Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príbeh benátskej speváčky Giocondy, tak ako je napísaný a zhudobnený, pôsobí dojmom vzdialeného sveta snenia plného exotiky a tajomstva benátskych karnevalových hier.
Autor TASR
Banská Bystrica 24. apríla (TASR) – V poradí 276. premiérou v Štátnej opere v Banskej Bystrici bude v nedeľu dielo La Gioconda od Amilcare Ponchielliho. Pod operu v štyroch dejstvách sa režijne podpísal Dominik Beneš a o hudobné naštudovanie dirigent Igor Bulla. V úlohe speváčky La Gioconda sa predstavia Patrícia Solotruková a Jolana Fogašová.
Ako dnes informovali tvorcovia blížiacej sa premiéry tejto opery, v čase, keď začala vznikať La Gioconda, ktorá sa stále hráva, bol Ponchielli už mnoho rokov aktívnym skladateľom. Považovali ho za "dôstojného súčasníka Verdiho", no úspech prichádzal pomaly a nepresvedčivo.
Sám si uvedomoval, že aby mala opera úspech, musí nielen nadväzovať na staršie hudobné tradície, ale zároveň priniesť niečo nové. Významnú skladateľskú osobnosť talianskej opery 19. storočia preslávilo najmä dielo La Gioconda.
"Dramaturgia Štátnej opery zvolila pre svoju novú premiéru klenot opernej literatúry, ktorý sa spravidla uvádza na najväčších svetových operných scénach. Ponchielliho operný kus vychádza z tradície veľkej talianskej opery, nadväzuje na Verdiho a predznamenáva príchod Pucciniho. Osobne som nadšený, že som mohol na tomto diele pracovať so skvelým tímom Štátnej opery," konštatoval český režisér Beneš.
Príbeh benátskej speváčky Giocondy, tak ako je napísaný a zhudobnený, pôsobí na neho dojmom vzdialeného sveta snenia plného exotiky a tajomstva benátskych karnevalových hier.
"Jednotlivé obrazy opery sú ako rozprávkové leporelo o láske, mnohých podobách zrady, pomsty, božej milosti, obetí a odpustenia. Scény plné žiarlivosti a zloby voľne prechádzajú do scén odovzdania sa. Ústredným motívom však nie je milostný troj- či viacuholník, ale Giocondina sila prekonať samu seba, k čomu jej pomáha silná viera. Náboženský kontext dáva všetkým hlavným postavám opery dôležitý motív k jednaniu. Jedných vedie k pokore, dôvere a láske, druhých k pokrytectvu, vyvolávaniu strachu, hrôzy a moci," priblížil režisér, ktorý sa v banskobystrickej opere predstavil v roku 2016 réžiou Mozartovho singspielu Čarovná flauta.
Ako dnes informovali tvorcovia blížiacej sa premiéry tejto opery, v čase, keď začala vznikať La Gioconda, ktorá sa stále hráva, bol Ponchielli už mnoho rokov aktívnym skladateľom. Považovali ho za "dôstojného súčasníka Verdiho", no úspech prichádzal pomaly a nepresvedčivo.
Sám si uvedomoval, že aby mala opera úspech, musí nielen nadväzovať na staršie hudobné tradície, ale zároveň priniesť niečo nové. Významnú skladateľskú osobnosť talianskej opery 19. storočia preslávilo najmä dielo La Gioconda.
"Dramaturgia Štátnej opery zvolila pre svoju novú premiéru klenot opernej literatúry, ktorý sa spravidla uvádza na najväčších svetových operných scénach. Ponchielliho operný kus vychádza z tradície veľkej talianskej opery, nadväzuje na Verdiho a predznamenáva príchod Pucciniho. Osobne som nadšený, že som mohol na tomto diele pracovať so skvelým tímom Štátnej opery," konštatoval český režisér Beneš.
Príbeh benátskej speváčky Giocondy, tak ako je napísaný a zhudobnený, pôsobí na neho dojmom vzdialeného sveta snenia plného exotiky a tajomstva benátskych karnevalových hier.
"Jednotlivé obrazy opery sú ako rozprávkové leporelo o láske, mnohých podobách zrady, pomsty, božej milosti, obetí a odpustenia. Scény plné žiarlivosti a zloby voľne prechádzajú do scén odovzdania sa. Ústredným motívom však nie je milostný troj- či viacuholník, ale Giocondina sila prekonať samu seba, k čomu jej pomáha silná viera. Náboženský kontext dáva všetkým hlavným postavám opery dôležitý motív k jednaniu. Jedných vedie k pokore, dôvere a láske, druhých k pokrytectvu, vyvolávaniu strachu, hrôzy a moci," priblížil režisér, ktorý sa v banskobystrickej opere predstavil v roku 2016 réžiou Mozartovho singspielu Čarovná flauta.
