Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR
Pavel: Keď sa delila ČSFR, na misii nám chceli rozdeliť jednotku
Rozpad Česko-Slovenska ho mrzel, s odstupom času si však myslí, že to bolo lepšie riešenie.
Autor TASR
Bratislava/Praha 9. februára (TASR) - V čase rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) bol Petr Pavel ako vojenský dôstojník na misii v Juhoslávii. V rozhovore so spravodajkyňou TASR novozvolený český prezident spomínal na to, ako im zástupcovia ministerstva obrany chceli rozdeliť vojenskú jednotku. Rozpad Česko-Slovenska ho mrzel, s odstupom času si však myslí, že to bolo lepšie riešenie.
Pavel pôsobil od septembra 1992 do apríla 1993 ako operačný dôstojník v mierovej misii UNPROFOR (United Nations Protection Force) v bývalej Juhoslávii. Hlavnou úlohou misie bolo oddeliť bojujúce strany a ochrániť civilné obyvateľstvo. Jeho prápor vtedy pomohol zachrániť 55 francúzskych vojakov, ktorí uviazli medzi bojujúcimi Srbmi a Chorvátmi na základni Karin Plaža v Chorvátsku. Za tento skutok dostal okrem iných aj najvyššie francúzske vyznamenanie.
"Pre nás to bola trochu zvláštna situácia, pretože obzvlášť ako vojaci sme boli zvyknutí žiť v zmiešanom česko-slovenskom prostredí celý náš život, takže ja som slovenčinu nikdy nevnímal ako rozdielny jazyk," opísal obdobie spred 30 rokov nový český prezident.
Na konci roka 1992 za nimi na misiu prišli zástupcovia z českého a slovenského ministerstva obrany s inštrukciami, ako by mali vojenskú jednotku rozdeliť. Pavel ich však podľa svojich slov upozornil, že hrozí ofenzíva Chorvátov v priestore, ktorý mali na starosti. "A že v takej situácii, keď môže dôjsť k ozbrojeným aktivitám, možno aj stratám na životoch, nie je príliš rozumné deliť jednotku. Že by bolo dobré s tým počkať, až vojna skončí a potom sa môžeme rozprávať o delení," vysvetlil svoj vtedajší postoj Pavel.
Administratívne sa jednotka síce rozdelila – vznikol český a slovenský prápor – ale prakticky fungovali ako jeden celok. "My sme vtedy vôbec nevnímali, že sa republika delí. Nás to mrzelo, ale fungovali sme ako jeden celok počas celej doby misie," vysvetlil.
Armádny generál vo výslužbe spomínal aj na to, že po návrate z misie do už rozdelených republík bolo medzi štátmi občas cítiť podráždenú atmosféru. "Keď som po tej akcii navrhoval niektorých na vyznamenanie, tak som zaznamenal určitú precitlivenosť zo strany slovenského ministerstva obrany. Povedali mi, že oni si svojich ľudí navrhnú sami na svoje vyznamenanie," priblížil Pavel s tým, že ho táto poznámka zarazila.
Na rozdelenie spoločného štátu sa pozerá s určitou dávkou sentimentu. "Bola to pre mňa realita môjho detstva a mladosti a keď sme sa rozchádzali, tak som to vnímal s ľútosťou," opísal Pavel. Na druhej strane však videl aj vyostrenú atmosféru v politike, preto si povedal, že rozdelenie štátu bude zrejme lepším riešením.
"Vývoj tomu dal za pravdu, pretože sa ukázalo, že všetky tie citlivé veci, ktoré tam vtedy boli okolo roku 1992 a 1993, postupne zmizli," dodal. Zdôraznil, že krajiny teraz nespolupracujú preto, lebo musia, ale pretože chcú a vedia, že to má obojstranný prínos.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Pavel pôsobil od septembra 1992 do apríla 1993 ako operačný dôstojník v mierovej misii UNPROFOR (United Nations Protection Force) v bývalej Juhoslávii. Hlavnou úlohou misie bolo oddeliť bojujúce strany a ochrániť civilné obyvateľstvo. Jeho prápor vtedy pomohol zachrániť 55 francúzskych vojakov, ktorí uviazli medzi bojujúcimi Srbmi a Chorvátmi na základni Karin Plaža v Chorvátsku. Za tento skutok dostal okrem iných aj najvyššie francúzske vyznamenanie.
"Pre nás to bola trochu zvláštna situácia, pretože obzvlášť ako vojaci sme boli zvyknutí žiť v zmiešanom česko-slovenskom prostredí celý náš život, takže ja som slovenčinu nikdy nevnímal ako rozdielny jazyk," opísal obdobie spred 30 rokov nový český prezident.
Na konci roka 1992 za nimi na misiu prišli zástupcovia z českého a slovenského ministerstva obrany s inštrukciami, ako by mali vojenskú jednotku rozdeliť. Pavel ich však podľa svojich slov upozornil, že hrozí ofenzíva Chorvátov v priestore, ktorý mali na starosti. "A že v takej situácii, keď môže dôjsť k ozbrojeným aktivitám, možno aj stratám na životoch, nie je príliš rozumné deliť jednotku. Že by bolo dobré s tým počkať, až vojna skončí a potom sa môžeme rozprávať o delení," vysvetlil svoj vtedajší postoj Pavel.
Administratívne sa jednotka síce rozdelila – vznikol český a slovenský prápor – ale prakticky fungovali ako jeden celok. "My sme vtedy vôbec nevnímali, že sa republika delí. Nás to mrzelo, ale fungovali sme ako jeden celok počas celej doby misie," vysvetlil.
Armádny generál vo výslužbe spomínal aj na to, že po návrate z misie do už rozdelených republík bolo medzi štátmi občas cítiť podráždenú atmosféru. "Keď som po tej akcii navrhoval niektorých na vyznamenanie, tak som zaznamenal určitú precitlivenosť zo strany slovenského ministerstva obrany. Povedali mi, že oni si svojich ľudí navrhnú sami na svoje vyznamenanie," priblížil Pavel s tým, že ho táto poznámka zarazila.
Na rozdelenie spoločného štátu sa pozerá s určitou dávkou sentimentu. "Bola to pre mňa realita môjho detstva a mladosti a keď sme sa rozchádzali, tak som to vnímal s ľútosťou," opísal Pavel. Na druhej strane však videl aj vyostrenú atmosféru v politike, preto si povedal, že rozdelenie štátu bude zrejme lepším riešením.
"Vývoj tomu dal za pravdu, pretože sa ukázalo, že všetky tie citlivé veci, ktoré tam vtedy boli okolo roku 1992 a 1993, postupne zmizli," dodal. Zdôraznil, že krajiny teraz nespolupracujú preto, lebo musia, ale pretože chcú a vedia, že to má obojstranný prínos.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
