< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR
Vrtel: Štátny znak SR spája stredoveký erb s národným znakom z 1848
Historickým prameňom štátneho znaku je najstarší uhorský kráľovský erb z prvých rokov 14. storočia. V ňom stojí dvojitý kríž po prvýkrát na trojvrší a znak je teda kompletný.
Autor TASR
Bratislava 23. decembra (TASR) - Historickým prameňom štátneho znaku je najstarší uhorský kráľovský erb z prvých rokov 14. storočia. V ňom stojí dvojitý kríž po prvýkrát na trojvrší a znak je teda kompletný. "Je to heraldicky najhodnotnejšia predloha, ktorá zároveň predstavuje symbolické prihlásenie sa k našim stredovekým dejinám a domácej heraldickej tradícii," objasnil hlavný štátny radca pre heraldiku a jeden z tvorcov slovenských štátnych symbolov Ladislav Vrtel. Zdôraznil zároveň, že nejde o mechanické prevzatie spomínaného erbu, pretože sa zobrala do úvahy aj podoba slovenského národného symbolu podľa pečate Slovenskej národnej rady (SNR) z roku 1848 a tradičnej podoby slovenského národného symbolu. "Tam bolo trojvršie modré, v porovnaní so stredovekou predlohou tiež trochu vyššie," spresnil herold Slovenska.
Vrtel takisto pripomenul, že štátny znak bol oficiálne prijatý 1. marca 1990, keď sa ústavným zákonom SNR menil aj dovtedajší názov Slovenskej socialistickej republiky a vypustilo sa z neho adjektívum socialistická. Slovenská republika bola od apríla 1990 súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Výslednú podobu pritom vyberali zo štyroch verzií, o ktorých rokovala najskôr Legislatívna rada vlády SR. Medzi nimi bol i návrh českého heraldika Jiřího Loudu, ktorý ešte v januári 1990 pripravil pre prezidenta Václava Havla návrhy štátnych znakov pre ČR, SR i federálny štát. "Legislatívna rada sa priklonila k súčasnému platnému štátnemu znaku, časť heraldikov prítomných na zasadnutí však pripravila ešte jeden protinávrh pre definitívne rozhodnutie vlády, zasadajúcej nasledujúci deň," priblížil Vrtel. Nový protinávrh vychádzal z pečate uhorského panovníka Ľudovíta Veľkého, taktiež zo 14. storočia, avšak s miniaturizovaným trojvrším. "Táto podoba však nekorešpondovala s tradičnou predstavou o slovenskom znaku. Isto aj preto, lebo práve tá modrá farba, ktorá sa pri nizučkom trojvrší dostala do úzadia, sa pociťovala ako významná pre Slovensko, a nie druhoradá či zanedbateľná," vysvetlil Vrtel.
Od apríla 1990 bolo znamenie slovenského štátneho znaku SR súčasťou štátneho znaku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na začiatku septembra 1992 bol v Ústave Slovenskej republiky kodifikovaný ako štátny znak budúcej samostatnej republiky a stal sa aj súčasťou nielen štátnej pečate, ale aj štátnej vlajky Slovenskej republiky. Podrobnosti jeho používania upravil zákon z februára 1993.
Vrtel takisto pripomenul, že štátny znak bol oficiálne prijatý 1. marca 1990, keď sa ústavným zákonom SNR menil aj dovtedajší názov Slovenskej socialistickej republiky a vypustilo sa z neho adjektívum socialistická. Slovenská republika bola od apríla 1990 súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Výslednú podobu pritom vyberali zo štyroch verzií, o ktorých rokovala najskôr Legislatívna rada vlády SR. Medzi nimi bol i návrh českého heraldika Jiřího Loudu, ktorý ešte v januári 1990 pripravil pre prezidenta Václava Havla návrhy štátnych znakov pre ČR, SR i federálny štát. "Legislatívna rada sa priklonila k súčasnému platnému štátnemu znaku, časť heraldikov prítomných na zasadnutí však pripravila ešte jeden protinávrh pre definitívne rozhodnutie vlády, zasadajúcej nasledujúci deň," priblížil Vrtel. Nový protinávrh vychádzal z pečate uhorského panovníka Ľudovíta Veľkého, taktiež zo 14. storočia, avšak s miniaturizovaným trojvrším. "Táto podoba však nekorešpondovala s tradičnou predstavou o slovenskom znaku. Isto aj preto, lebo práve tá modrá farba, ktorá sa pri nizučkom trojvrší dostala do úzadia, sa pociťovala ako významná pre Slovensko, a nie druhoradá či zanedbateľná," vysvetlil Vrtel.
Od apríla 1990 bolo znamenie slovenského štátneho znaku SR súčasťou štátneho znaku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na začiatku septembra 1992 bol v Ústave Slovenskej republiky kodifikovaný ako štátny znak budúcej samostatnej republiky a stal sa aj súčasťou nielen štátnej pečate, ale aj štátnej vlajky Slovenskej republiky. Podrobnosti jeho používania upravil zákon z februára 1993.