Bratislava 26. augusta (TASR) - Medzi nedostatky Ústavy SR v čase jej prijatia patril napríklad nedomyslený spôsob voľby prezidenta. Hlava štátu mala zároveň možnosť nariadiť, aby sa nezačínalo trestné konanie. Za nedostatok ďalej považujú ústavní právnici aj nejasnú pozíciu prezidenta a vlády. Právnici sa ale zhodujú, že napriek nedostatkom ústava z roku 1992 položila základy právneho štátu a bola porovnateľná s ústavami tradičných demokracií.

Profesor ústavného práva a bývalý sudca Ústavného súdu SR Ladislav Orosz pripomenul, že spôsob voľby prezidenta bol založený na tom, že hlavu štátu volí parlament trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom takáto väčšina sa vyžadovala aj pri každej opakovanej voľbe. "Tvorcovia základného zákona si neuvedomili, že voľba hlavy štátu už nebude prebiehať v podmienkach politického systému založeného na vedúcej úlohe jednej politickej strany, ale v podmienkach politického pluralizmu, v ktorých dosiahnutie ústavnej väčšiny nikdy nie je jednoduché," skonštatoval pre TASR.

Niektoré právomoci prezidenta vitálne pre fungovanie štátu ako právomoc vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády boli podľa Orosza koncipované ako nezastupiteľné. To mohlo podľa neho v konečnom dôsledku vyústiť bez zvolenia prezidenta aj do neodvolateľnosti vlády, teda nastolenia autoritatívneho režimu "legálnou cestou".

V čase prijatia ústavy sa podľa profesora ústavného práva Jána Sváka nedostatkom ukazoval neistý budúci politický život prokuratúry predurčenej všeobecnosťou ústavnej úpravy. "Druhým zreteľným nedostatkom bola nejasná ústavná pozícia prezidenta a vlády zaradených do rámca výkonnej moci. Tretím nedostatkom bolo nevyjadrenie pozície referenda vo vzťahu k parlamentu," povedal pre TASR.

Ústavný právnik Vincent Bujňák vidí nedostatky ústavy z roku 1992 pri zabezpečení ochrany základných práv a slobôd. "Hlava štátu mala k dispozícii možnosť nariadiť, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo. Toto oprávnenie mohlo prejsť aj na vládu. Ako je známe, využitie tohto oprávnenia v roku 1998 dlhodobo traumatizovalo slovenskú spoločnosť," pripomenul pre TASR.

Orosz zdôraznil, že hoci slovenská ústava vznikla v rekordne rýchlom čase a časovom strese, vzniklo v lete 1992 "veľmi solídne legislatívne dielo", ktoré bolo významným posunom oproti predchádzajúcemu stavu. "Svojou kvalitou bolo porovnateľné nielen s ústavami ďalších štátov strednej a východnej Európy, ale aj s platnými ústavami tradičných demokracií," myslí si. Podľa Sváka vynikala ústava svojou štandardnosťou z pohľadu položenia základov pre vybudovanie SR ako demokratického a právneho štátu.

Bujňák ocenil na pôvodnom znení ústavy garantovanie osobitných práv príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín. Ako pozitívne vníma zakotvenie absolútneho práva každého slobodne rozhodovať o svojej národnosti spolu so zákazom akéhokoľvek ovplyvňovania tohto rozhodovania a všetkých spôsobov nátlaku smerujúcich k odnárodňovaniu. "Takáto ústavná fixácia bola dôležitá nielen kvôli opačnej historickej skúsenosti z čias rakúsko-uhorskej monarchie, ale tiež preto, že v predchádzajúcom období neslobody bola komunistickým režimom potláčaná napríklad rusínska národnosť," uzavrel ústavný právnik.