Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR
Fiačan: Slovenská ústava je vyvážená, silnou stránkou je ochrana práv
Silnú stránku ústavy vidí predseda ÚS v ochrane základných práv a slobôd, takisto oceňuje tzv. euronovelu z roku 2001 a jej pripravenosť na európsku integráciu.
Autor TASR
Košice 31. augusta (TASR) – Ústavu SR hodnotí predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan ako vyváženú, pričom v priebehu 30 rokov vrátane jej zmien podľa neho obstála. "Existujú aj ďalšie návrhy na jej vylepšenie, ale v zásade s ústavou ja osobne môžem vyjadriť spokojnosť," uviedol v rozhovore pre TASR pri príležitosti 30. výročia prijatia základného zákona štátu.
V čase prijatia v roku 1992 pritom ústava mala podľa neho aj nedostatky, čo sa vzhľadom na spoločenský a politický vývoj dalo predpokladať. "Dôležité ale je, že postupnými novelami, samozrejme, nie všetkými, a jej aplikáciou orgánmi verejnej moci, respektíve orgánmi presadzovania práva, sa postupne dostala na takú úroveň, že ju môžem s pokojným svedomím považovať za vyváženú," povedal Fiačan.
Pri hodnotení kvality ústavy si treba podľa neho uvedomiť, za akých podmienok vznikla. Možno pritom oceniť jednoznačné úsilie jej tvorcov vytvoriť ústavné základy pre fungujúci ústavný systém založený na demokratických princípoch, parlamentnej forme vlády, pluralitnom politickom režime, rešpektovaní základných práv a slobôd a právnom štáte. "Dôležité je, že je postavená na hodnotách a princípoch, ktoré riešenú vec vždy 'podržia', aj keby v ostatných ustanoveniach bola neúplná alebo nedokonalá," skonštatoval. Pripomenul, že záleží vždy na politickej kultúre a vyspelosti jednotlivých aktérov, ako sa bude ústava vnímať a aplikovať.
Silnú stránku ústavy vidí predseda ÚS v ochrane základných práv a slobôd, takisto oceňuje tzv. euronovelu z roku 2001 a jej pripravenosť na európsku integráciu. "Takto by sme postupne mohli vymenovať jednotlivé novely, ktoré naozaj vylepšili jej text a rozjasnili niektoré otázky a k tomu aj niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR. Môžeme v nej vždy nájsť oporu pre konkrétny ústavnoprávny vzťah, konkrétne právo, jeho ochranu," zhodnotil.
Zo zmien kriticky vníma časť novely ústavy z decembra 2020, ktorá ÚS výslovne zakázala posudzovanie súladu ústavných zákonov s ústavou. Riziko podľa neho spočíva najmä v tom, že sa do ústavného zákona zaradí problematika bez ohľadu na to, či vôbec do ústavného práva patrí a či má parlament právomoc ju vo forme ústavného zákona prijať. "V takom prípade potom neexistujú kontrolné mechanizmy na to, aby bolo možné skúmať rozpor takýchto ústavných zákonov s ústavou, najmä s jej materiálnym jadrom, teda princípmi demokratického a právneho štátu, prípadne so základnými právami a slobodami," dodal Fiačan.
V čase prijatia v roku 1992 pritom ústava mala podľa neho aj nedostatky, čo sa vzhľadom na spoločenský a politický vývoj dalo predpokladať. "Dôležité ale je, že postupnými novelami, samozrejme, nie všetkými, a jej aplikáciou orgánmi verejnej moci, respektíve orgánmi presadzovania práva, sa postupne dostala na takú úroveň, že ju môžem s pokojným svedomím považovať za vyváženú," povedal Fiačan.
Pri hodnotení kvality ústavy si treba podľa neho uvedomiť, za akých podmienok vznikla. Možno pritom oceniť jednoznačné úsilie jej tvorcov vytvoriť ústavné základy pre fungujúci ústavný systém založený na demokratických princípoch, parlamentnej forme vlády, pluralitnom politickom režime, rešpektovaní základných práv a slobôd a právnom štáte. "Dôležité je, že je postavená na hodnotách a princípoch, ktoré riešenú vec vždy 'podržia', aj keby v ostatných ustanoveniach bola neúplná alebo nedokonalá," skonštatoval. Pripomenul, že záleží vždy na politickej kultúre a vyspelosti jednotlivých aktérov, ako sa bude ústava vnímať a aplikovať.
Silnú stránku ústavy vidí predseda ÚS v ochrane základných práv a slobôd, takisto oceňuje tzv. euronovelu z roku 2001 a jej pripravenosť na európsku integráciu. "Takto by sme postupne mohli vymenovať jednotlivé novely, ktoré naozaj vylepšili jej text a rozjasnili niektoré otázky a k tomu aj niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR. Môžeme v nej vždy nájsť oporu pre konkrétny ústavnoprávny vzťah, konkrétne právo, jeho ochranu," zhodnotil.
Zo zmien kriticky vníma časť novely ústavy z decembra 2020, ktorá ÚS výslovne zakázala posudzovanie súladu ústavných zákonov s ústavou. Riziko podľa neho spočíva najmä v tom, že sa do ústavného zákona zaradí problematika bez ohľadu na to, či vôbec do ústavného práva patrí a či má parlament právomoc ju vo forme ústavného zákona prijať. "V takom prípade potom neexistujú kontrolné mechanizmy na to, aby bolo možné skúmať rozpor takýchto ústavných zákonov s ústavou, najmä s jej materiálnym jadrom, teda princípmi demokratického a právneho štátu, prípadne so základnými právami a slobodami," dodal Fiačan.
