Bratislava 31. augusta (TASR) - Za posledné desaťročie žiadna zo schválených novelizácií Ústavy SR neprispela zásadnejším spôsobom ku kvalite základného zákona štátu. Výnimkou môže byť justičná novela z roku 2020. Pre TASR to uviedol profesor ústavného práva a bývalý sudca Ústavného súdu SR Ladislav Orosz. Právnici sa zhodujú, že nedomyslený bol napríklad zásah do ústavy v roku 2011 vyvolaný právnou situáciou, ktorá nastala po nevyslovení dôvery vláde Ivety Radičovej.

Orosz pripomenul, že po páde vlády Ivety Radičovej schválili poslanci ústavnú novelu v skrátenom legislatívnom konaní. "Je všeobecne známe, že proces jej prípravy a schvaľovania, čiže od jej predloženia v parlamente až po jej schválenie v treťom čítaní, trval len niekoľko hodín. Pritom podľa môjho názoru sa vládna kríza, na riešenie ktorej bola táto novela pripravená a schválená, dala riešiť aj bez zmeny ústavy," povedal pre TASR. Ide podľa neho o obsahovo veľmi stručnú novelizáciu, ktorá však do nášho ústavného systému vniesla podľa viacerých odborníkov prvky poloprezidentskej formy vlády a dodnes pôsobí nesystémovo.

Vincent Bujňák z katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského dodal, že novela z októbra 2011 zaviedla predchádzajúci súhlas hlavy štátu s výkonom niektorých právomocí vlády. "No vôbec nerieši situáciu, ak by hlava štátu nemohla svoju funkciu vykonávať a bolo by potrebné ju zastúpiť," pripomenul pre TASR.

Novelizácia ústavy cez ústavný zákon z roku 2006 sledovala podľa Orosza "ušľachtilý cieľ" umožniť priestupkové stíhanie poslancov Národnej rady (NR) SR za požívanie alkoholu a iných omamných látok pri vedení motorového vozidla. "Navrhovatelia si však neuvedomili, že podľa v tom čase platného ústavného stavu súčasťou poslaneckej imunity nebola priestupková imunita, ktorú sa poslancom, naopak, nechtiac (alebo úmyselne?) podarilo inštitucionalizovať do ústavného textu práve týmto ústavným zákonom," povedal. Aj Bujňák hovorí, že touto novelou sa dosiahlo niečo iné, než sa sledovalo, keď sa rozšírila parlamentná imunita i na priestupky. "Tento nedomyslený návrh tvoril súčasť ústavy až do roku 2012, keď došlo ústavným zákonom k zásadnému obmedzeniu poslaneckej imunity," doplnil Orosz.

Profesor ústavného práva Ján Svák pre TASR pripomenul, že náš ústavný systém netvorí len text a novelizácie Ústavy SR, ale aj päť ďalších ústavných zákonov. "Práve jeden z nich prerazil dno právneho štátu," myslí si. Išlo o ústavný zákon o zriadení a činnosti výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Poslanci ním podľa Sváka "napnutím svalov" reagovali na nález Ústavného súdu SR, ktorý vyhlásil za protiústavný vecne rovnaký zákon, čím fakticky anulovali rozhodnutie ústavného súdu.

"Neskoršia prirodzená reakcia Ústavného súdu, v ktorej 'našiel' vo svojom náleze právomoc preskúmavať ústavnosť ústavných zákonov, viedla k druhej reakcii parlamentu, keď v súvislosti s reformou súdnictva, tentoraz priamou novelou ústavy, túto právomoc Ústavnému súdu odňal," priblížil Svák. Napriek tomu, že túto novelu nemožno označiť za hrubé porušenie princípu právneho štátu, nemožno ju podľa Sváka ani zaradiť k tým, ktoré by tento princíp upevnili.