Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak rodičia nedajú svoje dieťa zaočkovať, hrozí im pokuta.
Autor TASR
Bratislava 13. marca (TASR) – Aj vlani odmietli povinné očkovanie svojich detí stovky rodičov. "V roku 2015 bolo v SR evidovaných 623 kompletných odmietnutí povinného očkovania. Čiastočné odmietnutie, len proti niektorým ochoreniam, bolo zaznamenané v 1131 prípadoch," priblížila pre TASR Martina Merková z Úradu verejného zdravotníctva SR. Vlaňajšia kontrola ukázala, že pod hranicou 95-percentnej zaočkovanosti bolo očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
Absolvovalo ho 93,9 percenta detí z ročníka narodenia 2013. "Nižšia ako 95-% zaočkovanosť sa zistila v rámci základného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke v ročníku narodenia 2013 až v piatich krajoch," poukázala Merková. V Bratislavskom kraji to bolo 90,1 %, v Trenčianskom 93 %, Banskobystrickom 94 %, Žilinskom 94,6 % a Košickom kraji 93,7 %. Poklesom zaočkovanosti pod spomínanú hranicu hrozí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vznik epidémií chorôb, ktoré sa v krajine inak vôbec nevyskytujú alebo len ojedinele.
"Bola stanovená ako dostatočná na zachovanie kolektívnej imunity, kedy sú v rámci populácie zaočkovaných osôb chránené aj neočkované osoby. Pokles zaočkovanosti proti osýpkam, mumpsu a ružienke pod 95-% hranicu znamená hrozbu vzniku epidémií osýpok," uviedla Merková. Ochorenie sa v zaočkovanej populácii vyzbrojenej protilátkami nemôže podľa jej slov šíriť. V prípade, že sa nezaočkovaní nahromadia na určitom mieste, vznikajú tzv. vakcinačné diery, ktoré predstavujú vhodný terén na šírenie infekčných ochorení, doplnila.
Okrem spomínanej tzv. MMR vakcíny rodičia často odmietajú aj základné očkovanie hexavakcínou, ktorá zahŕňa zložku proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej prenosnej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám. "Rovnako sa často odmieta aj očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam," priblížila ďalej Merková.
Medzi jeden z dôvodov odmietania patria obavy rodičov z nežiaducich účinkov. V roku 2014 dostal Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) 27 hlásení o podozreniach na nežiaduce účinky vakcín, z toho 13 závažných. V roku 2015 to bolo 45 hlásení, z toho 27 bolo závažných. "Tieto hlásenia nemenia známy profil nežiaducich účinkov týchto vakcín," uviedla pre TASR Diana Madarászová z referátu pre komunikáciu s médiami ŠÚKL. Štátny ústav zároveň pripomenul, že použitie týchto vakcín predstavuje ochranu pred ochoreniami.
"V súčasnej situácii je dôležité zdôrazňovať, že očkovacie látky používané v SR sú účinné a bezpečné. V prípade pokračovania klesajúceho trendu zaočkovanosti proti najzávažnejším ochoreniam detského veku je možné očakávať návrat ochorení, ktoré v minulosti nezriedka spôsobovali úmrtia. Deti majú právo na ochranu zdravia a ani vlastní rodičia by im toto právo nemali obmedzovať," zhrnula Merková.
Pravidelné povinné očkovanie detí v SR sa vykonáva proti desiatim infekciám, a to proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám, pneumokokovým invazívnym infekciám, osýpkam, mumpsu a ružienke. Zo zákona je povinné.
Ak rodičia nedajú svoje dieťa zaočkovať, hrozí im pokuta. Vlani z tohto dôvodu padlo 457 sankcií v celkovej výške 34.443 eur. "Cieľom verejného zdravotníctva však nie je výber pokút, ale zabezpečenie ochrany zdravia pred závažnými prenosnými ochoreniami u najzraniteľnejšej časti populácie, ktorou sú nepochybne malé deti," poznamenala Merková.
Absolvovalo ho 93,9 percenta detí z ročníka narodenia 2013. "Nižšia ako 95-% zaočkovanosť sa zistila v rámci základného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke v ročníku narodenia 2013 až v piatich krajoch," poukázala Merková. V Bratislavskom kraji to bolo 90,1 %, v Trenčianskom 93 %, Banskobystrickom 94 %, Žilinskom 94,6 % a Košickom kraji 93,7 %. Poklesom zaočkovanosti pod spomínanú hranicu hrozí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vznik epidémií chorôb, ktoré sa v krajine inak vôbec nevyskytujú alebo len ojedinele.
"Bola stanovená ako dostatočná na zachovanie kolektívnej imunity, kedy sú v rámci populácie zaočkovaných osôb chránené aj neočkované osoby. Pokles zaočkovanosti proti osýpkam, mumpsu a ružienke pod 95-% hranicu znamená hrozbu vzniku epidémií osýpok," uviedla Merková. Ochorenie sa v zaočkovanej populácii vyzbrojenej protilátkami nemôže podľa jej slov šíriť. V prípade, že sa nezaočkovaní nahromadia na určitom mieste, vznikajú tzv. vakcinačné diery, ktoré predstavujú vhodný terén na šírenie infekčných ochorení, doplnila.
Okrem spomínanej tzv. MMR vakcíny rodičia často odmietajú aj základné očkovanie hexavakcínou, ktorá zahŕňa zložku proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej prenosnej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám. "Rovnako sa často odmieta aj očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam," priblížila ďalej Merková.
Medzi jeden z dôvodov odmietania patria obavy rodičov z nežiaducich účinkov. V roku 2014 dostal Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) 27 hlásení o podozreniach na nežiaduce účinky vakcín, z toho 13 závažných. V roku 2015 to bolo 45 hlásení, z toho 27 bolo závažných. "Tieto hlásenia nemenia známy profil nežiaducich účinkov týchto vakcín," uviedla pre TASR Diana Madarászová z referátu pre komunikáciu s médiami ŠÚKL. Štátny ústav zároveň pripomenul, že použitie týchto vakcín predstavuje ochranu pred ochoreniami.
"V súčasnej situácii je dôležité zdôrazňovať, že očkovacie látky používané v SR sú účinné a bezpečné. V prípade pokračovania klesajúceho trendu zaočkovanosti proti najzávažnejším ochoreniam detského veku je možné očakávať návrat ochorení, ktoré v minulosti nezriedka spôsobovali úmrtia. Deti majú právo na ochranu zdravia a ani vlastní rodičia by im toto právo nemali obmedzovať," zhrnula Merková.
Pravidelné povinné očkovanie detí v SR sa vykonáva proti desiatim infekciám, a to proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám, pneumokokovým invazívnym infekciám, osýpkam, mumpsu a ružienke. Zo zákona je povinné.
Ak rodičia nedajú svoje dieťa zaočkovať, hrozí im pokuta. Vlani z tohto dôvodu padlo 457 sankcií v celkovej výške 34.443 eur. "Cieľom verejného zdravotníctva však nie je výber pokút, ale zabezpečenie ochrany zdravia pred závažnými prenosnými ochoreniami u najzraniteľnejšej časti populácie, ktorou sú nepochybne malé deti," poznamenala Merková.
