uhradiť cez výnimku. Tá však podlieha ich schvaľovaniu.
"QALY máme v legislatíve ukotvené ako jeden z najtransparentnejších mechanizmov posudzovania farmakoekonomickej efektívnosti jednotlivých liekov a je zároveň vyjadrením možnosti štátu platiť za pridanú hodnotu, inovatívnosť," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Podľa jej slov túto otázku rezort veľmi intenzívne komunikuje s ministerstvom financií a na analýzy týkajúce sa farmakoekonomiky zriadilo špeciálnu skupinu pre farmakoekonomiku, klinické výstupy a hodnotenie zdravotníckych technológií.
Od roku 2011, keď nová legislatíva vstúpila do platnosti, bolo podľa ministerstva celkovo kategorizovaných 247 nových liekov. Medzi nimi boli lieky najmä na liečbu endokrinologických, kardiologických a neurologických ochorení.
