Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
SK-MED vyjadrila poľutovanie nad vyhlásením ministerky Zuzany Zvolenskej o tom, že v súčasnosti nemá význam oddlžovať zdravotnícke zariadenia.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) - Zdravotnícke zariadenia dlhujú dodávateľom zdravotníckych pomôcok 92 miliónov eur, väčšinu predstavujú záväzky štátnych nemocníc. Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK-MED) oceňuje snahu ministerstva zdravotníctva znižovať ich zadlženosť, pomalšie zadlžovanie však má byť podľa asociácie výsledkom obmedzenia nákupov zdravotníckeho materiálu. SK-MED zároveň vyjadrila poľutovanie nad vyhlásením ministerky Zuzany Zvolenskej o tom, že v súčasnosti nemá význam oddlžovať zdravotnícke zariadenia.
„Ďalšie zvyšovanie dlhu považujeme za neúnosné a už niekoľko mesiacov vyzývame ministerstvo, ako zriaďovateľa štátnych zdravotníckych zariadení, na zavedenie efektívnych opatrení, ktoré zabezpečia úhradu uvedených dlhov. V prípade, že dlhy nebudú uhradené, jednotliví členovia budú nútení pristúpiť k odpredaju svojich pohľadávok tretím subjektom. Je to jediné možné riešenie danej situácie, ak nechcú likvidovať firmy a ohroziť svojich zamestnancov ďalším prepúšťaním,“ uviedla výkonná riaditeľka SK-MED Lenka Borošová.
Asociácia poukazuje na to, že dodávatelia tak úverujú slovenské nemocnice. Pripomína, že z nezaplatených faktúr tiež odvádzajú DPH a následne aj daň z príjmov. Upozorňuje, že zdravotné poisťovne síce nemocniciam špeciálny zdravotnícky materiál uhradia, avšak nemocnice faktúry dodávateľom nezaplatia a uprednostňujú úhradu iných neodkladných finančných záväzkov. Niektorí preto majú mať problém s druhotnou platobnou neschopnosťou. SK-MED tvrdí, že zdravotnícke zariadenia svojím konaním porušujú Obchodný zákonník aj európsku smernicu o boji proti oneskoreným platbám.
"Ministerstvo zdravotníctva nehovorí, že v našich nemocniciach nie je žiaden dlh, od začiatku jeho výšku priznávame, čiže aj faktúry po lehote splatnosti. Realita je však taká, že nemocnice zastavili rýchlosť tempa rastu dlhu, a to o viac ako polovicu," uviedla jeho hovorkyňa Zuzana Čižmáriková. Priblížila, že rezort chce do dvoch rokov zastaviť tvorbu nového dlhu. "Samozrejme starý ostáva a aj sa naďalej tvorí, no nemocnice sa snažia svojimi prísnymi kritériami túto otázku riešiť. Čo sa týka SK-MEDu, štátne nemocnice nemôžu porušiť zákon a uprednostniť veriteľa, takže faktúry platia podľa dátumu od najstaršej," doplnila.
Poznamenala, že ministerstvo už dva roky pokračuje podľa plánu, ktorého cieľom je zastabilizovať nemocnice. "Už teraz máme také zdravotnícke zariadenia, ktoré nevytvárajú dlh. Zatiaľ sa nám podarilo znížiť tempo zadlžovania mesačne z 8,9 milióna eur na priemerne 6,9 milióna eur. Nemocnice napĺňajú dokonca razantné akčné plány ešte lepšie, ako bolo naplánované," povedala Čižmáriková. Rezort očakáva, že štátne nemocnice by v tomto roku mohli vygenerovať dlh na úrovni 80 miliónov eur.
„Ďalšie zvyšovanie dlhu považujeme za neúnosné a už niekoľko mesiacov vyzývame ministerstvo, ako zriaďovateľa štátnych zdravotníckych zariadení, na zavedenie efektívnych opatrení, ktoré zabezpečia úhradu uvedených dlhov. V prípade, že dlhy nebudú uhradené, jednotliví členovia budú nútení pristúpiť k odpredaju svojich pohľadávok tretím subjektom. Je to jediné možné riešenie danej situácie, ak nechcú likvidovať firmy a ohroziť svojich zamestnancov ďalším prepúšťaním,“ uviedla výkonná riaditeľka SK-MED Lenka Borošová.
Asociácia poukazuje na to, že dodávatelia tak úverujú slovenské nemocnice. Pripomína, že z nezaplatených faktúr tiež odvádzajú DPH a následne aj daň z príjmov. Upozorňuje, že zdravotné poisťovne síce nemocniciam špeciálny zdravotnícky materiál uhradia, avšak nemocnice faktúry dodávateľom nezaplatia a uprednostňujú úhradu iných neodkladných finančných záväzkov. Niektorí preto majú mať problém s druhotnou platobnou neschopnosťou. SK-MED tvrdí, že zdravotnícke zariadenia svojím konaním porušujú Obchodný zákonník aj európsku smernicu o boji proti oneskoreným platbám.
"Ministerstvo zdravotníctva nehovorí, že v našich nemocniciach nie je žiaden dlh, od začiatku jeho výšku priznávame, čiže aj faktúry po lehote splatnosti. Realita je však taká, že nemocnice zastavili rýchlosť tempa rastu dlhu, a to o viac ako polovicu," uviedla jeho hovorkyňa Zuzana Čižmáriková. Priblížila, že rezort chce do dvoch rokov zastaviť tvorbu nového dlhu. "Samozrejme starý ostáva a aj sa naďalej tvorí, no nemocnice sa snažia svojimi prísnymi kritériami túto otázku riešiť. Čo sa týka SK-MEDu, štátne nemocnice nemôžu porušiť zákon a uprednostniť veriteľa, takže faktúry platia podľa dátumu od najstaršej," doplnila.
Poznamenala, že ministerstvo už dva roky pokračuje podľa plánu, ktorého cieľom je zastabilizovať nemocnice. "Už teraz máme také zdravotnícke zariadenia, ktoré nevytvárajú dlh. Zatiaľ sa nám podarilo znížiť tempo zadlžovania mesačne z 8,9 milióna eur na priemerne 6,9 milióna eur. Nemocnice napĺňajú dokonca razantné akčné plány ešte lepšie, ako bolo naplánované," povedala Čižmáriková. Rezort očakáva, že štátne nemocnice by v tomto roku mohli vygenerovať dlh na úrovni 80 miliónov eur.
