Na vznik či rekonštrukciu centier bude možné čerpať peniaze z 280 miliónového balíka eurofondov pre nemocnice a ambulancie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. októbra (TASR) – Ministerstvo zdravotníctva pokračuje v reforme primárneho kontaktu. Po zavedení rezidentského programu či rozširovaní kompetencií všeobecných lekárov predstavilo dnes koncept integrovanej zdravotnej starostlivosti. Chce tak zvýšiť počet všeobecných lekárov na jednom mieste v danom mikroregióne. Viacerí lekári by tak po dohode mohli denne či niekoľkokrát v týždni ordinovať v jednom zdravotnom stredisku. Pacienti by tak mali vždy počas týždňa nájsť zdravotnú starostlivosť na jednom mieste a nemali by chodiť od dverí k dverám.
Na vznik či rekonštrukciu centier bude možné čerpať peniaze z 280-miliónového balíka eurofondov pre nemocnice a ambulancie. Kedy by mohli vzniknúť prvé centrá, však zatiaľ nie je jasné, najprv sa musí začiatkom budúceho roka schváliť operačný program. Projektové zámery bude schvaľovať ministerstvo, pričom vybudovanie centra bude možné iba so súhlasom primárnych lekárov v danom regióne. Čerpanie eurofondov má prebiehať prostredníctvom neziskových organizácií, ktorých spoluzakladateľom bude ministerstvo zdravotníctva alternatívne s VÚC, obcou alebo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Okrem zvýšenia koncentrácie všeobecných lekárov si ministerstvo od tohto zámeru sľubuje i skvalitnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj ďalšie benefity pre pacientov. „Keď hovoríme o prínose projektu, je potrebné zdôrazniť, že pribudnú moderné centrá s medicínskou technikou, dokonalejším manažmentom pacienta, znížiť by sa mala administratívna záťaž a vzniknú lepšie možnosti na udržanie mladých lekárov v primárnej zdravotnej starostlivosti," povedala ministerka Zuzana Zvolenská (nominantka Smer-SD).
Ťažiskom každého integrovaného centra bude poskytovanie zdravotnej starostlivosti v primárnom kontakte, teda v odbore všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast. Zároveň však centrum bude môcť rozšíriť poskytované služby, napríklad v oblasti: gynekológia, stomatológia, ADOS či fyzioterapia. V centrách by mohlo byť zabezpečené aj sociálne poradenstvo, rehabilitácie a prevencia. Samotné centrum však nebude poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, preto lekári, ktorí sa rozhodnú v takomto centre poskytovať svoje služby, budú mať rovnako ako doteraz zmluvy so zdravotnými poisťovňami.
"Považujem to za plytvanie peniazmi európskych daňových poplatníkov. Toto nie je prvo- ani druhoradý problém, ktorý trápi slovenské všeobecné lekárstvo alebo ambulantnú sféru. Nie je problémom skutočnosť, že lekári nesedia v jednej budove na jednej chodbe," skonštatoval Tomáš Szalay z Health Policy Institute.
Riešenie problémov s koordináciou zdravotnej starostlivosti či dĺžkou čakania na ošetrenie vidí v elektronizácii zdravotníctva, motivácii lekárov cez platobné mechanizmy a definovaní nároku poistencov na zdravotnú starostlivosť. "Integrované centrá sú riešením na neexistujúci problém a podľa môjho názoru nejde o nič iné, len o spôsob, ako minúť peniaze európskych daňových poplatníkov."
Potreba integrácie zdravotnej starostlivosti vyplynula podľa ministerstva z viacerých faktorov: vysokej rozdrobenosti poskytovateľov primárnej zdravotnej starostlivosti na území Slovenska, vysokého počtu návštev pacientov u lekára a veľkého počtu chronických pacientov odoslaných od lekára prvého kontaktu k špecialistom, asi 80 percent. „Ide nám predovšetkým o to, aby sa primárny kontakt stal pilierom zdravotnej starostlivosti," skonštatovala šéfka rezortu.
Na vznik či rekonštrukciu centier bude možné čerpať peniaze z 280-miliónového balíka eurofondov pre nemocnice a ambulancie. Kedy by mohli vzniknúť prvé centrá, však zatiaľ nie je jasné, najprv sa musí začiatkom budúceho roka schváliť operačný program. Projektové zámery bude schvaľovať ministerstvo, pričom vybudovanie centra bude možné iba so súhlasom primárnych lekárov v danom regióne. Čerpanie eurofondov má prebiehať prostredníctvom neziskových organizácií, ktorých spoluzakladateľom bude ministerstvo zdravotníctva alternatívne s VÚC, obcou alebo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Okrem zvýšenia koncentrácie všeobecných lekárov si ministerstvo od tohto zámeru sľubuje i skvalitnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj ďalšie benefity pre pacientov. „Keď hovoríme o prínose projektu, je potrebné zdôrazniť, že pribudnú moderné centrá s medicínskou technikou, dokonalejším manažmentom pacienta, znížiť by sa mala administratívna záťaž a vzniknú lepšie možnosti na udržanie mladých lekárov v primárnej zdravotnej starostlivosti," povedala ministerka Zuzana Zvolenská (nominantka Smer-SD).
Ťažiskom každého integrovaného centra bude poskytovanie zdravotnej starostlivosti v primárnom kontakte, teda v odbore všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast. Zároveň však centrum bude môcť rozšíriť poskytované služby, napríklad v oblasti: gynekológia, stomatológia, ADOS či fyzioterapia. V centrách by mohlo byť zabezpečené aj sociálne poradenstvo, rehabilitácie a prevencia. Samotné centrum však nebude poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, preto lekári, ktorí sa rozhodnú v takomto centre poskytovať svoje služby, budú mať rovnako ako doteraz zmluvy so zdravotnými poisťovňami.
"Považujem to za plytvanie peniazmi európskych daňových poplatníkov. Toto nie je prvo- ani druhoradý problém, ktorý trápi slovenské všeobecné lekárstvo alebo ambulantnú sféru. Nie je problémom skutočnosť, že lekári nesedia v jednej budove na jednej chodbe," skonštatoval Tomáš Szalay z Health Policy Institute.
Riešenie problémov s koordináciou zdravotnej starostlivosti či dĺžkou čakania na ošetrenie vidí v elektronizácii zdravotníctva, motivácii lekárov cez platobné mechanizmy a definovaní nároku poistencov na zdravotnú starostlivosť. "Integrované centrá sú riešením na neexistujúci problém a podľa môjho názoru nejde o nič iné, len o spôsob, ako minúť peniaze európskych daňových poplatníkov."
Potreba integrácie zdravotnej starostlivosti vyplynula podľa ministerstva z viacerých faktorov: vysokej rozdrobenosti poskytovateľov primárnej zdravotnej starostlivosti na území Slovenska, vysokého počtu návštev pacientov u lekára a veľkého počtu chronických pacientov odoslaných od lekára prvého kontaktu k špecialistom, asi 80 percent. „Ide nám predovšetkým o to, aby sa primárny kontakt stal pilierom zdravotnej starostlivosti," skonštatovala šéfka rezortu.