Slováci sa v súčasnosti v zdraví dožívajú priemerného veku 52 rokov.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Slováci sa v súčasnosti v zdraví dožívajú priemerného veku 52 rokov, kým v krajinách OECD je priemer takmer 62 rokov. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, ktoré plánuje dať sektoru dlhodobú víziu cez nový strategický rámec, by chcelo, aby sa v roku 2030 aj u nás ľudia dožívali podobného veku. Stratégia si preto stanovuje cieľ 63 rokov ako vek, ktorého by sa väčšina ľudí mala dožiť v zdraví.
Podľa riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Ivana Poprockého je tento indikátor pre celú stratégiu kľúčovým. Ako upozornil, dosiahnutie stanoveného cieľa nie je možné prostredníctvom jedného konkrétneho nástroja. Má to byť výsledok celej stratégie, ktorá má byť do budúcnosti otvorená a na pravidelnej báze prehodnocovaná. "Dostaneme sa viac-menej na súčasný priemer krajín OECD. Pôvodne sme dávali tento typ indikátora na úroveň OECD, ale potom sme si povedali, že to asi nie je dostatočne ambiciózne dostať sa na súčasnú úroveň o 17 rokov, takže sme indikátor upravili smerom nahor," povedal pre TASR.
Žiadna revolúcia v zdravotníctve sa podľa Poprockého nechystá, cieľ sa má dosiahnuť postupne. Strategický rámec stanovuje priority v troch oblastiach zdravotníctva, a to ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti a vo verejnom zdraví. V prípade ambulantnej starostlivosti sa má napríklad zaviesť integrovaný model zdravotnej starostlivosti, pričom má dôjsť k posilneniu postavenia všeobecných lekárov. Na budúci rok by im mohli pribudnúť aj nové kompetencie. Dôraz sa tiež má klásť na dopĺňanie systému všeobecných lekárov a špecialistov prostredníctvom rezidentského programu.
Medicínske preventívne programy
Majú sa tiež zavádzať medicínske preventívne programy v predchádzaní ochorení. Ministerstvo by chcelo dosiahnuť, aby napríklad čoraz viac ľudí chodilo na preventívne prehliadky. Kým v súčasnosti je to 32 percent, cieľom je 60-percentná úroveň. Pri ústavnej zdravotnej starostlivosti stratégia počíta s redefinovaním typov nemocníc, ako aj rozsahu nimi poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Má sa tiež napríklad prehodnotiť počet akútnych lôžok.
V oblasti verejného zdravia stratégia hovorí o realizácii programov v oblasti nemedicínskej prevencie spoločensky závažných chorôb a zdravotných rizík či zvyšovaní úrovne verejného zdravia u sociálne znevýhodnených komunít. Stratégia počíta aj s tým, že Slováci by v budúcnosti mali menej piť a fajčiť. Priemerná spotreba alkoholu na osobu je v súčasnosti 10,7 litra, ambíciou je znížiť to na 8,9 litra. Ministerstvo by tiež chcelo dosiahnuť zníženie počtu denných fajčiarov starších ako 15 rokov z 19,5-% úrovne na 17,3 %.
Podľa riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Ivana Poprockého je tento indikátor pre celú stratégiu kľúčovým. Ako upozornil, dosiahnutie stanoveného cieľa nie je možné prostredníctvom jedného konkrétneho nástroja. Má to byť výsledok celej stratégie, ktorá má byť do budúcnosti otvorená a na pravidelnej báze prehodnocovaná. "Dostaneme sa viac-menej na súčasný priemer krajín OECD. Pôvodne sme dávali tento typ indikátora na úroveň OECD, ale potom sme si povedali, že to asi nie je dostatočne ambiciózne dostať sa na súčasnú úroveň o 17 rokov, takže sme indikátor upravili smerom nahor," povedal pre TASR.
Žiadna revolúcia v zdravotníctve sa podľa Poprockého nechystá, cieľ sa má dosiahnuť postupne. Strategický rámec stanovuje priority v troch oblastiach zdravotníctva, a to ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti a vo verejnom zdraví. V prípade ambulantnej starostlivosti sa má napríklad zaviesť integrovaný model zdravotnej starostlivosti, pričom má dôjsť k posilneniu postavenia všeobecných lekárov. Na budúci rok by im mohli pribudnúť aj nové kompetencie. Dôraz sa tiež má klásť na dopĺňanie systému všeobecných lekárov a špecialistov prostredníctvom rezidentského programu.
Medicínske preventívne programy
Majú sa tiež zavádzať medicínske preventívne programy v predchádzaní ochorení. Ministerstvo by chcelo dosiahnuť, aby napríklad čoraz viac ľudí chodilo na preventívne prehliadky. Kým v súčasnosti je to 32 percent, cieľom je 60-percentná úroveň. Pri ústavnej zdravotnej starostlivosti stratégia počíta s redefinovaním typov nemocníc, ako aj rozsahu nimi poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Má sa tiež napríklad prehodnotiť počet akútnych lôžok.
V oblasti verejného zdravia stratégia hovorí o realizácii programov v oblasti nemedicínskej prevencie spoločensky závažných chorôb a zdravotných rizík či zvyšovaní úrovne verejného zdravia u sociálne znevýhodnených komunít. Stratégia počíta aj s tým, že Slováci by v budúcnosti mali menej piť a fajčiť. Priemerná spotreba alkoholu na osobu je v súčasnosti 10,7 litra, ambíciou je znížiť to na 8,9 litra. Ministerstvo by tiež chcelo dosiahnuť zníženie počtu denných fajčiarov starších ako 15 rokov z 19,5-% úrovne na 17,3 %.