Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Scenár menovej odluky nebol nový, vyskúšal ho už československý minister financií Alojz Rašín pri zavedení menovej reformy v čerstvo vzniknutom Československu v roku 1919.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 2. februára (TASR) – K 1. januáru 1993 sa Slovenská republika a Česká republika stali samostatnými štátmi. Ešte mesiac ich však spájala spoločná mena, československá koruna. Až v prvých dňoch februára došlo aj k menovej odluke. Od udalostí, ktoré viedli k vzniku slovenskej koruny, uplynulo 30 rokov.
Ústavný zákon č. 541/1992 o delení majetku ČSFR prijalo 13. novembra 1992 Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR, parlament spoločného štátu). V posledný deň roka 31. decembra 1992 zástupcovia Štátnej banky československej (ŠBČS), Českej národnej banky (ČNB) a Národnej banky Slovenska (NBS) podpísali protokol o rozdelení, odovzdaní a prevzatí zlatých zásob po ŠBČS.
Po 1. januári 1993 platila v oboch krajinách československá koruna. Keďže oba štáty mali už svoje národné banky, správou spoločnej meny bol poverený tzv. Menový výbor. Menová únia mala pôvodne vydržať až do 30. júna 1993. Pod tlakom reality k menovej odluke došlo oveľa skôr.
Príčinou boli rozdielne názory politických reprezentácií ČR a SR, ale tiež výkonnosť českej a slovenskej ekonomiky. "Peniaze začali odtekať zo Slovenska k nám a neexistoval žiadny mechanizmus ako tieto peňažné toky obrátiť," vysvetľoval vtedajší český premiér a neskôr prezident ČR Václav Klaus. Zahraniční investori sťahovali z oboch krajín krátkodobý kapitál a klesli devízové rezervy.
Scenár menovej odluky nebol nový, vyskúšal ho už československý minister financií Alojz Rašín pri zavedení menovej reformy v čerstvo vzniknutom Československu v roku 1919.
Národná rada (NR) Slovenskej republiky schválila 2. februára 1993 zákon o menovej odluke, ktorým zaviedla slovenskú korunu (Sk) ako novú menu novovzniknutej samostatnej SR. V ten istý deň prijala analogickú právnu normu aj Česká republika.
Keďže ešte neboli k dispozícii české ani slovenské platidlá, ostali v obehu bankovky opatrené slovenskými, resp. českými kolkami. Už v roku 1992 v utajení dodala kolky britská firma Thomas De La Rue, ktorá ich dala vytlačiť v špecializovanej tlačiarni v kolumbijskej Bogote. Lepenie kolkov na bankovky s hodnotou 100, 500 a 1000 Kčs prebiehalo v utajení na sklonku roku 1992 a začiatkom roku 1993 za pomoci brigádnikov. Menšie bankovky 10, 20 a 50 Kčs ostali neokolkované.
V dňoch od 4. do 7. februára 1993 prebiehala výmena okolkovaných peňazí za neokolkované. Každý človek si mohol vymeniť 4000 korún, deti do 15 rokov tisícku. Viac peňazí mohli uložiť na účty obchodných bánk, alebo si ich preposlať poštovou zloženkou – ľudia zaplatili neokolkovanými bankovkami a vyzdvihli si okolkované.
Väčšina občanov si však prebytočnú hotovosť uložila v bankách. Výmena bankoviek za okolkované prebiehala na území ČR aj SR pokojne, bez dlhého čakania či incidentov. Počas týchto štyroch dní boli zastavené bankové prevody.
Obeživo si oba štáty rozdelili v pomere 2:1 v prospech Česka. Slovenská a česká koruna začali platiť 8. februára o polnoci a neokolkované bankovky boli k tomuto dátumu už len bezcennými papiermi. Nové slovenské bankovky sa dostávali do obehu počas roka 1993, autorom ich výtvarného návrhu bol maliar Jozef Bubák.
Slovenská republika nahradila 1. januára 2009 slovenskú korunu spoločnou európskom menou euro, a to súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom obehu.
K 1. januáru 1993 sa Slovenská republika a Česká republika stali samostatnými štátmi. Národná rada (NR) SR schválila 2. februára 1993 zákon o menovej odluke, ktorým zaviedla slovenskú korunu (Sk) ako novú menu novovzniknutej samostatnej SR.
Slovenská koruna začala platiť 8. februára 1993 od 00.00 h. Od menovej odluky a začiatkov slovenskej koruny uplynulo 30 rokov.
TASR pri tejto príležitosti prináša prehľad mien, ktoré platili na území Slovenska od vzniku Československej republiky.
Československá koruna 1918 - 1939
Československá republika sa začala menovo osamostatňovať v novembri 1918. Menu oddelilo v dňoch 3. až 12. marca 1919 okolkovaním bankoviek. Správou meny bol poverený Bankový úrad Ministerstva financií.
Zákon o československej mene bol vydaný 15. apríla 1919 a následne sa začala budovať sústava československých platidiel. Ako prvá bola 7. júla 1919 vydaná stokorunáčka. Od 7. júla 1919 do 20. februára 1920 sa podarilo vydať československé štátovky v hodnotách 1, 5, 10, 20, 50, 100, 500, 1000 a 5000 Kč. Československé mince sa razili v mincovni v Kremnici.
Slovenská koruna 1939 – 1945
Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) vyvinulo Nemecko tlak na rýchlu menovú odluku od Protektorátu Čechy a Morava. Prvé bankovky v hodnote 100, 500 a 1000 Kčs boli označené pečiatkou s textom "Slovenský štát". Prvým novým platidlom sa v júni 1939 stala minca s hodnotou 5 korún a vyobrazením Andreja Hlinku. Na jeseň nasledovali bankovky s hodnotou 10 a 20 korún, postupne do roku 1941 boli vydané ďalšie bankovky a mince.
Československá koruna 1945 – 1953
Československá koruna bola obnovená 1. novembra 1945 dekrétom prezidenta Eduarda Beneša. Jej hodnota sa rovnala hodnote českej koruny z obdobia Protektorátu i slovenskej koruny, hoci táto hodnota bola stanovená politicky.
Bolo potrebné obnoviť platnosť koruny na územiach, ktoré počas druhej svetovej vojny nepatrili Československu, teda na Slovensku išlo o oblasti zabraté Maďarskom po Viedenskej arbitráži, Petržalku a Devín, v Čechách a na Morave potom o sudetské regióny.
Zlá hospodárska situácia viedla k vytvoreniu tzv. viazaného trhu. Vydávanie nových platidiel po nástupe komunistického systému ovplyvňovali politické zásahy. V tomto období preto nevznikla ucelená sústava platidiel.
Československá koruna 1953 – 1989
Po menovej reforme 1. júna 1953 sa začali zavádzať postupne nové platidlá, medzi nimi napríklad známa "korunáčka" z roku 1957 s vyobrazením dievčaťa sadiaceho strom. V roku 1962 sa dostala do obehu legendárna zelená stokorunáčka s motívom Hradčian. Dlho bola najvyšším platidlom, dopĺňali ju bankovky s hodnotou 3, 5, 10, 20 a 50 Kčs. Nezrealizoval sa návrh bankovky s hodnotou 25 Kčs. Najnovšími bankovkami bola 20 a päťstokorunáčka zo začiatku 70. rokov.
Trojkorunové a päťkorunové bankovky vystriedali neskôr mince s hodnotou 3 a 5, neskôr 2 a 5 Kčs. Z obehu boli stiahnuté mince s hodnotou 1 halier a 25 halierov. V platnosti ostali mince s hodnotou 10, 20 a 50 halierov.
Československá koruna 1989 – 1993
Už v 80. rokoch 20. storočia sa do obehu dostávala nová séria bankoviek na základe návrhov akademického maliara Albína Brunovského. Išlo o bankovky s hodnotou 10, 20, 50, 100, 500 Kčs, novinkou bola bankovka s hodnotou 1000 Kčs s vyobrazením skladateľa Bedřicha Smetanu. Bankovky sa vyznačovali farebnosťou a jednotným výtvarným rukopisom. Platili paralelne so svojimi predchodcami.
Séria zároveň obsahovala nepopulárnu zelenú bankovku s portrétom Klementa Gottwalda. Po Novembri '89 bola táto bankovka stiahnutá a v obehu ostali iba pôvodné "Hradčany". Inak bankovky z prednovembrového obdobia slúžili až do zániku Československa a menovej odluky.
Slovenská koruna 1993 – 2008
Slovenská koruna začala platiť na území SR 8. februára 1993 o polnoci. Dočasne ako platidlo slúžili okolkované federálne bankovky. V priebehu roku 1993 sa do obehu dostávali nové bankovky s hodnotou 10, 20, 50, 100, 500, 1000 a 5000 Sk. Autorom ich výtvarného návrhu bol maliar Jozef Bubák.
Euro 2009 - súčasnosť
Slovenská republika nahradila 1. januára 2009 slovenskú korunu spoločnou európskom menou euro, a to súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom obehu. Európska mena platí na území SR dodnes.
Ústavný zákon č. 541/1992 o delení majetku ČSFR prijalo 13. novembra 1992 Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR, parlament spoločného štátu). V posledný deň roka 31. decembra 1992 zástupcovia Štátnej banky československej (ŠBČS), Českej národnej banky (ČNB) a Národnej banky Slovenska (NBS) podpísali protokol o rozdelení, odovzdaní a prevzatí zlatých zásob po ŠBČS.
Po 1. januári 1993 platila v oboch krajinách československá koruna. Keďže oba štáty mali už svoje národné banky, správou spoločnej meny bol poverený tzv. Menový výbor. Menová únia mala pôvodne vydržať až do 30. júna 1993. Pod tlakom reality k menovej odluke došlo oveľa skôr.
Príčinou boli rozdielne názory politických reprezentácií ČR a SR, ale tiež výkonnosť českej a slovenskej ekonomiky. "Peniaze začali odtekať zo Slovenska k nám a neexistoval žiadny mechanizmus ako tieto peňažné toky obrátiť," vysvetľoval vtedajší český premiér a neskôr prezident ČR Václav Klaus. Zahraniční investori sťahovali z oboch krajín krátkodobý kapitál a klesli devízové rezervy.
Scenár menovej odluky nebol nový, vyskúšal ho už československý minister financií Alojz Rašín pri zavedení menovej reformy v čerstvo vzniknutom Československu v roku 1919.
Národná rada (NR) Slovenskej republiky schválila 2. februára 1993 zákon o menovej odluke, ktorým zaviedla slovenskú korunu (Sk) ako novú menu novovzniknutej samostatnej SR. V ten istý deň prijala analogickú právnu normu aj Česká republika.
Keďže ešte neboli k dispozícii české ani slovenské platidlá, ostali v obehu bankovky opatrené slovenskými, resp. českými kolkami. Už v roku 1992 v utajení dodala kolky britská firma Thomas De La Rue, ktorá ich dala vytlačiť v špecializovanej tlačiarni v kolumbijskej Bogote. Lepenie kolkov na bankovky s hodnotou 100, 500 a 1000 Kčs prebiehalo v utajení na sklonku roku 1992 a začiatkom roku 1993 za pomoci brigádnikov. Menšie bankovky 10, 20 a 50 Kčs ostali neokolkované.
V dňoch od 4. do 7. februára 1993 prebiehala výmena okolkovaných peňazí za neokolkované. Každý človek si mohol vymeniť 4000 korún, deti do 15 rokov tisícku. Viac peňazí mohli uložiť na účty obchodných bánk, alebo si ich preposlať poštovou zloženkou – ľudia zaplatili neokolkovanými bankovkami a vyzdvihli si okolkované.
Väčšina občanov si však prebytočnú hotovosť uložila v bankách. Výmena bankoviek za okolkované prebiehala na území ČR aj SR pokojne, bez dlhého čakania či incidentov. Počas týchto štyroch dní boli zastavené bankové prevody.
Obeživo si oba štáty rozdelili v pomere 2:1 v prospech Česka. Slovenská a česká koruna začali platiť 8. februára o polnoci a neokolkované bankovky boli k tomuto dátumu už len bezcennými papiermi. Nové slovenské bankovky sa dostávali do obehu počas roka 1993, autorom ich výtvarného návrhu bol maliar Jozef Bubák.
Slovenská republika nahradila 1. januára 2009 slovenskú korunu spoločnou európskom menou euro, a to súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom obehu.
Prehľad peňažných mien, ktoré platili na území Slovenska
K 1. januáru 1993 sa Slovenská republika a Česká republika stali samostatnými štátmi. Národná rada (NR) SR schválila 2. februára 1993 zákon o menovej odluke, ktorým zaviedla slovenskú korunu (Sk) ako novú menu novovzniknutej samostatnej SR.
Slovenská koruna začala platiť 8. februára 1993 od 00.00 h. Od menovej odluky a začiatkov slovenskej koruny uplynulo 30 rokov.
TASR pri tejto príležitosti prináša prehľad mien, ktoré platili na území Slovenska od vzniku Československej republiky.
Československá koruna 1918 - 1939
Československá republika sa začala menovo osamostatňovať v novembri 1918. Menu oddelilo v dňoch 3. až 12. marca 1919 okolkovaním bankoviek. Správou meny bol poverený Bankový úrad Ministerstva financií.
Zákon o československej mene bol vydaný 15. apríla 1919 a následne sa začala budovať sústava československých platidiel. Ako prvá bola 7. júla 1919 vydaná stokorunáčka. Od 7. júla 1919 do 20. februára 1920 sa podarilo vydať československé štátovky v hodnotách 1, 5, 10, 20, 50, 100, 500, 1000 a 5000 Kč. Československé mince sa razili v mincovni v Kremnici.
Slovenská koruna 1939 – 1945
Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) vyvinulo Nemecko tlak na rýchlu menovú odluku od Protektorátu Čechy a Morava. Prvé bankovky v hodnote 100, 500 a 1000 Kčs boli označené pečiatkou s textom "Slovenský štát". Prvým novým platidlom sa v júni 1939 stala minca s hodnotou 5 korún a vyobrazením Andreja Hlinku. Na jeseň nasledovali bankovky s hodnotou 10 a 20 korún, postupne do roku 1941 boli vydané ďalšie bankovky a mince.
Československá koruna 1945 – 1953
Československá koruna bola obnovená 1. novembra 1945 dekrétom prezidenta Eduarda Beneša. Jej hodnota sa rovnala hodnote českej koruny z obdobia Protektorátu i slovenskej koruny, hoci táto hodnota bola stanovená politicky.
Bolo potrebné obnoviť platnosť koruny na územiach, ktoré počas druhej svetovej vojny nepatrili Československu, teda na Slovensku išlo o oblasti zabraté Maďarskom po Viedenskej arbitráži, Petržalku a Devín, v Čechách a na Morave potom o sudetské regióny.
Zlá hospodárska situácia viedla k vytvoreniu tzv. viazaného trhu. Vydávanie nových platidiel po nástupe komunistického systému ovplyvňovali politické zásahy. V tomto období preto nevznikla ucelená sústava platidiel.
Československá koruna 1953 – 1989
Po menovej reforme 1. júna 1953 sa začali zavádzať postupne nové platidlá, medzi nimi napríklad známa "korunáčka" z roku 1957 s vyobrazením dievčaťa sadiaceho strom. V roku 1962 sa dostala do obehu legendárna zelená stokorunáčka s motívom Hradčian. Dlho bola najvyšším platidlom, dopĺňali ju bankovky s hodnotou 3, 5, 10, 20 a 50 Kčs. Nezrealizoval sa návrh bankovky s hodnotou 25 Kčs. Najnovšími bankovkami bola 20 a päťstokorunáčka zo začiatku 70. rokov.
Trojkorunové a päťkorunové bankovky vystriedali neskôr mince s hodnotou 3 a 5, neskôr 2 a 5 Kčs. Z obehu boli stiahnuté mince s hodnotou 1 halier a 25 halierov. V platnosti ostali mince s hodnotou 10, 20 a 50 halierov.
Československá koruna 1989 – 1993
Už v 80. rokoch 20. storočia sa do obehu dostávala nová séria bankoviek na základe návrhov akademického maliara Albína Brunovského. Išlo o bankovky s hodnotou 10, 20, 50, 100, 500 Kčs, novinkou bola bankovka s hodnotou 1000 Kčs s vyobrazením skladateľa Bedřicha Smetanu. Bankovky sa vyznačovali farebnosťou a jednotným výtvarným rukopisom. Platili paralelne so svojimi predchodcami.
Séria zároveň obsahovala nepopulárnu zelenú bankovku s portrétom Klementa Gottwalda. Po Novembri '89 bola táto bankovka stiahnutá a v obehu ostali iba pôvodné "Hradčany". Inak bankovky z prednovembrového obdobia slúžili až do zániku Československa a menovej odluky.
Slovenská koruna 1993 – 2008
Slovenská koruna začala platiť na území SR 8. februára 1993 o polnoci. Dočasne ako platidlo slúžili okolkované federálne bankovky. V priebehu roku 1993 sa do obehu dostávali nové bankovky s hodnotou 10, 20, 50, 100, 500, 1000 a 5000 Sk. Autorom ich výtvarného návrhu bol maliar Jozef Bubák.
Euro 2009 - súčasnosť
Slovenská republika nahradila 1. januára 2009 slovenskú korunu spoločnou európskom menou euro, a to súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom obehu. Európska mena platí na území SR dodnes.
