Bratislava 2. augusta (TASR) - Kinofilmy venované téme Slovenského národného povstania (SNP) pochádzajú takmer všetky z monopolnej kinematografickej produkcie minulého režimu. Hrané filmy vyrobené pre televízne vysielanie boli tiež drvivou väčšinou vyrobené v jedinej štátnej televízii pred rokom 1989. "Najznámejšia z nich je osemdielna séria Povstalecká história (1984)," uviedla pre TASR filmová publicistka, kritička a historička Eva Vženteková.

"Keďže hrané filmy, tobôž historické, vyžadujú značné náklady a náročnú prípravu a organizáciu, k téme Povstania vzniklo predovšetkým mnoho dokumentárnych snímok, krátkometrážnych i dlhometrážnych, kde je aj istá produkčná kontinuita dneška s minulosťou," poznamenala s tým, že v predošlom režime viacero dokumentov týkajúcich sa SNP vznikalo s formálnym cieľom učiniť zadosť jubileu. "Teda vyvýšiť tému ozbrojeného odboja, predovšetkým preferovaného partizánskeho boja, ktorý sa propagandisticky predkladal ako všeľudový odpor a vzbura, ktoré akoby zvnútra legitimizovali zásadnú, nedemokratickú zmenu politickej moci, ktorá u nás nastala od roku 1948," spresnila.

Podľa Vžentekovej vzniklo v 60. rokoch zopár zaujímavých dokumentov, odkrývajúcich povstalecké skutočnosti, o ktorých sa predtým nemohlo hovoriť. Radí medzi ne napríklad film o armádnych veliteľoch Povstania Generáli (1969). "Až po páde režimu v roku 1989 sa v televízii začali postupne nakrúcať dokumenty o domácich historických dejoch a dejateľoch bez dovtedajších ideologických obmedzení a tlakov," dodala.

Filmová publicistka uviedla aj snímky, ktoré by zaradila do rebríčka TOP 10 filmov s témou SNP. "Ak tému SNP okrem ozbrojeného odporu, ktorého súčasťou bol odpor časti armády, partizánsky boj a medzinárodná vojenská pomoc, rozšírime aj na rôzne občianske odbojové aktivity proti dobovému režimu či štátnosti a na prechod frontov, môj osobný výber top desiatky našich hraných kino filmov by bol: Dominika zo Zbehov a pútnikov, Chodník cez Dunaj, Choď a nelúč sa, Keby som mal pušku, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Veľká noc a veľký deň, Zlaté časy, Zvony pre bosých, Život na úteku," menuje Vženteková rozmanité diela.

"Napríklad, drsná a excentrickejšia Dominika z Jakubiskových Zbehov a pútnikov (1969), nakrútená koncom uvoľnených šesťdesiatych rokov, sa výpoveďou i poetikou značne líši od historicky podopreného partizánskeho heroizmu snímky Choď a nelúč sa (1979) o desať rokov neskôr," ozrejmuje odborníčka a poukazuje na viaceré filmy mimo top výberu, ktoré sú podľa nej minimálne tematicky zaujímavé. "Napríklad film Do posledného dychu (1976) s dvoma hlavnými hrdinami tajného protifašistického odboja nemeckej národnosti alebo profesionálne celkom zdatné veľkofilmy Zajtra bude neskoro (1972) o kapitánovi Nálepkovi, Deň, ktorý neumrie (1974) s epizódami z povstaleckého obrneného vlaku, komunistický epos o účinkovaní strany v odboji Poéma o svedomí (1978)," hovorí Vženteková s tým, že pri určovaní hodnoty snímok z tohto obdobia sa dá postupovať aj opačne. "S otázkou, ktoré filmy sú najmenej vydarené či ultimatívne propagandistické. Zrejme profesionálne aj tematicky najslabším hraným dielom je film Rozdelení (1976), pričom jeho režisér Ján Lacko len štyri roky predtým nakrútil celkom pozoruhodný film Človek na moste (1972)," uzavrela Vženteková, ktorá pre Slovenský filmový ústav (SFÚ) pripravuje cyklus filmov pri príležitosti 80. výročia SNP. Pod názvom Lumiére pod paľbou ho od 29. augusta premietne Kino Lumiére v Bratislave.