Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obidve uznesenia sú iba papierom, z ktorého by ani po ich schválení v parlamente nikoho na Úrade vlády nemusela bolieť hlava, píše J. Hrabko.
Zatiaľ to totiž a na základe vyjadrení všetkých troch zainteresovaných vyzerá tak, že odvolanie I. Šimka sa vlastne stalo nedopatrením či omylom, píše J. Hrabko.
Je od štátu mimoriadne drzé, že namiesto ospravedlnenia dotknutým osobám za príkoria, ktoré im spôsobil, pýta ešte stále zaplatiť, píše J. Hrabko.
Spor medzi ministrom vnútra I. Šimkom a prezidentom Policajného zboru Š. Hamranom je zbytočný a nezmyselný, píše J. Hrabko.
Domáce škriepky, ktoré súvisia s uvedeným summitom NATO, si netreba všímať, píše J. Hrabko.
Keďže medzi chcieť a môcť existuje rozdiel, uvedené automaticky neznamená, že politické subjekty, ktoré kandidovať chcú aj kandidovať budú, píše J. Hrabko.
No. Ktovie, čo by krajina ešte zažila, ak by v tomto volebnom období parlament už neukončil svoju činnosť, píše J. Hrabko.
Rozhodnutie ÚS je možné posudzovať tak z vecného, ako aj politického hľadiska, píše J. Hrabko.
J. Hrabko komentuje rozhodnutie prezidentky nekandidovať v nadchádzajúcich voľbách hlavy štátu.
Ide vôbec o prvú vládu, ktorá nedostala dôveru parlamentu. A to zapadá ako puzzle do viacerých politických prvenstiev, rekordov a špecifík, ktoré súčasné volebné obdobie prinieslo.
