To, čo prekvapilo v prvom kole – a veľmi príjemne – prekvapilo aj v kole druhom: víťazom týchto prezidentských volieb sú voliči. Účasť na voľbách sa nedá nazvať inak ako veľkolepá, píše J.Hrabko.
Schválená novela Ústavy predčasné voľby nezaručuje, iba ich umožňuje. Je to prvý krok k tomu, aby vôbec mohli byť, píše J. Hrabko.
Referendum sa skončilo, ale zabudnúť na jeho výsledok sa nedá a ani by to nebolo správne. Správne ho treba iba vyhodnotiť, píše J. Hrabko.
Doteraz – po páde vlády V. Mečiara aj I. Radičovej – to bolo naopak: po prvom kole sa veci už nevyhrocovali, ale dolaďovali. Bolo to však dávno, teraz sa straníci správajú už inak, píše J. Hrabko.
Vskutku, nie každému sa podarí tak ako premiérovi E. Hegerovi, dokázať premeniť podporu ústavnej väčšiny 91 poslancov na väčšinu 78 poslancov, ktorí hlasovali za pád jeho vlády, píše J. Hrabko.
Voľby sú pritom jediným východiskom z tejto politickej šlamastiky, do ktorej sa politici sami vmanévrovali. Všetko ostatné je a bude iba predlžovanie agónie, píše J. Hrabko.
Hoci I. Matovič, ako aj ostatní členovia vlády zatiaľ zostávajú vo funkciách, po vykonaní vôle parlamentu hlavou štátu budú ich právomoci obmedzené, píše J. Hrabko.
Dva dni, ktoré si parlament vybral na vyriešenie politickej situácie, súčasnú šlamastiku nevyrieši, píše J. Hrabko.
Juraj Hrabko komentuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde E. Hegera.
Po prvom počutí totiž možno povedať, že tohtoročný prejav hlavy štátu o stave republiky bol nielen vskutku najkritickejší, ale zrejme aj najdlhší a očividne jej najlepší, píše J. Hrabko.