Na archívnej snímke sprava poslanci Jozef Prokeš Vladimír Bajan a Milan Ftáčnik prinášajú Ústavu, štátny znak, pečať a vlajku SR v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade 3. septembra 1992 počas slávnostného aktu podpísania Ústavy Slovenskej republiky.Foto: FOTO ARCHÍV TASR - Peter Brenkus
Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 až 1992 množstvo stretnutí a zložitých rokovaní politikov i štátnych inštitúcií.
Bratislava 10. júla (TASR) - Samostatná Slovenská republika začala písať svoju históriu od 1. januára 1993, keď vznikli dva samostatné štátne útvary - Česká republika a Slovenská republika. Stalo sa tak po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 až 1992 množstvo stretnutí a zložitých rokovaní politikov i štátnych inštitúcií. TASR prináša výberovú chronológiu najdôležitejších z nich.
1990
1. januára - Československý prezident Václav Havel vyhlásil rozsiahlu amnestiu, na základe ktorej bolo z väzenia prepustených 23.000 osôb.
V piatok 12. januára 1990 navštívil prezident ČSSR Václav Havel hl. mesto SSR Bratislavu. Na archívnej snímke V. Havel pri prejave na zhromaždení občanov Bratislavy na námestí SNP,.Foto: TASR
23. januára - Československý prezident Václav Havel predložil na zasadaní Federálneho zhromaždenia (FZ) návrh na zmenu názvu štátu. Hlavný zámer bol premenovať Československú socialistickú republiku na Československú republiku. Začala sa tzv. pomlčková alebo spojovníková vojna o nový názov štátu.
1. marca - Slovenská národná rada (SNR) schválila návrh ústavného zákona, ktorým zmenila názov zo Slovenskej socialistickej republiky na Slovenskú republiku. Jej oficiálnym znakom sa stal dvojkríž na trojvrší a mala modro-bielo-červenú zástavu. SNR prijala stanovisko, aby názov štátu znel Federácia Česko-Slovensko.
6. marca - Česká národná rada (ČNR) odsúhlasila zmenu názvu republiky z Českej socialistickej republiky na Českú republiku. ČNR súčasne odmietla stanovisko SNR v súvislosti s názvom spoločného štátu.
29. marca - Poslanci Federálneho zhromaždenia schválili nový názov štátu Československá federatívna republika v českej verzii a Česko-slovenská federatívna republika v slovenskej verzii.
30. marca - SNR i slovenská vláda neprijali nový názov štátu, lebo graficky aj lexikálne nedokumentoval, že ide o federáciu dvoch štátov.
20. apríla - Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o zmene názvu štátu na Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR).
8. - 9. júna - Súčasne s voľbami do obidvoch snemovní Federálneho zhromaždenia (FZ) sa konali voľby do Českej národnej rady (ČNR) a Slovenskej národnej rady (SNR). Najviac hlasov vo voľbách do SNR získala Verejnosť proti násiliu (VPN) 29,35 %, vo voľbách do ČNR zvíťazilo Občianske fórum so ziskom 49,50 % hlasov voličov.
27. júna - Predsedníctvo SNR na čele s Františkom Mikloškom vymenovalo novú slovenskú vládu s premiérom Vladimírom Mečiarom (VPN).
Na archívnej snímke František Mikloško.Foto: TASR Vladimír Benko
5. júla - Vo Vladislavskej sále Pražského hradu sa zišli na spoločnej schôdzi poslanci obidvoch komôr FZ. Za československého prezidenta opätovne zvolili Václava Havla. (Prvýkrát bol zvolený 29. decembra 1989.)
23. - 24. novembra - Na Slovensku sa uskutočnili prvé slobodné voľby do orgánov samosprávy obcí, starostov a primátorov miest.
12. decembra - Federálne zhromaždenie schválilo novelu Ústavného zákona o československej federácii 143/1968 Zb. v 16 článkoch - tzv. kompetenčný zákon.
1991
14. marca - Na námestí SNP v Bratislave došlo k fyzickému napadnutiu prezidenta ČSFR Václava Havla, ktorý sa priblížil ku skupine manifestujúcich ľudí oslavujúcich 52. výročie vzniku tzv. Slovenského štátu.
22. apríla - SNR odvolala z postu premiéra Vladimíra Mečiara. Funkcie predsedu vlády sa 23. apríla ujal Ján Čarnogurský (KDH).
Ján Čarnogurský, archívna snímka, 2. novembra 1999.Foto: TASR - Miroslava Cibulková
10. mája - Predstavitelia oboch republík federácie sa stretli u prezidenta ČSFR Václava Havla v Lánoch. Delegácia českého parlamentu predložila návrh zmluvy oboch národných rád o štátoprávnom usporiadaní celej federácie. Predstavitelia slovenskej delegácie tento návrh na stretnutí neprijali a žiadali, aby bol nahradený záväznou zmluvou s platnosťou ústavného zákona.
17. júna - Na rokovaní v Kroměříži prezentovali všetky parlamentné strany okrem SNS záujem zachovať spoločný štát, ale s rozličnými predstavami jeho usporiadania. Nakoniec sa všetci prítomní dohodli, že k rozdeleniu ČSFR môže dôjsť iba referendom.
18. júla - Federálne zhromaždenie ČSFR odsúhlasilo ústavný zákon o referende, ktorý mal vo svojom znení ustanovené, že vystúpenie niektorej republiky z federácie sa nesmie uskutočniť inak ako plebiscitom.
28. októbra - Prezident ČSFR Václav Havel sa zúčastnil pri príležitosti výročia vzniku Československa na mítingu v Bratislave, počas ktorého ho skupina separatistov zasiahla vajíčkami.
Dvaja hlavní protagonisti nedeľnej zábavnej relácie Pod pyramídou Milan Markovič a Václav Havel (vpravo), 15.11.1991Foto: TASR
3. - 4. novembra - Nočné rokovanie medzi predstaviteľmi republikových vlád a vlády federácie sa konalo vo vidieckom sídle prezidenta ČSFR Václava Havla na Hrádečku pri Trutnove. Havel navrhol uzavretie zmluvy medzi oboma národnými radami zastupujúcimi obe republiky. Zmluva mala zahŕňať vôľu oboch republík o spoločný celok a zároveň záväzok oboch parlamentov vypracovať ústavy oboch častí federácie tak, aby boli v súlade s kompetenciami ústavy spoločného štátu. Návrh prezidenta politickí predstavitelia prijali.
6. novembra - Federálna vláda prijala uznesenie, že ČSFR môže byť funkčná iba vtedy, keď federálna ústava bude platiť na celom území spoločného štátu a keď federálne orgány budú mať rozhodujúce kompetencie.
1992
21. januára - Federálne zhromaždenie ČSFR neprijalo návrhy prezidenta Václava Havla - novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej Ústavy ČSFR.
5. marca - Predsedníctvo ČNR vyhlásilo ďalšie rokovania so SNR o štátoprávnom usporiadaní ČSFR za bezpredmetné, lebo už "nebolo o čom rokovať".
11. marca - Rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní boli prerušené s tým, že pokračovať v nich budú novozvolené parlamenty.
5. - 6. júna - V ČSFR sa konali posledné voľby do Federálneho zhromaždenia. Súbežne s nimi sa konali voľby aj do parlamentov oboch republík. Na Slovensku zvíťazilo vo voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) so ziskom 37,26 % hlasov Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) vedené Vladimírom Mečiarom a v Českej republike vyhrala koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťanskodemokratická strana (KDS) na čele s Václavom Klausom.
8. júna - V Brne sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS o štátoprávnom usporiadaní.
23. júna - Konala sa ustanovujúca schôdza nového slovenského parlamentu. Za predsedu SNR bol zvolený Ivan Gašparovič.
24. júna - SNR schválila novú slovenskú vládu na čele s Vladimírom Mečiarom (HZDS).
25. júna - Za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Michal Kováč (HZDS).
Voľba predsedu Federálneho zhromaždenia (FZ). Na snímke vľavo nový predseda FZ Michal Kováč, vpravo bývalý predseda FZ Alexander Dubček.Foto: Archív - TASR / Peter Brenkus
2. júla - Václav Havel vymenoval novú vládu ČSFR na čele s Janom Stráským (ODS). Predsedom novoustanovenej českej vlády sa stal Václav Klaus.
3. júla - Poslanci Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvolili prezidenta ČSFR. Bolo to prvý raz v československých dejinách, keď nebol prezident zvolený. Jediným kandidátom bol Václav Havel.
17. júla - SNR prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Predseda vlády SR Vladimír Mečiar (vpravo v popredí) predseda NR SR a Ivan Gašparovič (vľavo) 17. júla 1992 v budove parlamentu v Bratislave zdravia poslancov po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.Foto: Pavel Neubauer - Archív TASR
V piatok 17.júla 1992 prijala Slovenská národná rada Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Predseda SNR Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar tento dokument následne podpísali a na záver poslanci zaspievali slovenskú hymnu. Potom podpredseda SNR Jozef Prokeš predniesol text Deklarácie pred zhromaždenými občanmi. Na archívnej snímke zhromaždenie občanov na Devíne 17. júla 1992. Foto: FOTO ARCHÍV TASR - Vladimír Benko
5. augusta - Vladimír Mečiar pred poslancami slovenského parlamentu vyhlásil, že vypísanie referenda o ďalšej existencii spoločného štátu by bolo politicky nezodpovedné.
26. augusta - V záhrade brnianskej vily Tugendhat sa premiéri Slovenska a Česka - Vladimír Mečiar a Václav Klaus dohodli na konečnom harmonograme rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. V ten deň podpísali aj zmluvu o rozdelení spoločného štátu.
1. septembra - Poslanci SNR schválili základný zákon krajiny - Ústavu SR.
V Rytierskej sieti Bratislavského hradu sa uskutočnil 3. septembra 1992 slávnostný akt podpísania Ústavy Slovenskej republiky. Na archívnej snímke zľava, Marián Andel (SNS), predseda SNR Ivan Gašparovič a Milan Ftáčnik (SDĽ).Foto: ARCHÍV TASR - Vladimír Benko
29. septembra - Federálne zhromaždenie ČSFR začalo rokovať o návrhu ústavného zákona o rozdelení federácie.
1. októbra - Ústava SR nadobudla účinnosť.
9. novembra - V Židlochoviciach na rokovaní vlády ČR a SR schválili Zmluvu o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci, šesť zmlúv z hospodárskej oblasti a zmluvu o spôsobe usporiadania vzťahov vyplývajúcich z rozdelenia Česko-slovenskej armády.
13. novembra - FZ ČSFR schválilo ústavný zákon o delení majetku federácie a jeho prevode na republiky.
25. novembra - Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
17. decembra - Štátnou hymnou sa skončila historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia. Poslanci na nej prijali záverečné uznesenie o ústavnosti procesu zániku ČSFR a vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) a samostatnej Českej republiky (ČR).
Z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993 nadobudol účinnosť Ústavný zákon o zániku ČSFR.
