Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo vysielaní v ten deň odznelo upozornenie, aby Slováci a Slovenky počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica, a nie program Bratislavy.
Autor TASR
Banská Bystrica/Bratislava 30. augusta (TASR) - Vysielal síce iba 59 dní, ale od začiatku Slovenského národného povstanie (SNP) poskytoval obyvateľom dôležité informácie a pomáhal aj pri organizovaní samotného Povstania. V piatok 30. augusta uplynie 80 rokov odvtedy, ako začal z Banskej Bystrice vysielať Slobodný slovenský vysielač.
Vysielanie povstaleckého Slobodného slovenského vysielača z Banskej Bystrice sa začalo 30. augusta 1944 o 11.00 h. Provizórne štúdio sa zriadilo v budove Evanjelického spolku na Hornej ulici v Banskej Bystrici, pričom zariadenia potrebné na vysielanie priviezli z Prešova.
Vo vysielaní v ten deň odznelo upozornenie, aby Slováci a Slovenky počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica, a nie program Bratislavy. Po vyhlásení SNP boli vo vysielaní prečítané dve proklamácie - Proklamácia Vojenského ústredia a Proklamácia predsedníctva Ústredného národného výboru. Proklamáciu k vojakom prečítal podplukovník Mirko Vesel, a potom Jozef Styk požiadal obyvateľov, aby pomáhali bojujúcim vojakom.
Vysielanie Slobodného slovenského vysielača bolo zamerané na podporu ozbrojeného boja, na vysvetľovanie jeho cieľov a najmä v prvých dňoch prispelo aj k organizovaniu SNP. Rozhlas vysielal napríklad šifrované správy a heslá Veliteľstva prvej Československej armády pre vojakov povstaleckej armády a partizánov.
Vysielal aj bojové výzvy a správy o situácii na domácich i zahraničných bojiskách. Zverejňoval nariadenia a pokyny Slovenskej národnej rady (SNR), informácie o domácich a zahraničných politických udalostiach. Postupne pribúdali publicistické, ale aj kultúrne relácie.
Po nemeckom zbombardovaní banskobystrického rozhlasového vysielača na vrchu Laskomer 2. septembra 1944 našli pracovníci Slobodného slovenského vysielača útočisko na letisku Tri duby, kde vybudovali nové vysielacie zariadenie. Vytvorili mobilný vysielač, respektíve technológiu namontovali na nákladné auto.
Každých desať dní menil tento pojazdný vysielač svoje stanovisko, aby nebol Nemcami zameraný. Nákladné auto s vysielačom vysielalo z Brezna, Zvolena, Slovenskej Ľupče, ale aj z ďalších častí povstaleckého územia.
Za Slobodným slovenským vysielačom stáli skúsení rozhlasoví pracovníci, ktorých viedol Gabriel Rapoš. Jeho zástupcom bol Anton Hollý, vedúcim techniky Jozef Vrabec a tajomníkom Ján Balaďa. Vysielač úzko spolupracoval s vedúcimi orgánmi SNP, Hlavným štábom partizánskych oddielov, so Spravodajskou agentúrou Slovenska a redakciami povstaleckej tlače.
Naposledy sa Slobodný slovenský vysielač ohlásil 27. októbra 1944 z Donovál. Práve tam sa presunuli čelní predstavitelia SNP, ktorí rozhodli o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja.
Vysielanie povstaleckého Slobodného slovenského vysielača z Banskej Bystrice sa začalo 30. augusta 1944 o 11.00 h. Provizórne štúdio sa zriadilo v budove Evanjelického spolku na Hornej ulici v Banskej Bystrici, pričom zariadenia potrebné na vysielanie priviezli z Prešova.
Vo vysielaní v ten deň odznelo upozornenie, aby Slováci a Slovenky počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica, a nie program Bratislavy. Po vyhlásení SNP boli vo vysielaní prečítané dve proklamácie - Proklamácia Vojenského ústredia a Proklamácia predsedníctva Ústredného národného výboru. Proklamáciu k vojakom prečítal podplukovník Mirko Vesel, a potom Jozef Styk požiadal obyvateľov, aby pomáhali bojujúcim vojakom.
Vysielanie Slobodného slovenského vysielača bolo zamerané na podporu ozbrojeného boja, na vysvetľovanie jeho cieľov a najmä v prvých dňoch prispelo aj k organizovaniu SNP. Rozhlas vysielal napríklad šifrované správy a heslá Veliteľstva prvej Československej armády pre vojakov povstaleckej armády a partizánov.
Vysielal aj bojové výzvy a správy o situácii na domácich i zahraničných bojiskách. Zverejňoval nariadenia a pokyny Slovenskej národnej rady (SNR), informácie o domácich a zahraničných politických udalostiach. Postupne pribúdali publicistické, ale aj kultúrne relácie.
Po nemeckom zbombardovaní banskobystrického rozhlasového vysielača na vrchu Laskomer 2. septembra 1944 našli pracovníci Slobodného slovenského vysielača útočisko na letisku Tri duby, kde vybudovali nové vysielacie zariadenie. Vytvorili mobilný vysielač, respektíve technológiu namontovali na nákladné auto.
Každých desať dní menil tento pojazdný vysielač svoje stanovisko, aby nebol Nemcami zameraný. Nákladné auto s vysielačom vysielalo z Brezna, Zvolena, Slovenskej Ľupče, ale aj z ďalších častí povstaleckého územia.
Za Slobodným slovenským vysielačom stáli skúsení rozhlasoví pracovníci, ktorých viedol Gabriel Rapoš. Jeho zástupcom bol Anton Hollý, vedúcim techniky Jozef Vrabec a tajomníkom Ján Balaďa. Vysielač úzko spolupracoval s vedúcimi orgánmi SNP, Hlavným štábom partizánskych oddielov, so Spravodajskou agentúrou Slovenska a redakciami povstaleckej tlače.
Naposledy sa Slobodný slovenský vysielač ohlásil 27. októbra 1944 z Donovál. Práve tam sa presunuli čelní predstavitelia SNP, ktorí rozhodli o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja.
