Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR
V. Bajan: K zmenám Ústavy SR treba pristupovať opatrne, nie účelovo
Treba k nim však pristupovať veľmi opatrne, nie účelovo.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) – Ústava SR bola a je dobrá. Úplne novú ústavu netreba, priestor na jej prípadné novelizácie reflektujúce na niektoré situácie môže nastať. Treba k nim však pristupovať veľmi opatrne, nie účelovo. Myslí si to niekdajší poslanec Národnej rady (NR) SR a dlhoročný komunálny politik Vladimír Bajan. Novú Ústavu SR podľa neho netreba. Základný zákon štátu oslávil 1. septembra 30 rokov.
"Som presvedčený, že Ústava SR dostatočne rieši problémy na Slovensku. Neznamená to, že niektoré situácie si nevyžiadajú jej novelizáciu. Ale je dôležité pristupovať k ďalším novelizáciám veľmi opatrne, nie účelovo," uviedol pre TASR Bajan.
Keď sa ešte v čase ČSFR pripravovala Ústava SR, študovali sa viaceré ústavy, najmä francúzska či španielska. Do novej ústavy sa snažili dostať tie najmodernejšie prvky spolu so špecifikami, ktoré krajina mala. Do záverečného čítania sa dostalo podľa neho deväť jej variantov, veľmi poctivo sa selektovalo a pracovalo na vyhodnotení pripomienok, ktorých bolo vo verejnej diskusii viac ako 600.
"Myslím si, že bola hodnotená ako taká, ktorá patrila medzi tie najlepšie, najmodernejšie tej doby," poznamenal Bajan. Pozitívne hodnotí napríklad zadefinovanie inštitútu prezidenta SR, ombudsmana či vznik samospráv. Niektoré doplňujúce ústavné zákony bolo dôležité zasa prijať v súvislosti so vstupom SR do Európskej únie. Niektoré iné zmeny sa mu však zdali a zdajú byť účelové.
Ak už podľa neho treba pristúpiť k zmenám v Ústave SR, musí to byť niečo zásadné, čo predstavuje pre krajinu spoločenské problémy a väčšina v parlamente je presvedčená, že to do ústavy treba zapracovať. Nemôže sa teda podľa Bajana stať, že zmena by prešla "len o jeden hlas". Zároveň by mali byť navrhované zmeny prediskutované s akademickou obcou, ústavnými právnikmi a ďalšími kompetentnými odborníkmi.
"Robiť veci len preto, lebo mám na to ústavnú väčšinu a chcem ju využiť na potlačenie alebo presadenie vlastného názoru do ústavy, je cesta do pekla," poznamenáva Bajan. Napríklad hovoriť o presadení dôchodkového systému do ústavy je podľa neho len dôsledkom neschopnosti dohodnúť sa v parlamente. Odobrať Ústavnému súdu SR možnosť posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou považuje za absurdné, zmeniť ústavou postavenie generálneho prokurátora, lebo niekto nám vyhovuje alebo nevyhovuje, za nepochopiteľné diskusie. Za neúctu označil menenie ústavy pozmeňovacím návrhom k jednoduchému zákonu.
"Ak budeme znižovať nejaký nárok ústavnosti aj takýmto spôsobom, nemôžeme sa čudovať, že začína prevládať nerešpektovanie zákona ako takého. Ale vychádza to z nerešpektovania všetkého okolo, prečo by som teda mal rešpektovať nejakú ústavu," konštatuje Bajan. Dlhodobá funkcia ústavy, pričom niektoré majú aj 100 rokov, svedčí podľa neho o tom, že ľudia k tomuto zákonu majú pokoru.
"Som presvedčený, že Ústava SR dostatočne rieši problémy na Slovensku. Neznamená to, že niektoré situácie si nevyžiadajú jej novelizáciu. Ale je dôležité pristupovať k ďalším novelizáciám veľmi opatrne, nie účelovo," uviedol pre TASR Bajan.
Keď sa ešte v čase ČSFR pripravovala Ústava SR, študovali sa viaceré ústavy, najmä francúzska či španielska. Do novej ústavy sa snažili dostať tie najmodernejšie prvky spolu so špecifikami, ktoré krajina mala. Do záverečného čítania sa dostalo podľa neho deväť jej variantov, veľmi poctivo sa selektovalo a pracovalo na vyhodnotení pripomienok, ktorých bolo vo verejnej diskusii viac ako 600.
"Myslím si, že bola hodnotená ako taká, ktorá patrila medzi tie najlepšie, najmodernejšie tej doby," poznamenal Bajan. Pozitívne hodnotí napríklad zadefinovanie inštitútu prezidenta SR, ombudsmana či vznik samospráv. Niektoré doplňujúce ústavné zákony bolo dôležité zasa prijať v súvislosti so vstupom SR do Európskej únie. Niektoré iné zmeny sa mu však zdali a zdajú byť účelové.
Ak už podľa neho treba pristúpiť k zmenám v Ústave SR, musí to byť niečo zásadné, čo predstavuje pre krajinu spoločenské problémy a väčšina v parlamente je presvedčená, že to do ústavy treba zapracovať. Nemôže sa teda podľa Bajana stať, že zmena by prešla "len o jeden hlas". Zároveň by mali byť navrhované zmeny prediskutované s akademickou obcou, ústavnými právnikmi a ďalšími kompetentnými odborníkmi.
"Robiť veci len preto, lebo mám na to ústavnú väčšinu a chcem ju využiť na potlačenie alebo presadenie vlastného názoru do ústavy, je cesta do pekla," poznamenáva Bajan. Napríklad hovoriť o presadení dôchodkového systému do ústavy je podľa neho len dôsledkom neschopnosti dohodnúť sa v parlamente. Odobrať Ústavnému súdu SR možnosť posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou považuje za absurdné, zmeniť ústavou postavenie generálneho prokurátora, lebo niekto nám vyhovuje alebo nevyhovuje, za nepochopiteľné diskusie. Za neúctu označil menenie ústavy pozmeňovacím návrhom k jednoduchému zákonu.
"Ak budeme znižovať nejaký nárok ústavnosti aj takýmto spôsobom, nemôžeme sa čudovať, že začína prevládať nerešpektovanie zákona ako takého. Ale vychádza to z nerešpektovania všetkého okolo, prečo by som teda mal rešpektovať nejakú ústavu," konštatuje Bajan. Dlhodobá funkcia ústavy, pričom niektoré majú aj 100 rokov, svedčí podľa neho o tom, že ľudia k tomuto zákonu majú pokoru.
