Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR
Malová:Ak má byť ústava hodnotou pre občanov,musia si ju ctiť politici
V súvislosti s prípravou ústavy pripomenula, že už pred rozdelením Česko-Slovenska existovalo sedem návrhov a spoločný bol predložený na verejnú diskusiu pred koncom roka 1991.
Autor TASR
Bratislava 1. septembra (TASR) - Ak má byť ústava hodnotou pre občanov, musia si ju ctiť najmä politici a nemeniť ju, ako sa im zachce. Pre TASR to skonštatovala politologička Darina Malová z Univerzity Komenského v Bratislave. Hovorí, že prípravu a prijímanie ústavy sprevádzal zmätok, hektické reakcie a vyšponované emócie. Najväčšie problémy v čase jej prijatia vidí v častiach, ktoré riešia vzťahy medzi parlamentom, prezidentom a vládou.
"Ak má ústava byť hodnotou pre občanov, tak si ju musia ctiť predovšetkým politici a nemeniť ju, ako sa im zachce, náhle a najmä nie prostredníctvom ad hoc koalícií, ktoré nie sú programovo a ideovo súrodé, zlučiteľné. Skúsenosť ukazuje, že sú to práve novely, ktoré boli prijaté takýmto spôsobom, ktoré nám rozkolísavajú ústavnosť, právny štát a polarizujú spoločnosť," podčiarkla.
Tvrdí, že Ústavu SR poznamenali okolnosti jej vzniku, teda dohoda lídrov HZDS a ODS o rozdelení česko-slovenskej federácie. Pripravovala sa podľa jej slov v rámci predvolebnej kampane a bola prijatá v atmosfére politického zmätku a nátlaku. Priblížila, že sa o nej hlasovalo verejne, každý poslanec musel vstať a nahlas vysloviť svoj názor. "Mne to vtedy pripomenulo praktiky minulého režimu v duchu hesla: Kto nie je s nami, je proti nám," podotkla.
V súvislosti s prípravou ústavy pripomenula, že už pred rozdelením Česko-Slovenska existovalo sedem návrhov a spoločný bol predložený na verejnú diskusiu pred koncom roka 1991. "Problém bol v tom, že v niektorých v kľúčových častiach predkladal návrh alternatívy a dokonca nedával jasnú odpoveď ani na základnú otázku, či ide o ústavu štátu, ktorý je súčasťou federácie, alebo o ústavu samostatného štátu," skonštatovala.
O nedostatku odborníkov pri príprave ústavy sa podľa Malovej nedá hovoriť. Vníma skôr to, že právnici neboli vzdelávaní v duchu demokratických tradícií. Poznamenala, že v poslednej fáze prípravy mali hlavnú úlohu právnici z, alebo blízki HZDS. Zároveň si myslí, že k zvýšeniu kvality ústavy neprispel "záverečný šprint pred schvaľovaním" a vyhlásenie zvrchovanosti v čase existencie federácie. Do ústavy sa tak podľa nej dostali mnohé rozporné a kontroverzné ustanovenia, ktoré nie sú dodnes vyriešené.
Problematické ustanovenia týkajúce sa vzťahov medzi parlamentom, prezidentom a vládou viedli podľa Malovej k prvým vážnym konfliktom medzi týmito aktérmi. "Čo sa podpísalo pod charakterom politického režimu, ktorý sme označovali ako mečiarizmus, vládu väčšiny alebo polo-autoritársky systém," ozrejmila. Podotkla, že na jednej strane hovorila ústava o parlamentnej demokracii a zároveň boli vážne spory okolo kompetencií prezidenta.
Malová uviedla, že ústava obsahovala znaky štandardnej demokracie, ale aj momenty, v ktorých bolo cítiť vplyv 40 rokov predchádzajúceho režimu a ústavy z roku 1960. "Napríklad, pôvodný, veľmi široký rozsah poslaneckej imunity, ktorý sa nedá v demokracii akceptovať," dodala.
"Ak má ústava byť hodnotou pre občanov, tak si ju musia ctiť predovšetkým politici a nemeniť ju, ako sa im zachce, náhle a najmä nie prostredníctvom ad hoc koalícií, ktoré nie sú programovo a ideovo súrodé, zlučiteľné. Skúsenosť ukazuje, že sú to práve novely, ktoré boli prijaté takýmto spôsobom, ktoré nám rozkolísavajú ústavnosť, právny štát a polarizujú spoločnosť," podčiarkla.
Tvrdí, že Ústavu SR poznamenali okolnosti jej vzniku, teda dohoda lídrov HZDS a ODS o rozdelení česko-slovenskej federácie. Pripravovala sa podľa jej slov v rámci predvolebnej kampane a bola prijatá v atmosfére politického zmätku a nátlaku. Priblížila, že sa o nej hlasovalo verejne, každý poslanec musel vstať a nahlas vysloviť svoj názor. "Mne to vtedy pripomenulo praktiky minulého režimu v duchu hesla: Kto nie je s nami, je proti nám," podotkla.
V súvislosti s prípravou ústavy pripomenula, že už pred rozdelením Česko-Slovenska existovalo sedem návrhov a spoločný bol predložený na verejnú diskusiu pred koncom roka 1991. "Problém bol v tom, že v niektorých v kľúčových častiach predkladal návrh alternatívy a dokonca nedával jasnú odpoveď ani na základnú otázku, či ide o ústavu štátu, ktorý je súčasťou federácie, alebo o ústavu samostatného štátu," skonštatovala.
O nedostatku odborníkov pri príprave ústavy sa podľa Malovej nedá hovoriť. Vníma skôr to, že právnici neboli vzdelávaní v duchu demokratických tradícií. Poznamenala, že v poslednej fáze prípravy mali hlavnú úlohu právnici z, alebo blízki HZDS. Zároveň si myslí, že k zvýšeniu kvality ústavy neprispel "záverečný šprint pred schvaľovaním" a vyhlásenie zvrchovanosti v čase existencie federácie. Do ústavy sa tak podľa nej dostali mnohé rozporné a kontroverzné ustanovenia, ktoré nie sú dodnes vyriešené.
Problematické ustanovenia týkajúce sa vzťahov medzi parlamentom, prezidentom a vládou viedli podľa Malovej k prvým vážnym konfliktom medzi týmito aktérmi. "Čo sa podpísalo pod charakterom politického režimu, ktorý sme označovali ako mečiarizmus, vládu väčšiny alebo polo-autoritársky systém," ozrejmila. Podotkla, že na jednej strane hovorila ústava o parlamentnej demokracii a zároveň boli vážne spory okolo kompetencií prezidenta.
Malová uviedla, že ústava obsahovala znaky štandardnej demokracie, ale aj momenty, v ktorých bolo cítiť vplyv 40 rokov predchádzajúceho režimu a ústavy z roku 1960. "Napríklad, pôvodný, veľmi široký rozsah poslaneckej imunity, ktorý sa nedá v demokracii akceptovať," dodala.
