Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sládek v piatok na tlačovej besede v Banskej Bystrici vysvetlil, prečo sa jeho inscenácia nevolá Pražská jar, ale Dubčekova.
Autor TASR
Banská Bystrica 1. júna (TASR) - Štátna opera v Banskej Bystrici uvádza premiéru autorského diela majstra pantomímy Milana Sládka pod názvom Dubčekova jar, ktorý sa zároveň predstaví v hlavnej úlohe politika Alexandra Dubčeka. Je to pantomimicko-vizuálna scénická báseň a premiéru v banskobystrickej opere bude mať 8. júna o 18.30 h.
Sládek v piatok na tlačovej besede v Banskej Bystrici vysvetlil, prečo sa jeho inscenácia nevolá Pražská jar, ale Dubčekova.
"Celé ma to strašne hnevá. Veď Dubček nebol Pražák a nebol ani Čech, o tom by sa dalo mnoho rozprávať, prečo si ho Česi prisvojili. Je to dlhá história. Keď nastali progresívne tendencie v Československu, paradoxne to boli práve podaktorí pražskí spisovatelia, ktorí písali proti nim. Myslím, že si treba uvedomiť, že aj my máme kvalitu, na ktorú môžeme byť hrdí a že Dubček má vo svete úžasné uznanie. Preto by to nemala byť Pražská jar, ale Dubčekova. Veď on bol hlavným aktérom udalostí 68. roku a jemu patrí veľká vďaka za to, čo pre nás Slovákov vykonal. Ja som si povedal, že moja inscenácia sa musí volať tak," zdôraznil Sládek.
Dubček je dnes pre mnohých mladých ľudí neznámou osobnosťou. Na otázku, aké prostriedky zvolil na to, aby Dubčeka návštevníkom divadla priblížil, autor a režisér reagoval: "Ako prvé som si uvedomil, že nie som ani žurnalista, ani vedec, historik, aby som sa vedel touto osobnosťou takto zaoberať. Sú to detailné skúsenosti. Videl som filmové dokumenty, čítal o ňom, sprítomňoval som si jeho prejavy. To všetko ma primälo k tomu, že chcem ponúknuť svoj osobný pohľad na tie udalosti. Vďačný som za rozhovory s Pavlom a Milanom Dubčekovcami, osobným priateľom Dubčeka sochárom Teodorom Baníkom a v neposlednom rade s profesorom Ivanom Laluhom. V inscenácii som vopred videl, ako prichádza Dubček s kvetinou, dostáva sa zo "zabalenia" socializmu, má pocit oslobodenia, potom sú tu obrazy, keď bol spútaný a okolo neho tanky. No a potom je tu Palach – my sme s ním horeli všetci... Dúfam, že sa mi všetky tieto vnemy podarilo preložiť do podoby, ktorá je zrozumiteľná a zaujímavá i pre dnešného mladého diváka. Želám si, aby sa nevytratil ani humoristický charakter, ktorý mám rád a viem, že Dubček ho mal rád tiež. Je to podobenstvo o Dubčekovi a jeho dobe," dodal Sládek.
Sládek v piatok na tlačovej besede v Banskej Bystrici vysvetlil, prečo sa jeho inscenácia nevolá Pražská jar, ale Dubčekova.
"Celé ma to strašne hnevá. Veď Dubček nebol Pražák a nebol ani Čech, o tom by sa dalo mnoho rozprávať, prečo si ho Česi prisvojili. Je to dlhá história. Keď nastali progresívne tendencie v Československu, paradoxne to boli práve podaktorí pražskí spisovatelia, ktorí písali proti nim. Myslím, že si treba uvedomiť, že aj my máme kvalitu, na ktorú môžeme byť hrdí a že Dubček má vo svete úžasné uznanie. Preto by to nemala byť Pražská jar, ale Dubčekova. Veď on bol hlavným aktérom udalostí 68. roku a jemu patrí veľká vďaka za to, čo pre nás Slovákov vykonal. Ja som si povedal, že moja inscenácia sa musí volať tak," zdôraznil Sládek.
Dubček je dnes pre mnohých mladých ľudí neznámou osobnosťou. Na otázku, aké prostriedky zvolil na to, aby Dubčeka návštevníkom divadla priblížil, autor a režisér reagoval: "Ako prvé som si uvedomil, že nie som ani žurnalista, ani vedec, historik, aby som sa vedel touto osobnosťou takto zaoberať. Sú to detailné skúsenosti. Videl som filmové dokumenty, čítal o ňom, sprítomňoval som si jeho prejavy. To všetko ma primälo k tomu, že chcem ponúknuť svoj osobný pohľad na tie udalosti. Vďačný som za rozhovory s Pavlom a Milanom Dubčekovcami, osobným priateľom Dubčeka sochárom Teodorom Baníkom a v neposlednom rade s profesorom Ivanom Laluhom. V inscenácii som vopred videl, ako prichádza Dubček s kvetinou, dostáva sa zo "zabalenia" socializmu, má pocit oslobodenia, potom sú tu obrazy, keď bol spútaný a okolo neho tanky. No a potom je tu Palach – my sme s ním horeli všetci... Dúfam, že sa mi všetky tieto vnemy podarilo preložiť do podoby, ktorá je zrozumiteľná a zaujímavá i pre dnešného mladého diváka. Želám si, aby sa nevytratil ani humoristický charakter, ktorý mám rád a viem, že Dubček ho mal rád tiež. Je to podobenstvo o Dubčekovi a jeho dobe," dodal Sládek.
