Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR
L. Miklós: Oblasť Prešova nemá žiadne veľkoplošné chránené územia
Miklós vysvetľuje, že ochrana prírody nemala do roku 1990 ústredný orgán. Patrila do rôznych sfér, pod rezort kultúry či rezort lesov a pôdohospodárstva.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Celé územie Slovenska nie je úplne vyvážené chránenými územiami. Napríklad oblasť Prešova nemá žiadne veľkoplošné chránené územia. Dodnes nie je vyhlasovanie chránených území jednoduché. Pre TASR to uviedol László Miklós z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied, ktorý bol od roku 1998 do 2006 ministrom životného prostredia.
"Celé územie Slovenska nie je úplne vyvážené chránenými územiami . Napríklad v okrese Trebišov sa pýtajú, prečo nemajú národný park, či je ich územie menejcenné ako Vysoké Tatry," hovorí Miklós. Zhodnotil, že najväčšie slovenské pohorie Slovenské rudohorie nie je ani chránenou krajinnou oblasťou. "Nie je to úplne vyvážené, ale vyhlasovanie chránených území nie je dodnes jednoduché," tvrdí.
Miklós vysvetľuje, že ochrana prírody nemala do roku 1990 ústredný orgán. Patrila do rôznych sfér, pod rezort kultúry či rezort lesov a pôdohospodárstva. V roku 1990 sa vytvorila Slovenská komisia pre životné prostredie, ktorá bola predchodcom ministerstva životného prostredia. "Preniesli sa tam právomoci ochrany prírody. To bola jedna z rozhodujúcich vecí," skonštatoval Miklós.
Národné parky boli v 90. rokoch samostatné organizácie a mali svojich riaditeľov. Snahou Miklósa počas jeho funkcie ministra bolo rozšíriť ochranu prírody na celé územie. Dôvodom podľa neho bolo, aby sa všade ochránila príroda s rôznym stupňom. "Z tohto dôvodu sme rozdelili celé Slovensko na pôsobnosť jednotlivých správ národných parkov a chránených krajinných oblastí (CHKO)," povedal.
V roku 2000 boli národné parky a CHKO začlenené pod Štátnu ochranu prírody SR. "Riaditeľom sa to nie príliš páčilo, ale išlo o tom, aby sme prekryli celé Slovensko nejakou odbornou organizáciou ochrany prírody," poznamenal Miklós.
Pokračuje, že v roku 2002 prijali nový zákon o ochrane prírody, kde sa určila celoplošnosť a ochrana prírody sa rozčlenila na päť stupňov. Toto členenie ostalo dodnes. "Posledných päť až šesť rokov sa pristúpilo k zonácii. Veľa sa o tom hovorí, ale nemyslím si, že je to rozhodujúci krok pre ochranu prírody," skonštatoval Miklós.
Spomína, že po vstupe Slovenska do Európskej únie prišla povinnosť vyhlásiť sústavu chránených území európskeho významu Natura 2000. "Museli sme určiť, ktoré budú tie územia. To bola ťažká vec, lebo tam došlo ku ohromným hádkam s majiteľmi a užívateľmi území," povedal pre TASR Miklós s tým, že nakoniec odovzdali zoznam území Natura, no dodnes nie sú všetky vyhlásené za chránené.
Miklós považuje vyhlasovanie území Natura 2000 za veľkú zmenu. V tom čase sa preto prijímali novely a rozmýšľalo sa, ako zosúladiť "naturácke územia" so slovenskou národnou sieťou. "Dodnes to nie úplne čisté, ale nejako to ide," podotkol.
"Celé územie Slovenska nie je úplne vyvážené chránenými územiami . Napríklad v okrese Trebišov sa pýtajú, prečo nemajú národný park, či je ich územie menejcenné ako Vysoké Tatry," hovorí Miklós. Zhodnotil, že najväčšie slovenské pohorie Slovenské rudohorie nie je ani chránenou krajinnou oblasťou. "Nie je to úplne vyvážené, ale vyhlasovanie chránených území nie je dodnes jednoduché," tvrdí.
Miklós vysvetľuje, že ochrana prírody nemala do roku 1990 ústredný orgán. Patrila do rôznych sfér, pod rezort kultúry či rezort lesov a pôdohospodárstva. V roku 1990 sa vytvorila Slovenská komisia pre životné prostredie, ktorá bola predchodcom ministerstva životného prostredia. "Preniesli sa tam právomoci ochrany prírody. To bola jedna z rozhodujúcich vecí," skonštatoval Miklós.
Národné parky boli v 90. rokoch samostatné organizácie a mali svojich riaditeľov. Snahou Miklósa počas jeho funkcie ministra bolo rozšíriť ochranu prírody na celé územie. Dôvodom podľa neho bolo, aby sa všade ochránila príroda s rôznym stupňom. "Z tohto dôvodu sme rozdelili celé Slovensko na pôsobnosť jednotlivých správ národných parkov a chránených krajinných oblastí (CHKO)," povedal.
V roku 2000 boli národné parky a CHKO začlenené pod Štátnu ochranu prírody SR. "Riaditeľom sa to nie príliš páčilo, ale išlo o tom, aby sme prekryli celé Slovensko nejakou odbornou organizáciou ochrany prírody," poznamenal Miklós.
Pokračuje, že v roku 2002 prijali nový zákon o ochrane prírody, kde sa určila celoplošnosť a ochrana prírody sa rozčlenila na päť stupňov. Toto členenie ostalo dodnes. "Posledných päť až šesť rokov sa pristúpilo k zonácii. Veľa sa o tom hovorí, ale nemyslím si, že je to rozhodujúci krok pre ochranu prírody," skonštatoval Miklós.
Spomína, že po vstupe Slovenska do Európskej únie prišla povinnosť vyhlásiť sústavu chránených území európskeho významu Natura 2000. "Museli sme určiť, ktoré budú tie územia. To bola ťažká vec, lebo tam došlo ku ohromným hádkam s majiteľmi a užívateľmi území," povedal pre TASR Miklós s tým, že nakoniec odovzdali zoznam území Natura, no dodnes nie sú všetky vyhlásené za chránené.
Miklós považuje vyhlasovanie území Natura 2000 za veľkú zmenu. V tom čase sa preto prijímali novely a rozmýšľalo sa, ako zosúladiť "naturácke územia" so slovenskou národnou sieťou. "Dodnes to nie úplne čisté, ale nejako to ide," podotkol.
