Vlády by podľa neho mali mať schopnosť promptne chyby identifikovať a efektívne riešiť.
Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) v rozhovore pre TASR.
Myslí si to štátny radca pre heraldiku a spolutvorca slovenských štátnych symbolov Ladislav Vrtel.
Prezidentka Zuzana Čaputová to uviedla pre TASR v súvislosti s 30. výročím vzniku Slovenskej republiky.
"Raz sme išli hore, raz dole, raz sme viac tvorili, inokedy viac trovili, raz sme išli so západným civilizačným prúdom, raz proti nemu," poznamenal.
Český historik ozrejmuje i to, prečo by česko-slovenské vzťahy v súčasnosti mohli a mali byť lepšie.
Uplynulých 30 rokov slovenskej ekonomiky hodnotí pozitívne, považuje ich za úspešný príbeh.
V období rozdeľovania Československa mala československá armáda 150. 000 vojakov a obrovské množstvo techniky. Pre Slovensko bolo rozhodujúce vytvoriť štruktúru vznikajúcej armády.
Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR).
Právny štát nie je podľa neho ukotvený len v slovenskej ústave, ale existuje v rozmanitých podobách ako vysoko akceptované základné pravidlo pre výkon akejkoľvek verejnej moci.
Príbeh 30 rokov samostatného Slovenska vníma ako úspešný, hoci mal podľa jeho slov aj temné chvíle. Za zlé obdobia označil časy mečiarizmu aj vlády Smeru-SD.
Peniaze získané z privatizácie strategických podnikov boli podľa bývalého ministra financií "trestuhodne premrhané".
"Doteraz nechápem, prečo Česi ostali v áčku a my sme museli o dve kategórie nižšie," uviedol pre TASR v súvislosti s obdobím pred 30 rokmi a začiatkom hokejovej reprezentácie SR Oto Haščák.
Historickým prameňom štátneho znaku je najstarší uhorský kráľovský erb z prvých rokov 14. storočia. V ňom stojí dvojitý kríž po prvýkrát na trojvrší a znak je teda kompletný.
Nielen štát, ale hlavne novovytvorené inštitúty samostatného štátu museli podľa Kozlíka preukázať svoju životaschopnosť.
Rozdelenie spoločného štátu hodnotí prevažne pozitívne 35 percent, ambivalentne (aj kladne, aj záporne) 31 percent a prevažne negatívne 27 percent opýtaných.
Po rozdelení republík boli zaznamenané podľa historičky odchody niektorých českých učiteľov, intelektuálov, ako aj ľudí z iných povolaní do Českej republiky.
Koniec futbalového Československa symbolicky spája s pošmyknutím sa Petra Dubovského pri jednej z veľkých šancí v rozhodujúcom zápase spoločného výberu 17. novembra 1993 proti Belgicku.
V čase delenia federácie, ako poznamenal, sa nezriedka objavovali názory, že po rozdelení federálneho štátu Slovensko padne na kolená a že česká koruna bude trikrát silnejšia ako slovenská.
V sérii rozhovorov TASR k 30. výročiu rozdelenia ČSFR to zdôraznil Milan Kňažko, jeden z najvýraznejších predstaviteľov Novembra '89
Pifflová poznamenala, že sa sprístupnila aj rýchlejšia konverzácia so samotnými žiakmi (zadávanie domácich úloh aj ich kontrola), a taktiež komunikácia s rodičmi.
Sociologička Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky analyzuje súčasné česko-slovenské vzťahy, pretrvávajúce väzby i odlišný vývoj na oboch stranách.
Pre Slovenskú republiku bolo budovanie vlastnej štátnosti mimoriadne zložité. Budovala sa takpovediac na zelenej lúke.
Posledné sekundy tohto roka si budú podľa slov hovorkyne môcť obyvatelia a návštevníci Bratislavy prísť odrátať na Hviezdoslavovom námestí.
Zo Slovákov priznalo 31 % veľmi vážne alebo vážne problémy s príjmami. V ČR sa tak vyjadrilo 19 % opýtaných.
Slovenská premiéra sa uskutoční 13. januára 2023 v sále Radošinského naivného divadla v Bratislave.
Skutočne sme sa obávali, že spoločný štát nevydrží a my sme stáli o to, aby československý štát bol, uviedol Rychetský.
K téme sa vyjadrujú predovšetkým politici, propagandisti, žurnalisti a politológovia. Solídny historický výskum tohto obdobia sa ešte neuskutočnil, uviedol profesor Šutaj.
Na základe nového zákona a bez predchádzajúceho referenda ČSFR zanikla 31. decembra 1992 o 24. hodine, pričom vznikli dve samostatné republiky - Česká republika a Slovenská republika.
Podľa sociologičky Sone Szomolányi bola v otázke rozdelenia silnejšia úloha aktérov vtedajšieho politického režimu než historické tendencie.
Podujatie oživia "spomienkové" pesničky na folk 90. rokov minulého storočia v podaní hudobníka Igora Cvacha.
Postavením vodného diela došlo k výraznej zmene prírody, ale nemožno podľa Miklósa povedať, že došlo k jej zničeniu.
Slovensko dokončilo projekt bez Maďarska, ktoré protestovalo proti prehradeniu Dunaja.
Chemické zloženie podzemnej vody na Žitnom ostrove určuje kvalita povrchovej vody Dunaja.
Pri návrhu a výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros stál Július Binder. Od roku 1986 bol členom spoločnej operatívnej skupiny.
Podľa autora sa s plynúcimi rokmi oddelené krajiny začali jedna druhej vzďaľovať, "opúšťali sa" napríklad v politike.
Štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna zhmotňujú samotnú identitu štátu a sú kodifikované aj priamo Ústavou SR.
Tridsaťročnú samostatnosť Slovenska však vníma ako úspešný príbeh, o ktorom mnohí pochybovali.
Konferencia nesie názov "Ústava Slovenskej republiky ako normatívny základ demokratického a právneho štátu (30. rokov Ústavy Slovenskej republiky) – XI. ústavné dni".
Už prvý onkologický ústav, ktorý vznikol v Bratislave v roku 1946, bol podľa neho na vysokej úrovni a patril k popredným pracoviskám.