Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR
Masár: Budovanie štátu a ekonomiky sme zvládli lepšie, ako sa čakalo
Uplynulých 30 rokov slovenskej ekonomiky hodnotí pozitívne, považuje ich za úspešný príbeh.
Autor TASR
Bratislava 28. decembra (TASR) - Proces budovania samostatného štátu a jeho ekonomiky sme zvládli lepšie, ako predpokladali mnohé domáce aj zahraničné subjekty. Pre TASR to povedal bývalý guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Masár, ktorý pred 30 rokmi stál za vznikom centrálnej banky.
Uplynulých 30 rokov slovenskej ekonomiky hodnotí pozitívne, považuje ich za úspešný príbeh. "V čase vzniku Slovenskej republiky mnohí ľudia neverili, že budeme schopní vybudovať samostatnú fungujúcu, prosperujúcu ekonomiku. Veľa úvah súviselo s tým, že Slovensko nebude schopné vytvoriť vlastnú fungujúcu ekonomiku, čo by mohlo byť dôvodom na hľadanie iného politického riešenia ako vytvorenie samostatného štátu," povedal pre TASR.
Ako úspešné kroky spomenul vstup Slovenska do inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond (MMF) či Svetová banka. "Nadviazanie kontaktov s inými nadnárodnými finančnými inštitúciami, získanie prvého ratingu, vstup na finančné trhy, čo nám umožnilo získavanie zdrojov na budovanie devízových rezerv," doplnil. Vyzdvihol aj vstup do Európskej únie (EÚ) a zavedenie eura ako platidla na území SR.
Za mimoriadne významný považuje aj vstup do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). "Tým, že sme vstúpili do OECD, bolo potvrdené, že mnohé čiastkové úspechy sa dajú vnímať tak, že Slovensko patrí medzi najvyspelejšie ekonomiky sveta. Čo pre krajinu, ktorá začala budovať svoju samostatnosť, ako aj pre národ, ktorý si pomerne neskoro vytvoril vlastný štát, je veľký úspech," poznamenal pre TASR Masár.
Obdobie rozdelenia československej federácie a vznik SR boli však podľa neho veľmi komplikované. "V čase vzniku SR prebiehali rôzne ekonomické procesy, transformácia socialistickej ekonomiky na trhovú stále pokračovala. Jej hlavným ekonomickým dosahom, okrem inštitucionálneho budovania trhovej ekonomiky, bola privatizácia so všetkými plusmi a mínusmi," priblížil.
Pripomenul aj procesy súvisiace s delením majetku. "Nešlo len o finančné vyjadrenie majetku, ale aj o nestabilitu spojenú s tým, že niektoré inštitúcie prestávali pôsobiť na území Slovenska. Veľká časť štátneho know-how bola v Prahe a my sme museli budovať nové inštitúcie s tým, že naše know-how bolo výrazne slabšie," doplnil Masár. Jednou z najdôležitejších inštitúcií bola nová centrálna banka NBS.
Po rozdelení federácie vykazovala slovenská ekonomika nižšiu výkonnosť ako česká, ale Slovensko sa podľa Masára pomerne rýchlo spamätalo. "Už v roku 1996 bol rast slovenskej ekonomiky vyšší ako českej. Začali sme sa k českej ekonomike približovať," poukázal Masár s tým, že potom prišli roky s lepšími výsledkami a približovanie sa priemeru EÚ.
Poukázal aj na porovnanie inflácií českej a slovenskej koruny, kde inflácia slovenskej koruny už v roku 1996 bola nižšia. "Aj to hovorí, že sme proces budovania samostatného štátu a jeho ekonomiky zvládli lepšie, ako predpokladali mnohé domáce aj zahraničné subjekty," dodal.
Uplynulých 30 rokov slovenskej ekonomiky hodnotí pozitívne, považuje ich za úspešný príbeh. "V čase vzniku Slovenskej republiky mnohí ľudia neverili, že budeme schopní vybudovať samostatnú fungujúcu, prosperujúcu ekonomiku. Veľa úvah súviselo s tým, že Slovensko nebude schopné vytvoriť vlastnú fungujúcu ekonomiku, čo by mohlo byť dôvodom na hľadanie iného politického riešenia ako vytvorenie samostatného štátu," povedal pre TASR.
Ako úspešné kroky spomenul vstup Slovenska do inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond (MMF) či Svetová banka. "Nadviazanie kontaktov s inými nadnárodnými finančnými inštitúciami, získanie prvého ratingu, vstup na finančné trhy, čo nám umožnilo získavanie zdrojov na budovanie devízových rezerv," doplnil. Vyzdvihol aj vstup do Európskej únie (EÚ) a zavedenie eura ako platidla na území SR.
Za mimoriadne významný považuje aj vstup do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). "Tým, že sme vstúpili do OECD, bolo potvrdené, že mnohé čiastkové úspechy sa dajú vnímať tak, že Slovensko patrí medzi najvyspelejšie ekonomiky sveta. Čo pre krajinu, ktorá začala budovať svoju samostatnosť, ako aj pre národ, ktorý si pomerne neskoro vytvoril vlastný štát, je veľký úspech," poznamenal pre TASR Masár.
Obdobie rozdelenia československej federácie a vznik SR boli však podľa neho veľmi komplikované. "V čase vzniku SR prebiehali rôzne ekonomické procesy, transformácia socialistickej ekonomiky na trhovú stále pokračovala. Jej hlavným ekonomickým dosahom, okrem inštitucionálneho budovania trhovej ekonomiky, bola privatizácia so všetkými plusmi a mínusmi," priblížil.
Pripomenul aj procesy súvisiace s delením majetku. "Nešlo len o finančné vyjadrenie majetku, ale aj o nestabilitu spojenú s tým, že niektoré inštitúcie prestávali pôsobiť na území Slovenska. Veľká časť štátneho know-how bola v Prahe a my sme museli budovať nové inštitúcie s tým, že naše know-how bolo výrazne slabšie," doplnil Masár. Jednou z najdôležitejších inštitúcií bola nová centrálna banka NBS.
Po rozdelení federácie vykazovala slovenská ekonomika nižšiu výkonnosť ako česká, ale Slovensko sa podľa Masára pomerne rýchlo spamätalo. "Už v roku 1996 bol rast slovenskej ekonomiky vyšší ako českej. Začali sme sa k českej ekonomike približovať," poukázal Masár s tým, že potom prišli roky s lepšími výsledkami a približovanie sa priemeru EÚ.
Poukázal aj na porovnanie inflácií českej a slovenskej koruny, kde inflácia slovenskej koruny už v roku 1996 bola nižšia. "Aj to hovorí, že sme proces budovania samostatného štátu a jeho ekonomiky zvládli lepšie, ako predpokladali mnohé domáce aj zahraničné subjekty," dodal.
