Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj keď väčšina povestí sa končí tragicky, predsa len sa nájdu občas aj nejaké so šťastným koncom. A aj jedna, tak trošku pikantnejšia.
Svätopluk - to nie je len povesť o troch prútoch. Príbehov o ňom existuje oveľa viac. Aj jeden taký, ktorý v národnostne zmiešanom Uhorsku robil zlú krv medzi ľuďmi.
Slovania, ktorí sa na našom území usadili i so svojím dobytkom, sa začali venovať poľnohospodárstvu, chovu zvierat a remeslám. Lenže ak bolo treba, Slovan rýchlo vymenil kosu za meč.
Našou krajinou tiahlo mnoho národov a mnohí si chceli podrobiť miestny ľud. Medzi nimi boli aj Rimania, o ktorých sa nám zachovali aj viaceré príbehy a povesti. No čo ak sa to stalo naozaj?
Pramene, studničky, jazerá i rieky sú staršie ako ľudia, a tak si o nich vymysleli kadejaké príbehy. Tie tak zľudoveli, až sa z nich stali povesti, ba priam legendy. Poznajú ich však aj dnešní ľudia?
Hovorí sa aj, že vodníkom sa mohol stať utopený samovrah alebo človek, ktorý nešťastne skonal pod hladinou. A takýto vodník potom topil ďalších ľudí a skrýval si ich duše do hrnčeka.
Pltníkov na ceste dolu Váhom čakali kadejaké nástrahy, jednou z nich je aj žilinská krútňava pri vtoku Kysuce do Váhu. No galiby im robili aj všelijaké potvory.
Niektoré zo slovenských skál vraj nevznikli iba silou prírody. Vryli sa do nich aj rôzne ľudské príbehy o láske, žiali či pomste. A vryli sa do nich tak silno, až sa premenili v kameň.
Ak niekto stretol či vídaval čierne zviera, považovalo sa to za veľmi negatívne znamenie, ktoré malo dotyčnému priniesť problémy, ba dokonca smrť.
Najbohatší šľachtici v minulosti vlastnili aj celé stáda koní. A tak keď prišlo na boj, mali si z čoho vyberať. No nebolo to len tak. V boji išlo o život a aj kôň mohol všetko ovplyvniť.
