Bratislava 25. novembra (TASR) - Kríza priniesla významné spomalenie výdavkov na zdravotníctvo, ktoré dovtedy rástli prudkým tempom. To sa týka aj Slovenska. Ukazuje sa však, že vysoké výdavky na obyvateľa, nie sú zárukou dobrého zdravotného stavu populácie.

Výdavky na zdravotníctvo z vreciek ľudí rástli na Slovensku najrýchlejšie. Vyplýva to z najnovšej publikácie OECD Health at a Glance 2013, v ktorej sa porovnáva stav a trendy v zdravotníctve členských štátov OECD, ako aj niektorých nečlenov.

Podľa hlavného stratéga Sberbank Slovensko Martina Barta aj slovenský príklad ukazuje, že nalievanie peňazí do systému nemusí viesť k zlepšeniu kvality zdravotníctva. Slovensko dalo na zdravotníctvo v roku 2011 na obyvateľa 1915 USD, čo bolo 7,9 % HDP, pod priemerom OECD 9,3 %.

Spojené štáty míňajú na zdravotníctvo najviac, 8508 USD na hlavu, pričom priemer OECD je 3322 USD. Očakávaná dĺžka života pri narodení je v USA 78,7 roka, pod priemerom OECD 80,1 roka. Rast priemernej dĺžky života bol v USA od roku 1970 veľmi pomalý oproti iným členským štátom. Okrem iného, tu hrajú veľkú úlohu návyky obyvateľov, napr. v USA je najvyšší podiel - až 36,5 % obéznych ľudí vo veku nad 15 rokov. Na Slovensku je obéznych 16,9 % ľudí nad 15 rokov.

Foto: TASR

Očakávaná dĺžka života na Slovensku je 76,1 roka, oproti roku 1970 zlepšenie o zhruba 6 rokov, čo je málo oproti priemeru OECD 10 rokov. Slovensko má pritom spomedzi štátov OECD zďaleka najvyššiu úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca, a na rozdiel od ostatných štátov úmrtnosť od roku 1990 vzrástla (napr. v ČR zaznamenali zlepšenie o 41 %). Podobne je to s kardiovaskulárnymi chorobami, kde úmrtnosť od roku 1990 klesla minimálne, pričom v OECD sa znížila na polovicu, v ČR o 66 %. Ani u úmrtnosti na rakovinu nie je vývoj dobrý, úmrtnosť je tretia najvyššia v OECD a od roku 1990 sa zlepšila o 4 % (priemer OECD 14 %, ČR o štvrtinu). Slovenskí dôchodcovia vo veku 65 rokov môžu očakávať, že v dobrom zdraví budú žiť len okolo troch rokov, čo je najmenej z európskych členov OECD, kde je priemer 9,5 roka, kým českí dôchodcovia majú šancu na viac než 8 rokov bez chorôb.

Isté vysvetlenie tohto rozporu, podľa Barta, poskytuje štruktúra našich výdavkov na zdravotníctvo, kde oproti priemeru OECD máme vysoký podiel výdavkov na lieky - až 38 % z celkových (OECD 20 %, ČR 24 %), a veľmi nízky podiel výdavkov na nemocnice a dlhodobú starostlivosť. "Vo výdavkoch na lieky sa vyrovnáme Švajčiarom, dávame za ne až 525 USD ročne, no Švajčiari venujú zdravotníctvu trikrát vyššiu sumu na obyvateľa. Výdavky na lieky u nás stúpali od roku 2000 závratným tempom, asi 7 % ročne, Česi mali približne polovičné tempo. Momentálne predstavujú 2,2 % HDP, o 50 % viac než je priemer OECD. Napr. spotreba liekov proti vysokému krvnému tlaku, vysokej hladine cholesterolu v krvi a cukrovke, ktoré boli v roku 2000 pod priemerom OECD vzrástli vysoko nad priemer, objemovo aj na desaťnásobok. Na druhej strane je slabo financovaný sektor nemocníc a najmä oblasť dlhodobej starostlivosti," tvrdí Barto.

Napriek zaostávajúcej kvalite služieb, Slováci boli nútení platiť čoraz viac za služby zdravotníctva z vlastného vrecka. V súčasnosti to pokrýva asi štvrtinu celkových výdavkov. Od roku 2000 tempo rastu výdavkov z vlastného vrecka bolo na Slovensku najvyššie z celej OECD, a to o 15 % medzi rokmi 2000 a 2010.

TASR informovala Ľubomíra Chmelová zo Sberbank Slovensko.