Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako a či sa doplnkové ordinačné hodiny zavedú od mája 2018 aj do praxe, nie je zatiaľ zrejmé.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) - Možnosť pre lekárov zriaďovať si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie za maximálny poplatok 30 eur, sa zatiaľ rušiť nebude. Plénum NR SR totiž v stredu nepodporilo novelu zákona o zdravotnej starostlivosti od opozičných poslancov z OĽaNO Igora Matoviča a Mareka Krajčího.
Obyčajní pripomínali, že doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. "Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok," uviedli.
Podľa dvojice predkladateľov sa zavedením doplnkových ordinačných hodín de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. "Je možné predpokladať, že by ich v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť," tvrdili.
Svojou novelou preto presadzovali viaceré opatrenia, výsledkom ktorých mal byť podľa nich prínos pre všetky zainteresované subjekty. V prvom rade chceli zaviesť bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30 percent schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu.
Ďalej navrhovali včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ochorenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára, ako aj možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára. Počítali aj s povinným objednávaním pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) bol aj na konci roku 2017 presvedčený, že zavedenie doplnkových ordinačných hodín v ambulanciách lekárov od mája 2018 je obsahovo dobrý návrh. Považuje za legitímne právo kohokoľvek ho kritizovať, on si však za ním stojí. "Myslím, že bol vytvorený tak, aby sme zabránili akémukoľvek zneužívaniu. Jednoznačne motivuje ambulantných lekárov, aby pracovali viac nielen v doplnkových, ale aj počas riadnych hodín, pretože na to, aby ste mohli mať doplnkové, musíte odpracovať minimálny počet ordinačných hodín, ktoré často mnohí dnes neodpracujú," povedal Drucker.
Ako a či sa doplnkové ordinačné hodiny zavedú od mája 2018 aj do praxe, nie je zatiaľ zrejmé. Po tom, čo premiér Robert Fico (Smer-SD) v reakcii na kritiku opozície hovoril o ich možnom zrušení, rezort avizoval, že tému bude riešiť s poslancami parlamentného zdravotníckeho výboru.
Obyčajní pripomínali, že doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. "Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok," uviedli.
Podľa dvojice predkladateľov sa zavedením doplnkových ordinačných hodín de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. "Je možné predpokladať, že by ich v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť," tvrdili.
Svojou novelou preto presadzovali viaceré opatrenia, výsledkom ktorých mal byť podľa nich prínos pre všetky zainteresované subjekty. V prvom rade chceli zaviesť bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30 percent schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu.
Ďalej navrhovali včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ochorenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára, ako aj možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára. Počítali aj s povinným objednávaním pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) bol aj na konci roku 2017 presvedčený, že zavedenie doplnkových ordinačných hodín v ambulanciách lekárov od mája 2018 je obsahovo dobrý návrh. Považuje za legitímne právo kohokoľvek ho kritizovať, on si však za ním stojí. "Myslím, že bol vytvorený tak, aby sme zabránili akémukoľvek zneužívaniu. Jednoznačne motivuje ambulantných lekárov, aby pracovali viac nielen v doplnkových, ale aj počas riadnych hodín, pretože na to, aby ste mohli mať doplnkové, musíte odpracovať minimálny počet ordinačných hodín, ktoré často mnohí dnes neodpracujú," povedal Drucker.
Ako a či sa doplnkové ordinačné hodiny zavedú od mája 2018 aj do praxe, nie je zatiaľ zrejmé. Po tom, čo premiér Robert Fico (Smer-SD) v reakcii na kritiku opozície hovoril o ich možnom zrušení, rezort avizoval, že tému bude riešiť s poslancami parlamentného zdravotníckeho výboru.
