Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR
Za výzvu pri zmene Ústavy SR pokladá Svák čo najmenšie zásahy do textu
Najväčšou výzvou pre všetkých ústavných činiteľov je nestrácať zo zreteľa ústavný imperatív, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach, uviedol Vincent Bujňák.
Autor TASR
Bratislava 1. septembra (TASR) – Za najväčšiu výzvu pre zákonodarcov pri upravovaní Ústavy SR považuje profesor ústavného práva Ján Svák čo najmenšie zasahovanie do jej textu. "Priznám sa, že vždy, keď počujem z ich úst o potrebe ústavnej zmeny či dokonca prijatí novej ústavy, prejde ma mráz po chrbte," skonštatoval pre TASR.
Pripomenul, že aj vďaka jej výkladu Ústavným súdom SR máme k dispozícii spôsobilý ústavnoprávny základ pre riadenie štátu na základe demokratických princípov, rešpektovania ľudských práv a právneho štátu. Zakotviť by sa podľa neho mohlo materiálne jadro ústavy a s tým spojený explicitný zákaz znižovania úrovne ochrany ľudských práv. Pomohlo by podľa neho aj vyjasnenie vzťahov medzi referendom a parlamentom, ako aj medzi vládou a prezidentom. Naopak, v ústave by najradšej nevidel ústavné zabránenie Ústavnému súdu vykonávať prieskum ústavnosti ústavných zákonov.
Poukázal tiež, že skúsenosti s pandémiou a ozbrojeným konfliktom na Ukrajine by sa mali preniesť do ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Upozornil, že nie je len "do počtu", avšak vo svojej podobe prináša viac ústavnoprávnych otáznikov ako riešení reálnych situácií.
Profesor ústavného práva a bývalý sudca Ústavného súdu SR Ladislav Orosz si myslí, že pri momentálne napätých politických vzťahoch je lepšie nechať zákon v súčasnej podobe, ako riskovať ďalšie škodlivé zásahy. "To hovorím napriek tomu, že súčasný text obsahuje viacero medzier, nedostatkov a úskalí, ktoré by sa žiadalo v primeranom čase odstrániť," podotkol pre TASR. Podľa neho v zásade žiadna zo strán neponúka občanom vyzreté politické osobnosti, ktoré by boli zárukou pokojného spoločensko-politického vývoja v najbližších rokoch.
Pripomenul, že z doposiaľ 20 priamych novelizácií ústavy bolo päť schválených v skrátenom legislatívnom konaní. "To svedčí o neúcte politických elít k základnému zákonu nášho štátu, ktorý sa nepriamo premieta aj do jeho nie vysokej spoločenskej prestíže a v demokratickom a právnom štáte žiadúcej spoločenskej autority," podčiarkol Orosz.
Za nedostatok považuje veľmi stručnú a nič nehovoriacu ústavnú úpravu prokuratúry. "Spomenúť sa žiada tiež skutočnosť, že v ústave dodnes nie je takmer vôbec upravený ústavodarný proces, teda proces smerujúci k zmenám a doplneniam ústavného textu (s výnimkou schvaľovania ústavných zmien aspoň trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady SR), čo okrem iného umožňuje superrýchlu a pritom nedomyslenú prípravu ústavných zmien," uviedol. Poznamenal tiež, že žiadna ústava vo svete nie je z prísneho pohľadu ústavných právnikov dokonalá a každú možno skvalitňovať.
"Najväčšou výzvou pre všetkých ústavných činiteľov je nestrácať zo zreteľa ústavný imperatív, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Ústavní činitelia môžu identifikovať prípady, keď ústavný imperatív nie je rešpektovaný, a to pri tých členoch našej spoločnosti, ktorí sú najslabší a nevedia sa brániť, ktorých hlas nie je počuť a sú preto bezmocní," reagoval pre TASR Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK). Zdôraznil, že ústavná ochrana patrí každému človeku, načo by sa malo pamätať pri každej legislatívnej činnosti vrátane prípadných úprav ústavy.
Bujňák tiež poukázal, že mnoho verejných činiteľov sa vyjadruje pozitívne smerom k referendu ako nástroju priamej demokracie. Ako priblížil, jeho funkčnosti by pomohlo zreálnenie kvóra na platnosť jeho výsledkov. "Osobne sa prihováram za tzv. plávajúce kvórum, ktoré by vždy vychádzalo z účasti na predchádzajúcich parlamentných voľbách. Na presadenie návrhu v referende by sa vyžadoval súhlas nadpolovičnej väčšiny počítanej zo zúčastnených voličov na predchádzajúcich parlamentných voľbách," vysvetlil.
Druhou zmenou by podľa neho malo byť rozšírenie kontrolných nástrojov parlamentnej opozície. "Preto by bolo vhodné, ak by pätina poslancov Národnej rady SR disponovala možnosťou iniciovať konanie o predbežnej kontrole ústavnosti dojednanej medzinárodnej zmluvy. Dnes týmto oprávnením disponujú len vláda a hlava štátu, čo je jeden z dôvodov, prečo takéto konanie ešte nikdy od roku 2001 iniciované nebolo," doplnil.
Pripomenul, že aj vďaka jej výkladu Ústavným súdom SR máme k dispozícii spôsobilý ústavnoprávny základ pre riadenie štátu na základe demokratických princípov, rešpektovania ľudských práv a právneho štátu. Zakotviť by sa podľa neho mohlo materiálne jadro ústavy a s tým spojený explicitný zákaz znižovania úrovne ochrany ľudských práv. Pomohlo by podľa neho aj vyjasnenie vzťahov medzi referendom a parlamentom, ako aj medzi vládou a prezidentom. Naopak, v ústave by najradšej nevidel ústavné zabránenie Ústavnému súdu vykonávať prieskum ústavnosti ústavných zákonov.
Poukázal tiež, že skúsenosti s pandémiou a ozbrojeným konfliktom na Ukrajine by sa mali preniesť do ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Upozornil, že nie je len "do počtu", avšak vo svojej podobe prináša viac ústavnoprávnych otáznikov ako riešení reálnych situácií.
Profesor ústavného práva a bývalý sudca Ústavného súdu SR Ladislav Orosz si myslí, že pri momentálne napätých politických vzťahoch je lepšie nechať zákon v súčasnej podobe, ako riskovať ďalšie škodlivé zásahy. "To hovorím napriek tomu, že súčasný text obsahuje viacero medzier, nedostatkov a úskalí, ktoré by sa žiadalo v primeranom čase odstrániť," podotkol pre TASR. Podľa neho v zásade žiadna zo strán neponúka občanom vyzreté politické osobnosti, ktoré by boli zárukou pokojného spoločensko-politického vývoja v najbližších rokoch.
Pripomenul, že z doposiaľ 20 priamych novelizácií ústavy bolo päť schválených v skrátenom legislatívnom konaní. "To svedčí o neúcte politických elít k základnému zákonu nášho štátu, ktorý sa nepriamo premieta aj do jeho nie vysokej spoločenskej prestíže a v demokratickom a právnom štáte žiadúcej spoločenskej autority," podčiarkol Orosz.
Za nedostatok považuje veľmi stručnú a nič nehovoriacu ústavnú úpravu prokuratúry. "Spomenúť sa žiada tiež skutočnosť, že v ústave dodnes nie je takmer vôbec upravený ústavodarný proces, teda proces smerujúci k zmenám a doplneniam ústavného textu (s výnimkou schvaľovania ústavných zmien aspoň trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady SR), čo okrem iného umožňuje superrýchlu a pritom nedomyslenú prípravu ústavných zmien," uviedol. Poznamenal tiež, že žiadna ústava vo svete nie je z prísneho pohľadu ústavných právnikov dokonalá a každú možno skvalitňovať.
"Najväčšou výzvou pre všetkých ústavných činiteľov je nestrácať zo zreteľa ústavný imperatív, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Ústavní činitelia môžu identifikovať prípady, keď ústavný imperatív nie je rešpektovaný, a to pri tých členoch našej spoločnosti, ktorí sú najslabší a nevedia sa brániť, ktorých hlas nie je počuť a sú preto bezmocní," reagoval pre TASR Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK). Zdôraznil, že ústavná ochrana patrí každému človeku, načo by sa malo pamätať pri každej legislatívnej činnosti vrátane prípadných úprav ústavy.
Bujňák tiež poukázal, že mnoho verejných činiteľov sa vyjadruje pozitívne smerom k referendu ako nástroju priamej demokracie. Ako priblížil, jeho funkčnosti by pomohlo zreálnenie kvóra na platnosť jeho výsledkov. "Osobne sa prihováram za tzv. plávajúce kvórum, ktoré by vždy vychádzalo z účasti na predchádzajúcich parlamentných voľbách. Na presadenie návrhu v referende by sa vyžadoval súhlas nadpolovičnej väčšiny počítanej zo zúčastnených voličov na predchádzajúcich parlamentných voľbách," vysvetlil.
Druhou zmenou by podľa neho malo byť rozšírenie kontrolných nástrojov parlamentnej opozície. "Preto by bolo vhodné, ak by pätina poslancov Národnej rady SR disponovala možnosťou iniciovať konanie o predbežnej kontrole ústavnosti dojednanej medzinárodnej zmluvy. Dnes týmto oprávnením disponujú len vláda a hlava štátu, čo je jeden z dôvodov, prečo takéto konanie ešte nikdy od roku 2001 iniciované nebolo," doplnil.
