Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Zuzany Zvolenskej by združenie súkromných poisťovní malo uvažovať nad tým, prečo jeho členovia dokázali zrazu po tlaku navýšiť ceny za svojich poistencov o 50 až 100 percent.
Autor TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) - Štátny rozpočet sa podľa Združenia zdravotných poisťovní (ZZP), v ktorom sú súkromné zdravotné poisťovne, nevyrovnal s vývojom dlhu v kapitole zdravotníctvo. Združenie poukazuje, že rozpočet nepočíta s možným oddlžovaním zdravotníckych zariadení, a to napriek tomu, že dlh v sektore by na budúci rok mohol dosiahnuť 300 miliónov eur.
"V minulosti bolo zadlženie nemocníc riešené práve pri tejto hranici jednorazovým oddlžením, v roku 2011 sumou 300 miliónov eur, v roku 2009 sumou 130 miliónov eur," povedala prezidentka ZZP Katarína Kafková. Tvrdí, že z tempa zadlžovania nemocníc vyplýva reálna obava, že sa v najbližšom období nebude dať vyhnúť špeciálnemu záchrannému balíčku pre nemocnice.
Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej (nominant Smer-SD) by združenie súkromných poisťovní malo hlavne uvažovať nad tým, prečo jeho členovia dokázali zrazu po tlaku navýšiť ceny za svojich poistencov o 50 až 100 percent. Poznamenala, že keby riadne platili aj päť rokov dozadu, k takejto situácii by možno neprišlo. Avizuje preto vyvíjanie tlaku na zdravotné poisťovne, aby dávali peniaze na svojich poistencov a nevynášali ich do "súkromných vreciek".
Podľa analytika Jána Dingu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) je iróniou, že vláda v budúcoročnom rozpočte nepredpokladá rast dlhu nemocníc, čo je každoročným pravidlom. "Neráta ani s oddlžovaním zdravotníctva, ku ktorému musela v minulosti pristúpiť Dzurindova, Ficova, aj Radičovej vláda. Keďže celkový dlh v zdravotníctve sa šplhá k 300 miliónom eur, bude musieť na oddlženie nájsť zdroje (s cieľom zabrániť úplnému kolapsu) pravdepodobne aj druhá Ficova vláda," poukázal v najnovšom mesačníku inštitútu.
Dlh v zdravotníctve medziročne vzrástol o vyše 62 miliónov eur. Kým ku koncu roka 2011 bol potom, čo sa štátne nemocnice oddlžovali 300 miliónmi eur, na úrovni 150,5 milióna eur, na konci minulého roka to bolo 213,2 milióna eur. Ide o záväzky po lehote splatnosti na úrovni istiny. Záväzky štátnych zariadení predstavovali 141,7 milióna eur, zariadenia delimitované na obce a VÚC a transformované na neziskové organizácie mali záväzky po lehote splatnosti vo výške 71,4 milióna eur. Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti nevykazovali takmer žiadne záväzky po lehote splatnosti.
"V minulosti bolo zadlženie nemocníc riešené práve pri tejto hranici jednorazovým oddlžením, v roku 2011 sumou 300 miliónov eur, v roku 2009 sumou 130 miliónov eur," povedala prezidentka ZZP Katarína Kafková. Tvrdí, že z tempa zadlžovania nemocníc vyplýva reálna obava, že sa v najbližšom období nebude dať vyhnúť špeciálnemu záchrannému balíčku pre nemocnice.
Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej (nominant Smer-SD) by združenie súkromných poisťovní malo hlavne uvažovať nad tým, prečo jeho členovia dokázali zrazu po tlaku navýšiť ceny za svojich poistencov o 50 až 100 percent. Poznamenala, že keby riadne platili aj päť rokov dozadu, k takejto situácii by možno neprišlo. Avizuje preto vyvíjanie tlaku na zdravotné poisťovne, aby dávali peniaze na svojich poistencov a nevynášali ich do "súkromných vreciek".
Podľa analytika Jána Dingu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) je iróniou, že vláda v budúcoročnom rozpočte nepredpokladá rast dlhu nemocníc, čo je každoročným pravidlom. "Neráta ani s oddlžovaním zdravotníctva, ku ktorému musela v minulosti pristúpiť Dzurindova, Ficova, aj Radičovej vláda. Keďže celkový dlh v zdravotníctve sa šplhá k 300 miliónom eur, bude musieť na oddlženie nájsť zdroje (s cieľom zabrániť úplnému kolapsu) pravdepodobne aj druhá Ficova vláda," poukázal v najnovšom mesačníku inštitútu.
Dlh v zdravotníctve medziročne vzrástol o vyše 62 miliónov eur. Kým ku koncu roka 2011 bol potom, čo sa štátne nemocnice oddlžovali 300 miliónmi eur, na úrovni 150,5 milióna eur, na konci minulého roka to bolo 213,2 milióna eur. Ide o záväzky po lehote splatnosti na úrovni istiny. Záväzky štátnych zariadení predstavovali 141,7 milióna eur, zariadenia delimitované na obce a VÚC a transformované na neziskové organizácie mali záväzky po lehote splatnosti vo výške 71,4 milióna eur. Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti nevykazovali takmer žiadne záväzky po lehote splatnosti.
