Bratislava 9. novembra (TASR) - Profesor Karol Mikula svojou prácou dokazuje, že aj matematika môže prispieť k záchrane života, ak ju vedci dokážu prepojiť s praxou.

Profesor a jeho tím vďaka matematicko-počítačovému modelovaniu dokážu analyzovať rozsiahle biomedicínske obrazy, modelovať šírenie lesných požiarov či pohyb hmôt v oceánoch, ktorý vzniká topením ľadovcov v Grónsku a Antarktíde a sledovať tak vývoj klimatických zmien. K posledným ich úspechom patrí rekonštrukcia vývoja embrya rybky Zebrafish, či sledovanie procesov v bunkách pri normálnom vývoji buniek a po aplikácii látok, ktoré môžu byť súčasťou liečiv.

Foto: STU/TASR

„Takéto postupy môžu priniesť odpovede na základné otázky – kedy a ako dochádza k vytvoreniu jednotlivých orgánov embrya, alebo ako rýchlo sa rozmnožujú a správajú bunkové populácie napríklad pri testovaní liečiv na nádorové ochorenie. Z vlastnej skúsenosti viem, že prácou na jednej téme sa otvárajú možnosti využitia poznatkov v oblastiach, ktoré s matematikou zdanlivo nesúvisia. Treba len vnímať analógie a premýšľať nad novými postupmi, hoci ich pred nami nikto vo svete nepoužil,“ hovorí profesor Mikula.
Cenu ministra školstva, vedy a výskumu SR za celoživotný výskum si vo štvrtok prevzal aj ďalší vedec STU - profesor Pavel Fellner. Ten sa podieľa na vývoji nových technológii výroby hliníka, tak, aby namiesto skleníkového plynu vznikal prospešný kyslík.
TASR informovala Mgr. Andrea Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu, Slovenská technická univerzita