< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR
P. Zuna: Atmosféra na konci federálnych správ ČST nebola ideálna
Priznáva to jeden z najpopulárnejších televíznych moderátorov ponovembrovej éry Pavel Zuna, ktorý na federálnom programe uvádzal 30. decembra 1992 vôbec posledný Denník ČST.
Autor TASR
Praha 30. decembra (TASR) – Voči atmosfére otázok i neistoty, ktorá pred 30 rokmi sprevádzala rozdelenie spoločného štátu, nemohli byť úplne rezistentní ani tvorcovia posledných vydaní federálneho spravodajstva Česko-slovenskej televízie (ČST). Priznáva to jeden z najpopulárnejších televíznych moderátorov ponovembrovej éry Pavel Zuna, ktorý na federálnom programe uvádzal 30. decembra 1992 vôbec posledný Denník ČST.
"To, čo mi utkvelo v pamäti, bola diskusia o tom, ako má vyzerať toto vydanie a najmä koniec správ. Či do toho dostaneme nejaký emočný moment, urobíme nejakú dojemnú rozlúčku. Napokon medzi rôznymi návrhmi vyhralo riešenie, ktoré som podporoval i ja - nechajme emócie na iný typ programu a my to urobme vecne a profesionálne," zaspomínal Zuna pre TASR.
Priznáva, že atmosféra v poslednom období spoločného štátu pri tvorbe federálneho spravodajstva vôbec nebola ideálna. "Väčšina slovenských redaktorov na úplnom konci odmietala participovať na federálnych správach. To bol vlastne i jeden z dôvodov, prečo som sa aj ja dostal pomerne skoro k moderovaniu hlavného spravodajského programu," upozornil Zuna. Okrem moderovania stíhal aj reportérsku prácu, pričom pôsobil aj ako spravodajca z Bratislavy. "Veľmi rád spomínam na vtedajšiu spoluprácu s Eugenom Kordom, ktorý mi svojím rozhľadom pomohol dostať sa k zaujímavým témam. Je potrebné si uvedomiť, že v Bratislave za čias Vladimíra Mečiara sa dialo oveľa viac novinársky zaujímavých vecí ako v Prahe," upozornil.
Netajil, že v blížiacej sa realite rozdelenia vtedy cítil aj obavy z transformácie, ktorá sa týkala jeho profesionálneho života. "My, ktorí sme dovtedy pracovali pre federálny program F1, sme mali byť od januára 1993 zaradení pod české spravodajstvo ČST, ktoré však malo pôvodne doplnkový, regionálny charakter. A samozrejme, tie najvýznamnejšie moderátorské miesta tam už boli rozobrané. Takže vyjadrené športovou terminológiou, bolo to akoby zostúpiť o ligu nižšie a tam ešte bojovať o to, aby ste si vôbec zahrali," zaspomínal Zuna.
Váži si, že napokon ostal v relevantnej moderátorskej pozícii a začal uvádzať večerný program Udalosti, komentáre. "Ale i to bol v porovnaní s federálnym Denníkom ČST, ktorý sledovalo vyše päť miliónov ľudí, krok späť," potvrdil.
V globále však obdobie prvej polovice 90-tych rokov vníma ako jedno z najdôležitejších období svoje kariéry. "V roku 1991 som v ČST začínal ako redakčný elév, po roku som už moderoval najdôležitejšie správy. Mal som 25 a mohol som z bezprostrednej blízkosti pozorovať udalosti, o ktorých hovorila celá krajina. Za ten rok som sa naučil toľko, že som na tom mohol postaviť celú svoju ďalšiu, vyše 20-ročnú novinársku kariéru," uznáva Pavel Zuna, ktorý pracoval vo všetkých troch najsledovanejších českých televíziách, niekoľkonásobne prevzal ocenenia pre televízne osobnosti a stojí tiež za vznikom viacerých nových programov.
"To, čo mi utkvelo v pamäti, bola diskusia o tom, ako má vyzerať toto vydanie a najmä koniec správ. Či do toho dostaneme nejaký emočný moment, urobíme nejakú dojemnú rozlúčku. Napokon medzi rôznymi návrhmi vyhralo riešenie, ktoré som podporoval i ja - nechajme emócie na iný typ programu a my to urobme vecne a profesionálne," zaspomínal Zuna pre TASR.
Priznáva, že atmosféra v poslednom období spoločného štátu pri tvorbe federálneho spravodajstva vôbec nebola ideálna. "Väčšina slovenských redaktorov na úplnom konci odmietala participovať na federálnych správach. To bol vlastne i jeden z dôvodov, prečo som sa aj ja dostal pomerne skoro k moderovaniu hlavného spravodajského programu," upozornil Zuna. Okrem moderovania stíhal aj reportérsku prácu, pričom pôsobil aj ako spravodajca z Bratislavy. "Veľmi rád spomínam na vtedajšiu spoluprácu s Eugenom Kordom, ktorý mi svojím rozhľadom pomohol dostať sa k zaujímavým témam. Je potrebné si uvedomiť, že v Bratislave za čias Vladimíra Mečiara sa dialo oveľa viac novinársky zaujímavých vecí ako v Prahe," upozornil.
Netajil, že v blížiacej sa realite rozdelenia vtedy cítil aj obavy z transformácie, ktorá sa týkala jeho profesionálneho života. "My, ktorí sme dovtedy pracovali pre federálny program F1, sme mali byť od januára 1993 zaradení pod české spravodajstvo ČST, ktoré však malo pôvodne doplnkový, regionálny charakter. A samozrejme, tie najvýznamnejšie moderátorské miesta tam už boli rozobrané. Takže vyjadrené športovou terminológiou, bolo to akoby zostúpiť o ligu nižšie a tam ešte bojovať o to, aby ste si vôbec zahrali," zaspomínal Zuna.
Váži si, že napokon ostal v relevantnej moderátorskej pozícii a začal uvádzať večerný program Udalosti, komentáre. "Ale i to bol v porovnaní s federálnym Denníkom ČST, ktorý sledovalo vyše päť miliónov ľudí, krok späť," potvrdil.
V globále však obdobie prvej polovice 90-tych rokov vníma ako jedno z najdôležitejších období svoje kariéry. "V roku 1991 som v ČST začínal ako redakčný elév, po roku som už moderoval najdôležitejšie správy. Mal som 25 a mohol som z bezprostrednej blízkosti pozorovať udalosti, o ktorých hovorila celá krajina. Za ten rok som sa naučil toľko, že som na tom mohol postaviť celú svoju ďalšiu, vyše 20-ročnú novinársku kariéru," uznáva Pavel Zuna, ktorý pracoval vo všetkých troch najsledovanejších českých televíziách, niekoľkonásobne prevzal ocenenia pre televízne osobnosti a stojí tiež za vznikom viacerých nových programov.