Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Boris Kocúr slov patril k stálym prispievateľom literárneho časopisu stredoškolských študentov Rozvoj, kde popri veršoch v duchu postsymbolizmu zverejňoval aj poetické črty (básne v próze).
Autor TASR
Bratislava 10. augusta (TASR) - Do Slovenského národného povstania (SNP) sa so zbraňou v ruke zapojilo aj mnoho mladých začínajúcich básnikov, prozaikov a prekladateľov. V literárnom cykle Mladí vo večnosti na dávno zabudnutých autorov, ktorí statočne bojovali a prišli vo veľmi mladom veku o to najcennejšie, upozornil literárny a kultúrny historik Peter Cabadaj. Medzi odvážnych povstaleckých autorov patril aj básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ Boris Kocúr (1924 - 1944).
Narodil sa v dedine Malý Lipník (okres Stará Ľubovňa) do rodiny príslušníka finančnej stráže, mal troch súrodencov. Ľudovú školu absolvoval v Petržalke. "Hneď po ukončení gymnaziálnych štúdií v Bratislave (1943) začal študovať banské inžinierstvo na Odbore špeciálnych náuk Slovenskej vysokej školy technickej. Cez letné prázdniny roka 1944 vykonával prax v železnorudných baniach v Železníku," uviedol pre TASR Cabadaj k mladému autorovi, ktorý hneď po vypuknutí SNP rozšíril rady partizánov a aktívne sa zúčastňoval na ich akciách. "Niektoré lexikografické diela uvádzajú, že naposledy ho ako člena partizánskej skupiny A. M. Sadilenka videli v polovici decembra 1944 v horách pod Veprom. Evidujeme však aj zdroj, podľa ktorého bol údajne zajatý Nemcami v Brezne," spresňuje literárny a kultúrny historik.
Boris Kocúr podľa jeho slov patril k stálym prispievateľom literárneho časopisu stredoškolských študentov Rozvoj, kde popri veršoch v duchu postsymbolizmu zverejňoval aj "poetické črty" (básne v próze). "Dve jeho básne boli publikované v Zborníku najmladších slovenských autorov, ktorý na vydanie pripravil editor Ctibor Štítnický (1941)," poznamenáva Cabadaj k mladému autorovi, ktorý sa postupne so svojimi básnickými textami, krátkymi prozaickými celkami a prekladmi dostal i do známych časopisov Elán a Tvorba (od roku 1943) a iných literárnych a kultúrnych periodík. Kocúr tiež napísal hru zo študentského prostredia Otvorené okná, ktorú odvysielal bratislavský rozhlas (1944). Ako prekladateľ sa orientoval na tvorbu popredných anglických a amerických autorov.
Knižne debutoval Kocúr krátko pred začatím SNP zbierkou veršov Chvenie nad rukami (Bratislava, 1944). "Štylistická vycibrenosť básní naznačovala, že do slovenskej literatúry vstupuje talentovaný autor oboznámený s modernou európskou poéziou - najmä rimbaudovského typu," dodáva Cabadaj.
Účasť v partizánskych bojoch podľa neho inšpirovala Kocúra k tvorbe občiansky motivovanej lyriky, zacielenej proti fašistickému besneniu a vojnovej kataklizme. "V jeho skromnej literárnej pozostalosti boli objavené dve protifašisticky ladené básne napísané v čase Povstania. Prvou je Diktátor s datovaním 7. októbra 1944 a druhou nepomenovaný fragment," prezradil literárny a kultúrny historik.
Nádejný literárny tvorca a prekladateľ Boris Kocúr sa však konca vojny nedožil. "Zomrel vo veku 20 rokov a dodnes vierohodne nevieme, kedy a kde (údajne) v decembri 1944 skonal," uzatvára Cabadaj.
Narodil sa v dedine Malý Lipník (okres Stará Ľubovňa) do rodiny príslušníka finančnej stráže, mal troch súrodencov. Ľudovú školu absolvoval v Petržalke. "Hneď po ukončení gymnaziálnych štúdií v Bratislave (1943) začal študovať banské inžinierstvo na Odbore špeciálnych náuk Slovenskej vysokej školy technickej. Cez letné prázdniny roka 1944 vykonával prax v železnorudných baniach v Železníku," uviedol pre TASR Cabadaj k mladému autorovi, ktorý hneď po vypuknutí SNP rozšíril rady partizánov a aktívne sa zúčastňoval na ich akciách. "Niektoré lexikografické diela uvádzajú, že naposledy ho ako člena partizánskej skupiny A. M. Sadilenka videli v polovici decembra 1944 v horách pod Veprom. Evidujeme však aj zdroj, podľa ktorého bol údajne zajatý Nemcami v Brezne," spresňuje literárny a kultúrny historik.
Boris Kocúr podľa jeho slov patril k stálym prispievateľom literárneho časopisu stredoškolských študentov Rozvoj, kde popri veršoch v duchu postsymbolizmu zverejňoval aj "poetické črty" (básne v próze). "Dve jeho básne boli publikované v Zborníku najmladších slovenských autorov, ktorý na vydanie pripravil editor Ctibor Štítnický (1941)," poznamenáva Cabadaj k mladému autorovi, ktorý sa postupne so svojimi básnickými textami, krátkymi prozaickými celkami a prekladmi dostal i do známych časopisov Elán a Tvorba (od roku 1943) a iných literárnych a kultúrnych periodík. Kocúr tiež napísal hru zo študentského prostredia Otvorené okná, ktorú odvysielal bratislavský rozhlas (1944). Ako prekladateľ sa orientoval na tvorbu popredných anglických a amerických autorov.
Knižne debutoval Kocúr krátko pred začatím SNP zbierkou veršov Chvenie nad rukami (Bratislava, 1944). "Štylistická vycibrenosť básní naznačovala, že do slovenskej literatúry vstupuje talentovaný autor oboznámený s modernou európskou poéziou - najmä rimbaudovského typu," dodáva Cabadaj.
Účasť v partizánskych bojoch podľa neho inšpirovala Kocúra k tvorbe občiansky motivovanej lyriky, zacielenej proti fašistickému besneniu a vojnovej kataklizme. "V jeho skromnej literárnej pozostalosti boli objavené dve protifašisticky ladené básne napísané v čase Povstania. Prvou je Diktátor s datovaním 7. októbra 1944 a druhou nepomenovaný fragment," prezradil literárny a kultúrny historik.
Nádejný literárny tvorca a prekladateľ Boris Kocúr sa však konca vojny nedožil. "Zomrel vo veku 20 rokov a dodnes vierohodne nevieme, kedy a kde (údajne) v decembri 1944 skonal," uzatvára Cabadaj.
