Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komisia zistila, že štátne zdravotné poisťovne nie sú podnikmi, lebo nevykonávajú ekonomickú činnosť v zmysle pravidiel EÚ. Ich činnosť je preto mimo pôsobnosti kontroly štátnej pomoci zo strany EÚ.
Autor TASR
Brusel 15. októbra (TASR) - Európska komisia dnes oznámila, že na základe dôkladného vyšetrovania dospela k záveru, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia neobsahuje prvky štátnej pomoci.
Komisia zistila, že štátom vlastnené zdravotné poisťovne SZP/VšZP nie sú podnikmi, lebo nevykonávajú ekonomickú činnosť v zmysle pravidiel EÚ. Ich činnosť je preto mimo pôsobnosti kontroly štátnej pomoci zo strany EÚ.
Na základe sťažnosti od konkurenta začala komisia v júli 2013 vyšetrovanie s cieľom posúdiť, či niekoľko štátnych opatrení v prospech štátom vlastnených zdravotných poisťovní SZP/VšZP vrátane zvýšenia základného imania a splatenia dlhu bolo v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci EÚ.
Brusel pristúpi na kontrolu štátnej pomoci zo strany EÚ, ak sú príjemcovia opatrení štátnej pomoci podnikmi vykonávajúcimi ekonomickú činnosť.
Kľúčovým aspektom posúdenia tohto prípadu bolo určenie toho, či sa povinné zdravotné poistenie na Slovensku organizuje a uskutočňuje spôsobom, ktorý predstavuje činnosť ekonomickej povahy v zmysle pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci.
Na jednej strane musela komisia vo svojom posúdení zohľadniť zavedenie obmedzenej miery dosahovania zisku a obmedzeného stupňa hospodárskej súťaže do tohto systému. Na druhej strane zohľadnila sociálny a kolektívny charakter tohto systému.
Systém je založený na povinnom členstve pre väčšinu slovenských občanov; výška príspevkov je stanovená zákonom a úmerná príjmom poistenca, pričom všetci poistenci majú zaručenú rovnakú minimálnu úroveň dávok, ktorých hodnota sa neodvíja od výšky odvedených príspevkov.
V slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele
Na tomto základe sa vyšetrovaním ukázalo, že v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele a že systém je založený najmä na zásade solidarity. Komisia dospela k záveru, že dotknuté činnosti nemajú ekonomickú povahu a že verejné financovanie zdravotných poisťovní pôsobiacich v tomto systéme nepredstavuje štátnu pomoc.
Tento záver sa vzťahuje na osobitný spôsob, akým je táto činnosť na Slovensku organizovaná a vykonávaná, a týka sa preto tohto konkrétneho systému v Slovenskej republike.
V súčasnosti na Slovensku existujú tri spoločnosti poskytujúce povinné zdravotné poistenie: štátne subjekty SZP/VšZP a súkromné poisťovne Dôvera a Union zdravotná poisťovňa.
V roku 2007 poisťovňa Dôvera predložila sťažnosť, podľa ktorej bola v rokoch 2005-2006 údajne poskytnutá neoprávnená štátna pomoc jednej z dvoch štátnych zdravotných poisťovní (SZP) vo forme zvýšenia základného imania o 15 miliónov eur.
V roku 2011 sťažovateľ rozšíril rozsah svojich tvrdení o niekoľko iných opatrení (dodatočné zvýšenie základného imania, splatenie dlhu a priama dotácia) v prospech SZP a VšZP, druhej slovenskej štátnej zdravotnej poisťovne, s ktorou sa SZP v roku 2010 zlúčila.
Komisia zistila, že štátom vlastnené zdravotné poisťovne SZP/VšZP nie sú podnikmi, lebo nevykonávajú ekonomickú činnosť v zmysle pravidiel EÚ. Ich činnosť je preto mimo pôsobnosti kontroly štátnej pomoci zo strany EÚ.
Na základe sťažnosti od konkurenta začala komisia v júli 2013 vyšetrovanie s cieľom posúdiť, či niekoľko štátnych opatrení v prospech štátom vlastnených zdravotných poisťovní SZP/VšZP vrátane zvýšenia základného imania a splatenia dlhu bolo v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci EÚ.
Brusel pristúpi na kontrolu štátnej pomoci zo strany EÚ, ak sú príjemcovia opatrení štátnej pomoci podnikmi vykonávajúcimi ekonomickú činnosť.
Kľúčovým aspektom posúdenia tohto prípadu bolo určenie toho, či sa povinné zdravotné poistenie na Slovensku organizuje a uskutočňuje spôsobom, ktorý predstavuje činnosť ekonomickej povahy v zmysle pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci.
Na jednej strane musela komisia vo svojom posúdení zohľadniť zavedenie obmedzenej miery dosahovania zisku a obmedzeného stupňa hospodárskej súťaže do tohto systému. Na druhej strane zohľadnila sociálny a kolektívny charakter tohto systému.
Systém je založený na povinnom členstve pre väčšinu slovenských občanov; výška príspevkov je stanovená zákonom a úmerná príjmom poistenca, pričom všetci poistenci majú zaručenú rovnakú minimálnu úroveň dávok, ktorých hodnota sa neodvíja od výšky odvedených príspevkov.
V slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele
Na tomto základe sa vyšetrovaním ukázalo, že v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele a že systém je založený najmä na zásade solidarity. Komisia dospela k záveru, že dotknuté činnosti nemajú ekonomickú povahu a že verejné financovanie zdravotných poisťovní pôsobiacich v tomto systéme nepredstavuje štátnu pomoc.
Tento záver sa vzťahuje na osobitný spôsob, akým je táto činnosť na Slovensku organizovaná a vykonávaná, a týka sa preto tohto konkrétneho systému v Slovenskej republike.
V súčasnosti na Slovensku existujú tri spoločnosti poskytujúce povinné zdravotné poistenie: štátne subjekty SZP/VšZP a súkromné poisťovne Dôvera a Union zdravotná poisťovňa.
V roku 2007 poisťovňa Dôvera predložila sťažnosť, podľa ktorej bola v rokoch 2005-2006 údajne poskytnutá neoprávnená štátna pomoc jednej z dvoch štátnych zdravotných poisťovní (SZP) vo forme zvýšenia základného imania o 15 miliónov eur.
V roku 2011 sťažovateľ rozšíril rozsah svojich tvrdení o niekoľko iných opatrení (dodatočné zvýšenie základného imania, splatenie dlhu a priama dotácia) v prospech SZP a VšZP, druhej slovenskej štátnej zdravotnej poisťovne, s ktorou sa SZP v roku 2010 zlúčila.
