V jednej povesti stáli nitrianske a moravské kniežatá bok po boku a bojovali o holý život. Oveľa viac príbehov sa však zachovalo o ich vzájomnej nevraživosti.
V čachtickom podzemnom žalári sa vraj stretla s Alžbetou Báthoryovou. Na rozdiel od nej sa však nekúpala v krvi panien. Robilo jej potešenie mučiť a zabíjať ľudí bez ohľadu na pohlavie a vek.
Pre kedysi vládnucu cirkev bola žena od prírody zlá, rozumom len veľmi málo obdarená bytosť. Predstavovala nádobu plnú smilstva a nebezpečenstva. To všetko ju vraj viedlo do diablovho područia.
Po slovenskom kraji potuluje sa viacero bezhlavých postáv a mnohé z nich prišli o svoju korunu krásy rôznymi spôsobmi: pri práci, zo zloby druhého, za zradu, ale aj pre svoju chamtivosť.
Vo všeobecnosti ho považovali za nečistého, až diabolského. Bola to totiž doba, keď si nikto nebol istý, či raz neskončí pod katovou rukou. V kronikách sa nájdu záznamy aj o upálení za zničenie úľa.
Čo hrad, to strašidlo – no nie na každom bola Biela pani. A ešte menej bolo tých Čiernych. Rozprávania o týchto bytostiach boli skôr zriedkavé, no o to viac pútavé. Ich liahňou bola Bratislava.
Na výzvu panej muselo dievča pristúpiť k železnej panne a pripäť jej na krk náhrdelník. Len čo sa devy dotkli panny, tá ich nemilosrdne zovrela a už nikdy nepustila. V ich krvi sa Báthoryčka kúpala.
To, že Halloween je posledná šanca nespokojných duchov, aby si vybavili účty so živými, vraj vedia aj démoni, strigy a diabli – aj oni sa vyroja na svet, aby si v túto noc zašantili.
V Európe je situácia komplikovaná rôznorodosťou motívov jednotlivých páchateľov. Polícia v poslednej dobe u mnohých vylučuje terorizmus a pohnútky útočníkov pripisuje radšej psychickým problémom.