Starší Banskobystričania mestskému parku nepovedia inak ako "po starom" Leninov park.
Autor TASR
Banská Bystrica 30. mája (TASR) – Mestský park v Banskej Bystrici na Tajovského ulici čaká rozsiahla revitalizácia a modernizácia. Mesto na ňu použije aj časť z vládnej dotácie, ktorú dostalo po februárovom výjazdovom zasadnutí vlády SR vo výške 826.000 eur.
Starší Banskobystričania mestskému parku nepovedia inak ako "po starom" Leninov park. Od roku 1994 je národnou kultúrnou pamiatkou. V minulosti v parku pulzoval čulý spoločenský život, a to najmä počas nedieľ a sviatkov. Bol oázou pokoja, miestom oddychu, príjemných prechádzok, posedení, vzájomného stretávania sa rodín i romantických schôdzok milencov. V drevenom altánku priamo v strede parku, ktorý postavili po roku 1932, sa zvykli organizovať koncerty vojenských hudieb. Tie sa konali ešte aj po druhej svetovej vojne, až kým úplne nezanikli.
V súčasnosti je tento priestor zanedbaný. Mesto mu chce prinavrátiť jeho pôvodnú atraktivitu a vrátiť do neho život. "Mestský park je národnou kultúrnou pamiatkou, preto každú činnosť a zásah musí mesto odkomunikovať s Krajským pamiatkovým úradom (KPÚ)," uviedla pre TASR hovorkyňa primátora Zdenka Sekerešová. Útvar hlavného architekta mesta dopracoval v máji podklady k žiadosti o obnovu parku, ku ktorej sa musí KPÚ vyjadriť. Čaká sa na jeho záväzné stanovisko.
"Celý zámer obnovy parku vychádza z filozofie pôvodnej figúry - systém okružno-lúčovitých alejí v kontraste s trávnatými plochami. Ide o skvalitnenie zelene, presvetlenie parku, mobiliár, osvetlenie a pod. Určite by sa nemali do pôdorysu parku vkladať nové architektúry. Snahou je využiť eurofondy z Integrovaného regionálneho operačného programu," dodala Sekerešová.
Historické dokumenty datujú vznik parku do 40. rokov 19. storočia, keď skupina nadšených Bystričanov začala v priestore bývalého vojenského cvičiska a pokusnej strelnice s výsadbou parku. V roku 1896 mesto prijalo návrh na jeho zveľadenie. Z roku 1898 existuje zmienka o zákaze bicyklovania a z roku 1903 zasa vypracovaný plán záchodov, ktoré boli spočiatku drevené. V roku 1914 v južnej okrajovej časti parku vybudovali oplotené tenisové ihriská, ktoré sa v zime využívali ako klzisko. V tom istom roku park elektrifikovali. V 50. rokoch minulého storočia bola snaha postaviť tam športový štadión a využiť na to drevo z vyrúbaných stromov.
Starší Banskobystričania mestskému parku nepovedia inak ako "po starom" Leninov park. Od roku 1994 je národnou kultúrnou pamiatkou. V minulosti v parku pulzoval čulý spoločenský život, a to najmä počas nedieľ a sviatkov. Bol oázou pokoja, miestom oddychu, príjemných prechádzok, posedení, vzájomného stretávania sa rodín i romantických schôdzok milencov. V drevenom altánku priamo v strede parku, ktorý postavili po roku 1932, sa zvykli organizovať koncerty vojenských hudieb. Tie sa konali ešte aj po druhej svetovej vojne, až kým úplne nezanikli.
V súčasnosti je tento priestor zanedbaný. Mesto mu chce prinavrátiť jeho pôvodnú atraktivitu a vrátiť do neho život. "Mestský park je národnou kultúrnou pamiatkou, preto každú činnosť a zásah musí mesto odkomunikovať s Krajským pamiatkovým úradom (KPÚ)," uviedla pre TASR hovorkyňa primátora Zdenka Sekerešová. Útvar hlavného architekta mesta dopracoval v máji podklady k žiadosti o obnovu parku, ku ktorej sa musí KPÚ vyjadriť. Čaká sa na jeho záväzné stanovisko.
"Celý zámer obnovy parku vychádza z filozofie pôvodnej figúry - systém okružno-lúčovitých alejí v kontraste s trávnatými plochami. Ide o skvalitnenie zelene, presvetlenie parku, mobiliár, osvetlenie a pod. Určite by sa nemali do pôdorysu parku vkladať nové architektúry. Snahou je využiť eurofondy z Integrovaného regionálneho operačného programu," dodala Sekerešová.
Historické dokumenty datujú vznik parku do 40. rokov 19. storočia, keď skupina nadšených Bystričanov začala v priestore bývalého vojenského cvičiska a pokusnej strelnice s výsadbou parku. V roku 1896 mesto prijalo návrh na jeho zveľadenie. Z roku 1898 existuje zmienka o zákaze bicyklovania a z roku 1903 zasa vypracovaný plán záchodov, ktoré boli spočiatku drevené. V roku 1914 v južnej okrajovej časti parku vybudovali oplotené tenisové ihriská, ktoré sa v zime využívali ako klzisko. V tom istom roku park elektrifikovali. V 50. rokoch minulého storočia bola snaha postaviť tam športový štadión a využiť na to drevo z vyrúbaných stromov.