Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj podľa vyjadrenia Imricha Vozára, právnika spolupracujúceho s Via Iuris, existujú dôvodné pochybnosti, že územný plán mesta nebol obstaraný a schválený v súlade so zákonom.
Autor TASR
Banská Bystrica 16. júla (TASR) – Nový územný plán mesta Banská Bystrica, ktorý bol schválený pred niekoľkými mesiacmi, preskúma prokuratúra. Príslušný podnet spracovala a podala mimovládna organizácia Via Iuris a uvádza v ňom viacero dôvodov, na základe ktorých ho považuje za nezákonný.
„Podľa nášho názoru bol územný plán schválený v rozpore s jeho zadaním, v rozpore s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou, niektoré akceptované pripomienky verejnosti neboli do znenia územného plánu zapracované a funkčné využitie plôch bolo nezákonne menené potom, ako prebehlo verejné prerokovanie územného plánu,“ zdôvodnila Eva Kováčechová, právna zástupkyňa združenia Via Iuris. Ako dodala, podľa ich názoru navyše okresný úrad pri dohľade nad prípravou územného plánu prekročil svoje právomoci.
Aj podľa vyjadrenia Imricha Vozára, právnika spolupracujúceho s Via Iuris, existujú dôvodné pochybnosti, že územný plán mesta nebol obstaraný a schválený v súlade so zákonom. „Na jeho základe budú môcť byť realizované viaceré kontroverzné stavby, voči ktorým v minulosti viackrát protestovala banskobystrická verejnosť. Na základe jej hlasu preto Via Iuris zabezpečila spracovanie a podanie podnetu na prokuratúru, ktorá je tak povinná preskúmať zákonnosť procesu obstarania a schválenia územného plánu,“ uviedol Vozár.
Ako ďalej spomenul, banskobystrický územný plán umožňuje napríklad výstavbu pri pamätníku SNP či realizáciu stavieb v blízkosti banskobystrickej kalvárie neďaleko vrchu Urpín. „Predpokladá tiež zahusťovanie banskobystrických sídlisk umiestnením nových stavebných objektov na úkor zelene či budovanie malých vodných elektrární na rieke Hron v katastri mesta,“ priblížil právnik. Podľa jeho vyjadrenia sa všetky uvedené stavby v územnom pláne ocitli spôsobom, ktorý vyvoláva značné pochybnosti nad zákonnosťou procesu obstarávania a schvaľovania.
Podanie podnetu na prokuratúru podporilo svojím podpisom viac ako 300 ľudí. Sú medzi nimi aj Beáta Hirt, riaditeľka Komunitnej nadácie Zdravé mesto, teoretička a historička architektúry Klára Kubíčková, bývalý dlhoročný pracovník ochrany prírody Marián Jasík či Martina Barancová Paulíková zo Združenia Slatinka.
„Podľa nášho názoru bol územný plán schválený v rozpore s jeho zadaním, v rozpore s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou, niektoré akceptované pripomienky verejnosti neboli do znenia územného plánu zapracované a funkčné využitie plôch bolo nezákonne menené potom, ako prebehlo verejné prerokovanie územného plánu,“ zdôvodnila Eva Kováčechová, právna zástupkyňa združenia Via Iuris. Ako dodala, podľa ich názoru navyše okresný úrad pri dohľade nad prípravou územného plánu prekročil svoje právomoci.
Aj podľa vyjadrenia Imricha Vozára, právnika spolupracujúceho s Via Iuris, existujú dôvodné pochybnosti, že územný plán mesta nebol obstaraný a schválený v súlade so zákonom. „Na jeho základe budú môcť byť realizované viaceré kontroverzné stavby, voči ktorým v minulosti viackrát protestovala banskobystrická verejnosť. Na základe jej hlasu preto Via Iuris zabezpečila spracovanie a podanie podnetu na prokuratúru, ktorá je tak povinná preskúmať zákonnosť procesu obstarania a schválenia územného plánu,“ uviedol Vozár.
Ako ďalej spomenul, banskobystrický územný plán umožňuje napríklad výstavbu pri pamätníku SNP či realizáciu stavieb v blízkosti banskobystrickej kalvárie neďaleko vrchu Urpín. „Predpokladá tiež zahusťovanie banskobystrických sídlisk umiestnením nových stavebných objektov na úkor zelene či budovanie malých vodných elektrární na rieke Hron v katastri mesta,“ priblížil právnik. Podľa jeho vyjadrenia sa všetky uvedené stavby v územnom pláne ocitli spôsobom, ktorý vyvoláva značné pochybnosti nad zákonnosťou procesu obstarávania a schvaľovania.
Podanie podnetu na prokuratúru podporilo svojím podpisom viac ako 300 ľudí. Sú medzi nimi aj Beáta Hirt, riaditeľka Komunitnej nadácie Zdravé mesto, teoretička a historička architektúry Klára Kubíčková, bývalý dlhoročný pracovník ochrany prírody Marián Jasík či Martina Barancová Paulíková zo Združenia Slatinka.
