Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na území v katastri obce Bartošova Lehôtka sa rozvinul za tri roky mokraďový biotop s vodnými rastlinami a živočíchmi chránenými zákonmi a dohovormi, o.i. napríklad salamandry škvrnitej.
Autor TASR
Bartošova Lehôtka 22. decembra (TASR) - Oznámenie o úmyselnom zničení obnovenej mokrade so zákonom chránenými živočíchmi v katastroch obcí Bartošova Lehôtka a Dolná Ves firmou REGOS, s.r.o., Bratislava, podalo v týchto dňoch Okresnému úradu v Žiari nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie, Občianske združenie Kremnické vrchy pre život. Podľa združenia došlo v novembri v ťažobnom priestore firmy k opätovnému zničeniu mokrade, a to jej zasypaním bentonitovou sutinou.
"Na tomto území bola v rokoch 2015 až 2017 prirodzeným pôsobením obnovená mokraď, ktorú koncom roka 2014 zničila uvedená firma. Obnovená mokraď nebola v pôvodnom plošnom rozsahu ani v pôvodnom vodnom režime, pretože bola zasypaná bentonitovou sutinou a umelo odvodňovaná. Nová mokraď vznikla v umelo vytvorenej jame, ktorú vyhĺbila ťažiarenská firma v centre pôvodnej mokrade o pôvodnej ploche približne 1500 m2. Nová mokraď bola zásobovaná podzemnou vodou z pôvodných prameňov. Vzhľadom na umelé zásahy sa prispôsobila vodným režimom aj plošným rozsahom novým podmienkam," píše sa v oznámení, ktoré združenie zaslalo TASR.
Podľa zástupcov združenia sa na tomto území rozvinul za tri roky plnohodnotný mokraďový biotop s vodnými rastlinami a živočíchmi chránenými zákonmi a dohovormi, o.i. napríklad salamandry škvrnitej.
Spoločnosť REGOS považuje ale obsah oznámenia za vymyslený. Podľa jej konateľa Jozefa Hodermarského ide opätovne o zmes právnych a odborných nezmyslov. "Združenie pokračuje vo fabrikovaní účelových lží, ktorými sa snaží zavádzať občanov regiónu a zneužívať ich city," píše sa v stanovisku, ktoré zaslal TASR.
Podľa neho REGOS v roku 2014 otvoril ťažbu ložiska v území lesných pozemkov bez mokradí, čo potvrdzujú rozhodnutia štátnych orgánov. "V ťažobnom priestore je vyhĺbená technologická jama banského diela. Teda prirodzeným spôsobom tu nevznikla mokraď, ale bolo vyhĺbené banské dielo. Na jeho dne sa na jar po rozpustení snehu začali akumulovať banské vody a nie prírodné mokraďové jazierko, ktoré malo rozlohu približne 30 m2, a nie 1500 m2. To, že pôvodná jama bola v súčasnosti zasypaná a vedľa vznikla nová, je výsledok bežnej prevádzkovej činnosti REGOSU v ťažobnom priestore a nie ničenie chránených mokradí," uvádza sa ďalej v správe. Tieto skutočnosti sú podľa Hodermarského OZ dostatočne známe, no napriek tomu ich účelovo tají a neetickým a nezákonným spôsobom sa snaží poškodzovať iných a získať neoprávnené výhody.
Ako ďalej uviedol, aktivisti za posledné dva roky zaslali na firmu REGOS niekoľko trestných oznámení a iniciovali rôzne kontroly či podali súdne žaloby, no vo všetkých prípadoch sa ani raz nepreukázalo, že by firma pri vykonávaní banskej činnosti na tomto ložisku porušila nejaké ustanovenie zákona.
"Na tomto území bola v rokoch 2015 až 2017 prirodzeným pôsobením obnovená mokraď, ktorú koncom roka 2014 zničila uvedená firma. Obnovená mokraď nebola v pôvodnom plošnom rozsahu ani v pôvodnom vodnom režime, pretože bola zasypaná bentonitovou sutinou a umelo odvodňovaná. Nová mokraď vznikla v umelo vytvorenej jame, ktorú vyhĺbila ťažiarenská firma v centre pôvodnej mokrade o pôvodnej ploche približne 1500 m2. Nová mokraď bola zásobovaná podzemnou vodou z pôvodných prameňov. Vzhľadom na umelé zásahy sa prispôsobila vodným režimom aj plošným rozsahom novým podmienkam," píše sa v oznámení, ktoré združenie zaslalo TASR.
Podľa zástupcov združenia sa na tomto území rozvinul za tri roky plnohodnotný mokraďový biotop s vodnými rastlinami a živočíchmi chránenými zákonmi a dohovormi, o.i. napríklad salamandry škvrnitej.
Spoločnosť REGOS považuje ale obsah oznámenia za vymyslený. Podľa jej konateľa Jozefa Hodermarského ide opätovne o zmes právnych a odborných nezmyslov. "Združenie pokračuje vo fabrikovaní účelových lží, ktorými sa snaží zavádzať občanov regiónu a zneužívať ich city," píše sa v stanovisku, ktoré zaslal TASR.
Podľa neho REGOS v roku 2014 otvoril ťažbu ložiska v území lesných pozemkov bez mokradí, čo potvrdzujú rozhodnutia štátnych orgánov. "V ťažobnom priestore je vyhĺbená technologická jama banského diela. Teda prirodzeným spôsobom tu nevznikla mokraď, ale bolo vyhĺbené banské dielo. Na jeho dne sa na jar po rozpustení snehu začali akumulovať banské vody a nie prírodné mokraďové jazierko, ktoré malo rozlohu približne 30 m2, a nie 1500 m2. To, že pôvodná jama bola v súčasnosti zasypaná a vedľa vznikla nová, je výsledok bežnej prevádzkovej činnosti REGOSU v ťažobnom priestore a nie ničenie chránených mokradí," uvádza sa ďalej v správe. Tieto skutočnosti sú podľa Hodermarského OZ dostatočne známe, no napriek tomu ich účelovo tají a neetickým a nezákonným spôsobom sa snaží poškodzovať iných a získať neoprávnené výhody.
Ako ďalej uviedol, aktivisti za posledné dva roky zaslali na firmu REGOS niekoľko trestných oznámení a iniciovali rôzne kontroly či podali súdne žaloby, no vo všetkých prípadoch sa ani raz nepreukázalo, že by firma pri vykonávaní banskej činnosti na tomto ložisku porušila nejaké ustanovenie zákona.
