Podľa samosprávy je najväčším kameňom úrazu je totiž nedostatočná legislatíva a takmer žiadna podpora zo strany štátu a odvolacích orgánov.
Autor TASR
Banská Bystrica 22. mája (TASR) – Banskobystrická samospráva má problém s odstraňovaním reklamných stavieb. Hoci jej cieľom je tzv. vizuálny smog znižovať, je to beh na dlhé trate. Podľa nej najväčším kameňom úrazu je totiž nedostatočná legislatíva a takmer žiadna podpora zo strany štátu a odvolacích orgánov.
"Reklamné stavby mesto eviduje a priebežne aktualizuje v Geografickom informačnom systéme. Na celom území Banskej Bystrice má desať najväčších reklamných spoločností približne 770 bilboardov, backlightov, bigboardov, citylightov či reklamných plachiet. Z tohto počtu reklamných stavieb je len asi 240 umiestnených na mestských pozemkoch," priblížila hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková.
Umiestnenie reklamných stavieb rieši nový územný plán a odborné útvary magistrátu postupujú v zmysle týchto regulatívov a zásad. Územný plán delí mesto z hľadiska regulácie a vhodnosti reklám na päť zón, kde je možné ich umiestňovať. Najvoľnejšia regulácia je v priemyselných zónach, naopak, najprísnejšia v centre mesta. Tam v podstate platí absolútny zákaz umiestňovania reklamných stavieb.
"Všetky reklamné stavby na našom území povoľujeme ako dočasné s tým, že ich obnova sa už riadi podľa nového územného plánu. Mesto v zásade, okrem výnimiek, nepovoľuje žiadne nové reklamné stavby. Tým, ktorým sa skončila platnosť už nebude predĺžená a bude navrhnuté ich odstránenie. Aj keď sme od roku 2017 až k dnešnému dňu vydali takmer 400 rozhodnutí o zamietnutí týchto stavieb a ďalších 100 máme v procese, reklamné spoločnosti sa pravidelne odvolávajú na nezákonnosť. Preto sa s nimi chceme v najbližšej dobe stretnúť a dohodnúť sa aspoň na čiastočnom znížení počtu ich zariadení z územia mesta," vysvetlil banskobystrický primátor Ján Nosko.
Problémom, s ktorým sa mesto musí vysporiadať, je i umiestňovanie reklamných stavieb na pozemkoch, ktoré nie sú v jeho majetku. Platnosť zákona nahráva súkromným vlastníkom. Samospráva sa preto snaží opakovane komunikovať s Národnou diaľničnou spoločnosťou, Stredoslovenskou správou ciest či Vodohospodárskym podnikom a upozorňuje ich na to, aby postupovali v zmysle platného územného plánu a rešpektovali ho.
"Kľúčovým problémom je nedostatočná legislatíva, ktorú je potrebné zmeniť. Prevádzkovatelia reklamných stavieb totiž využívajú všetky zákonné možnosti na spochybňovanie až zrušenie rozhodnutí mesta. Aj prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska či zasadnutí K 8 - primátorov krajských miest sa snažíme podávať návrhy na to, ako proti vizuálnemu smogu v mestách čo najefektívnejšie bojovať," dodal Ján Barič, vedúci Stavebného odboru Mestského úradu v Banskej Bystrici.
"Reklamné stavby mesto eviduje a priebežne aktualizuje v Geografickom informačnom systéme. Na celom území Banskej Bystrice má desať najväčších reklamných spoločností približne 770 bilboardov, backlightov, bigboardov, citylightov či reklamných plachiet. Z tohto počtu reklamných stavieb je len asi 240 umiestnených na mestských pozemkoch," priblížila hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková.
Umiestnenie reklamných stavieb rieši nový územný plán a odborné útvary magistrátu postupujú v zmysle týchto regulatívov a zásad. Územný plán delí mesto z hľadiska regulácie a vhodnosti reklám na päť zón, kde je možné ich umiestňovať. Najvoľnejšia regulácia je v priemyselných zónach, naopak, najprísnejšia v centre mesta. Tam v podstate platí absolútny zákaz umiestňovania reklamných stavieb.
"Všetky reklamné stavby na našom území povoľujeme ako dočasné s tým, že ich obnova sa už riadi podľa nového územného plánu. Mesto v zásade, okrem výnimiek, nepovoľuje žiadne nové reklamné stavby. Tým, ktorým sa skončila platnosť už nebude predĺžená a bude navrhnuté ich odstránenie. Aj keď sme od roku 2017 až k dnešnému dňu vydali takmer 400 rozhodnutí o zamietnutí týchto stavieb a ďalších 100 máme v procese, reklamné spoločnosti sa pravidelne odvolávajú na nezákonnosť. Preto sa s nimi chceme v najbližšej dobe stretnúť a dohodnúť sa aspoň na čiastočnom znížení počtu ich zariadení z územia mesta," vysvetlil banskobystrický primátor Ján Nosko.
Problémom, s ktorým sa mesto musí vysporiadať, je i umiestňovanie reklamných stavieb na pozemkoch, ktoré nie sú v jeho majetku. Platnosť zákona nahráva súkromným vlastníkom. Samospráva sa preto snaží opakovane komunikovať s Národnou diaľničnou spoločnosťou, Stredoslovenskou správou ciest či Vodohospodárskym podnikom a upozorňuje ich na to, aby postupovali v zmysle platného územného plánu a rešpektovali ho.
"Kľúčovým problémom je nedostatočná legislatíva, ktorú je potrebné zmeniť. Prevádzkovatelia reklamných stavieb totiž využívajú všetky zákonné možnosti na spochybňovanie až zrušenie rozhodnutí mesta. Aj prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska či zasadnutí K 8 - primátorov krajských miest sa snažíme podávať návrhy na to, ako proti vizuálnemu smogu v mestách čo najefektívnejšie bojovať," dodal Ján Barič, vedúci Stavebného odboru Mestského úradu v Banskej Bystrici.