Za dedinou je jaskyňa vytvorená zvetraním 19 miliónov rokov starého stromu
Autor TASR
Mučín 1. februára (TASR) - Ako na konci sveta vnímajú súčasný život obyvatelia obce Mučín v okrese Lučenec. Ako pre TASR vysvetlil starosta obce Jozef Hodulák, hoci sú od okresného mesta vzdialení len niečo vyše desať kilometrov smerom na hranicu s Maďarskom, v ich dedine sa cesta končí, preto tam ľudia nemajú dôvod cestovať. Ich turistický potenciál navyše doteraz nikto nedokázal využiť.
Obec Mučín sa v písomnostiach spomína po prvý raz v roku 1246. Vtedy však územie obce bolo pustým poľom. Od 13. do 16. storočia bola poddanskou obcou Fiľakovského hradu. Po tureckej okupácii v rokoch 1544-1593 bola zničená a až do polovice 18. storočia opustená.
"Počul som o povesti, podľa ktorej vznikol názov dediny podľa toho, že tu ľudí mučili. Pravda je však taká, že historické názvy sú úplne iné a mučenie je skutočne len povera. Napriek tomu tu dnes žijeme ako Pánu Bohu za chrbtom. Sme dva kilometre od maďarskej hranice, ale kompetentní o nás nemajú záujem. Ak si niečo vydobyjeme, tak len veľmi krvopotne. Jednoducho nie je záujem to tu rozvíjať. Náš potenciál je však najmä v turistickom ruchu. Sme totiž súčasťou geoparku Novohrad-Nógrád, pričom u nás sú prírodné pozoruhodnosti zachované ešte v pôvodnom stave, takmer v divočine," povedal Hodulák.
Obec Mučín je v tesnom susedstve s Rapovcami, ktoré sa stávajú vyhľadávanou lokalitou na kúpanie. V bazénoch totiž majú napustenú milióny rokov starú morskú vodu. "Zatiaľ rozvoj vyplývajúci z tohto susedstva nepociťujeme. Rapovce sa totiž začali stavať už v čase krízy a zďaleka nedostali toľko peňazí, koľko pôvodne počítali. Teraz je tam síce v lete hlava na hlave, aj parkoviská sú plné, ale ubytovanie tu zatiaľ chýba. To by mohlo byť výzvou aj pre nás, naši ľudia sa však toho zatiaľ obávajú. V dedine pritom máme viacero úplne prázdnych domov, ktoré by mohli poslúžiť turistom. Nateraz sme však súčasťou turistickej trasy Novohrad - Podpoľanie a momentálne je vo výstavbe cyklotrasa z Kalondy cez Mučín až na hrad Šomoška. Celá bude mať dĺžku 28 kilometrov. Tieto aktivity by sem časom mohli prilákať ľudí a potom by sa mohli začať rozvíjať aj služby s tým spojené," dodal starosta Mučína.
Mučínska jaskyňa je dlhá len 12 metrov a široká 2,5 metra. Je ľahko dostupná a z obce stačí prejsť lesnou cestou približne dva kilometre. "Je to príjemná prechádzka aj teraz v zime. Cestou sa dá pozorovať lesná zver, o ktorú sa staráme. Aj teraz tu boli srny, jelene a videli sme aj bažanta. Chodník k jaskyni však nie je až tak dobre udržiavaný a turisti občas nevedia, kde majú odbočiť. Stačí sa však opýtať v dedine, napríklad na obecnom úrade, vždy sa nájde niekto, kto vás odprevadí až k jaskyni," povedal Berky.
Otvor do jaskyne bol takmer úplne zasypaný sutinou. Poznali ho väčšinou len miestni obyvatelia. Na podnet samosprávy jaskyňu preskúmali v roku 2004 lučenskí a rimavskosobotskí jaskyniari. Našli unikátnu jaskyňu, ktorá vznikla zvetraním 19 miliónov rokov starého zuhoľnateného stromu. Súčasný otvor v podzemí bol pôvodne kmeň stromu a zväčšoval sa odpadávaním horniny zo stropu. Strom padol dôsledkom sopečnej činnosti na začiatku mladších treťohôr. Hustý horúci oblak so sopečným popolom a prachom ničil po výbuchu rastlinstvo a váľal stromy. Vulkanický popol a piesok zakryl všetko v niekoľkometrovej hrúbke. Kusy kmeňov stromov začali tlieť.
Zvyšky pochovaných stromov takto odpočívali niekoľko miliónov rokov spolu s odtlačkami rastlín. Podľa nájdených odtlačkov listov odborníci zistili, že v čase výbuchu sopky bola v Mučíne subtropická klíma s bujnou pralesnou vegetáciou. "Aj teraz sú ešte v jaskyni viditeľné kusy uhlia zo spadnutého stromu. Odtlačky rastlín sa však nájdu aj v okolí. Je tu veľa hlbokých jarkov a kamenných stien. Stačí sa prísť pozrieť," dodal poľovník z Mučína.
.
Vodovod začali v Mučíne stavať už v roku 1995. Doteraz sú však obyvatelia odkázaní len na vlastné studne, v ktorých však nie je voda vhodná na konzumáciu. "Tento región bol v minulosti poznačený intenzívnym poľnohospodárstvom. Teraz je to tak, že ľudia, ktorí sú blízko potoka, majú v studniach vysoký obsah železa a iných nežiaducich látok. Tí, ktorí bývajú ďalej, majú vo vode prekročené limity dusičnanov. Na konzumáciu si teda musíme vodu kupovať vo fľašiach a studne nám slúžia na hygienu a polievanie. Tento stav by sme však chceli zmeniť," povedal Hodulák.
Časť rozvodov obecného vodovodu majú v Mučíne pod zemou už 15 rokov. Do obce však nie je urobená ani prípojka skupinového vodovodu. "Vyzerá to tak, že keď sa raz vodovodu dočkáme, potrubie, ktoré je pod zemou, už nebude funkčné. Teraz tu mám v pracovni takmer celú skriňu, kde je dokumentácia len k vodovodu. Každý rok musíme žiadosti obnoviť, potrebné veci k tomu skopírovať a takto si vyrábame kopy papierov, ktoré však zostávajú stáť, pretože žiadosti nám zatiaľ stále zamietajú. Prednosť majú jednoducho obce nad 2000 obyvateľov. Podotýkam, že tu v skrini mám len časť dokumentácie, ktorá je aktuálna a potrebujeme ju mať poruke. Zvyšné papiere sú už v archíve," doplnil starosta Mučína.
DHZ v obci Mučín, kde žije približne 700 obyvateľov, má dva súťažné tímy. Muži a ženy sa stretávajú na tréningoch vo svojom voľnom čase a skúsenosti zo súťaží zbierajú iba vďaka vlastným peniazom. "Asi v roku 2009 nás starosta požiadal, aby sme sa skúsili pozrieť na nefunkčné hasičské čerpadlo. Oprava nás začala baviť tak veľmi, že časom sme si kúpili aj športovú mašinu. Niečo nám na ňu prispela aj obec, ale hlavnú časť peňazí sme si zarobili na brigádach pri čistení vodných tokov. Ročne nám obec prispeje sumou približne 300 eur. Ak si spočítame štartovné poplatky a pohonné látky na cestu, stačilo by nám to pri dvoch tímoch tak na dve súťaže. Vlani sme ich len muži absolvovali 16. Jednoducho sa na cestu poskladáme z vlastných peňazí. Ak niekto nemá, vzájomne si musíme požičať a spoľahnúť sa, že nám ich dlžník vráti," vysvetlil Galamb.
Požiar v Mučíne príslušníci tamojšieho DHZ ešte likvidovať nemuseli. Napriek odhodlaniu ľudí nemajú istotu, či by ho skutočne zvládli aj zlikvidovať. "U nás je to najmä o súťažiach. Pravda je taká, že hasiť by sme mohli len tam, kde máme zdroj vody, tam by sme vedeli použiť naše čerpadlo. Je nás 12 nadšencov a ak by sa niečo stalo, našou úlohou by bolo zabezpečiť vodu pre profesionálov. Našťastie sme doteraz zasahovať nemuseli ani raz. V budúcnosti by sme však chceli získať aj hasičskú techniku na kolesách. Teraz, keď sa činnosť DHZ posilňuje, máme na to reálnu šancu. Verím, že kompetentných presvedčíme a že nám v tom pomôžu aj naše úspechy na súťažiach po celom Slovensku," dodal predseda DHZ v Mučíne.
Liehovar začal fungovať v obci Mučín už v roku 1870 a prevádzkovali ho až do roku 1945. V priemyselných priestoroch bola do roku 1920 v prevádzke aj droždiareň. V súčasnosti však nevie samospráva objekt efektívne využívať.
"Je to náš majetok, nie je pamiatkovo chránený a my sa musíme starať na jednej strane o to, aby nikoho neohrozoval, a zároveň ho musíme zabezpečovať proti rozkrádaniu. To je však veľmi náročné, lebo zlodeji sú vynaliezaví. Keď už niečo ukradnú, samotná škoda nie je vysoká, ale budova stále stráca na svojej hodnote a myslím si, že by jej bola veľká škoda," povedal Hodulák.
Bývalý liehovar má dve nadzemné poschodia a pod ním sú aj rozsiahle pivničné priestory. Jednotlivé poschodia sú prepojené sieťou drevených schodísk a otvorov, ktoré slúžili na premiestňovanie obilia.
"Podľa mňa by sa to celé dalo využiť na športové vyžitie. Hlavnou výhodou je to, že je to celé pod strechou. Ak by sa našli záujemcovia, mohli by niektoré poschodia úplne zrušiť a vznikla by hala pre skateboard alebo cyklofreestyle. Dá sa to upraviť aj tak, že vznikne úžasný priestor na umelú lezeckú stenu s patričnou výškou. Dnes sú v móde aj airsoftové strelecké súťaže. Mladí ľudia často hľadajú vhodné priestory, aby mohli bojovať aj v uzatvorenom priestore. Väčšinou sa však dostanú do nebezpečných rozostavaných budov. My by sme sa takémuto využívaniu priestorov nebránili. Dôležité je, aby sa záujemcovia o svoj priestor potom sami postarali," dodal starosta Mučína.
Obec Mučín sa v písomnostiach spomína po prvý raz v roku 1246. Vtedy však územie obce bolo pustým poľom. Od 13. do 16. storočia bola poddanskou obcou Fiľakovského hradu. Po tureckej okupácii v rokoch 1544-1593 bola zničená a až do polovice 18. storočia opustená.
"Počul som o povesti, podľa ktorej vznikol názov dediny podľa toho, že tu ľudí mučili. Pravda je však taká, že historické názvy sú úplne iné a mučenie je skutočne len povera. Napriek tomu tu dnes žijeme ako Pánu Bohu za chrbtom. Sme dva kilometre od maďarskej hranice, ale kompetentní o nás nemajú záujem. Ak si niečo vydobyjeme, tak len veľmi krvopotne. Jednoducho nie je záujem to tu rozvíjať. Náš potenciál je však najmä v turistickom ruchu. Sme totiž súčasťou geoparku Novohrad-Nógrád, pričom u nás sú prírodné pozoruhodnosti zachované ešte v pôvodnom stave, takmer v divočine," povedal Hodulák.
Obec Mučín je v tesnom susedstve s Rapovcami, ktoré sa stávajú vyhľadávanou lokalitou na kúpanie. V bazénoch totiž majú napustenú milióny rokov starú morskú vodu. "Zatiaľ rozvoj vyplývajúci z tohto susedstva nepociťujeme. Rapovce sa totiž začali stavať už v čase krízy a zďaleka nedostali toľko peňazí, koľko pôvodne počítali. Teraz je tam síce v lete hlava na hlave, aj parkoviská sú plné, ale ubytovanie tu zatiaľ chýba. To by mohlo byť výzvou aj pre nás, naši ľudia sa však toho zatiaľ obávajú. V dedine pritom máme viacero úplne prázdnych domov, ktoré by mohli poslúžiť turistom. Nateraz sme však súčasťou turistickej trasy Novohrad - Podpoľanie a momentálne je vo výstavbe cyklotrasa z Kalondy cez Mučín až na hrad Šomoška. Celá bude mať dĺžku 28 kilometrov. Tieto aktivity by sem časom mohli prilákať ľudí a potom by sa mohli začať rozvíjať aj služby s tým spojené," dodal starosta Mučína.
Za dedinou je jaskyňa vytvorená zvetraním 19 miliónov rokov starého stromu
Zvetraním 19 miliónov rokov starého zuhoľnateného stromu vznikla v obci Mučín v okrese Lučenec malá, ale unikátna jaskyňa. Od roku 2006 je k nej vybudovaný aj náučný chodník. Ako pre TASR povedal miestny poľovník Egon Berky, hoci je trasa označená, občas turisti zablúdia a nenájdu ju. V dedine je však dosť ochotných ľudí, ktorí návštevníkom cestu radi ukážu.Mučínska jaskyňa je dlhá len 12 metrov a široká 2,5 metra. Je ľahko dostupná a z obce stačí prejsť lesnou cestou približne dva kilometre. "Je to príjemná prechádzka aj teraz v zime. Cestou sa dá pozorovať lesná zver, o ktorú sa staráme. Aj teraz tu boli srny, jelene a videli sme aj bažanta. Chodník k jaskyni však nie je až tak dobre udržiavaný a turisti občas nevedia, kde majú odbočiť. Stačí sa však opýtať v dedine, napríklad na obecnom úrade, vždy sa nájde niekto, kto vás odprevadí až k jaskyni," povedal Berky.
Otvor do jaskyne bol takmer úplne zasypaný sutinou. Poznali ho väčšinou len miestni obyvatelia. Na podnet samosprávy jaskyňu preskúmali v roku 2004 lučenskí a rimavskosobotskí jaskyniari. Našli unikátnu jaskyňu, ktorá vznikla zvetraním 19 miliónov rokov starého zuhoľnateného stromu. Súčasný otvor v podzemí bol pôvodne kmeň stromu a zväčšoval sa odpadávaním horniny zo stropu. Strom padol dôsledkom sopečnej činnosti na začiatku mladších treťohôr. Hustý horúci oblak so sopečným popolom a prachom ničil po výbuchu rastlinstvo a váľal stromy. Vulkanický popol a piesok zakryl všetko v niekoľkometrovej hrúbke. Kusy kmeňov stromov začali tlieť.
Zvyšky pochovaných stromov takto odpočívali niekoľko miliónov rokov spolu s odtlačkami rastlín. Podľa nájdených odtlačkov listov odborníci zistili, že v čase výbuchu sopky bola v Mučíne subtropická klíma s bujnou pralesnou vegetáciou. "Aj teraz sú ešte v jaskyni viditeľné kusy uhlia zo spadnutého stromu. Odtlačky rastlín sa však nájdu aj v okolí. Je tu veľa hlbokých jarkov a kamenných stien. Stačí sa prísť pozrieť," dodal poľovník z Mučína.
.
Vodovodu sa v dedine nedočkali ani po vyše 15 rokoch
Bez verejného vodovodu a kanalizácie žije dodnes vyše 700 obyvateľov obce Mučín v okrese Lučenec. Ako pre TASR povedal mučínsky starosta Jozef Hodulák, v pracovni má takmer celú jednu skriňu vyhradenú len na dokumentáciu súvisiacu s vodovodom. Už 15 rokov totiž pravidelne každý rok obnovujú žiadosti, ktoré im zatiaľ stále zamietajú.Vodovod začali v Mučíne stavať už v roku 1995. Doteraz sú však obyvatelia odkázaní len na vlastné studne, v ktorých však nie je voda vhodná na konzumáciu. "Tento región bol v minulosti poznačený intenzívnym poľnohospodárstvom. Teraz je to tak, že ľudia, ktorí sú blízko potoka, majú v studniach vysoký obsah železa a iných nežiaducich látok. Tí, ktorí bývajú ďalej, majú vo vode prekročené limity dusičnanov. Na konzumáciu si teda musíme vodu kupovať vo fľašiach a studne nám slúžia na hygienu a polievanie. Tento stav by sme však chceli zmeniť," povedal Hodulák.
Časť rozvodov obecného vodovodu majú v Mučíne pod zemou už 15 rokov. Do obce však nie je urobená ani prípojka skupinového vodovodu. "Vyzerá to tak, že keď sa raz vodovodu dočkáme, potrubie, ktoré je pod zemou, už nebude funkčné. Teraz tu mám v pracovni takmer celú skriňu, kde je dokumentácia len k vodovodu. Každý rok musíme žiadosti obnoviť, potrebné veci k tomu skopírovať a takto si vyrábame kopy papierov, ktoré však zostávajú stáť, pretože žiadosti nám zatiaľ stále zamietajú. Prednosť majú jednoducho obce nad 2000 obyvateľov. Podotýkam, že tu v skrini mám len časť dokumentácie, ktorá je aktuálna a potrebujeme ju mať poruke. Zvyšné papiere sú už v archíve," doplnil starosta Mučína.
Dobrovoľní hasiči si na účasť na súťažiach musia zarábať na brigádach
Športové hasičské čerpadlo si členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) z obce Mučín v okrese Lučenec mohli kúpiť len vďaka brigádam. Ako TASR povedal predseda DHZ Anton Galamb, obec im síce finančne pomáha, no ak chcú súťažiť, musia si pomôcť vlastnými peniazmi.DHZ v obci Mučín, kde žije približne 700 obyvateľov, má dva súťažné tímy. Muži a ženy sa stretávajú na tréningoch vo svojom voľnom čase a skúsenosti zo súťaží zbierajú iba vďaka vlastným peniazom. "Asi v roku 2009 nás starosta požiadal, aby sme sa skúsili pozrieť na nefunkčné hasičské čerpadlo. Oprava nás začala baviť tak veľmi, že časom sme si kúpili aj športovú mašinu. Niečo nám na ňu prispela aj obec, ale hlavnú časť peňazí sme si zarobili na brigádach pri čistení vodných tokov. Ročne nám obec prispeje sumou približne 300 eur. Ak si spočítame štartovné poplatky a pohonné látky na cestu, stačilo by nám to pri dvoch tímoch tak na dve súťaže. Vlani sme ich len muži absolvovali 16. Jednoducho sa na cestu poskladáme z vlastných peňazí. Ak niekto nemá, vzájomne si musíme požičať a spoľahnúť sa, že nám ich dlžník vráti," vysvetlil Galamb.
Požiar v Mučíne príslušníci tamojšieho DHZ ešte likvidovať nemuseli. Napriek odhodlaniu ľudí nemajú istotu, či by ho skutočne zvládli aj zlikvidovať. "U nás je to najmä o súťažiach. Pravda je taká, že hasiť by sme mohli len tam, kde máme zdroj vody, tam by sme vedeli použiť naše čerpadlo. Je nás 12 nadšencov a ak by sa niečo stalo, našou úlohou by bolo zabezpečiť vodu pre profesionálov. Našťastie sme doteraz zasahovať nemuseli ani raz. V budúcnosti by sme však chceli získať aj hasičskú techniku na kolesách. Teraz, keď sa činnosť DHZ posilňuje, máme na to reálnu šancu. Verím, že kompetentných presvedčíme a že nám v tom pomôžu aj naše úspechy na súťažiach po celom Slovensku," dodal predseda DHZ v Mučíne.
Samospráva hľadá záujemcu o budovu bývalého liehovaru
Budovu bývalého liehovaru v centre obce Mučín v okrese Lučenec nevie samospráva efektívne využívať. Ako TASR povedal starosta Jozef Hodulák, stavba by sa dala využiť predovšetkým na športové aktivity. Na jej prebudovanie však obec nemá vlastné peniaze. Ak by sa našli záujemcovia, samospráva je ochotná prenajať budovu hoci aj za symbolickú cenu.Liehovar začal fungovať v obci Mučín už v roku 1870 a prevádzkovali ho až do roku 1945. V priemyselných priestoroch bola do roku 1920 v prevádzke aj droždiareň. V súčasnosti však nevie samospráva objekt efektívne využívať.
"Je to náš majetok, nie je pamiatkovo chránený a my sa musíme starať na jednej strane o to, aby nikoho neohrozoval, a zároveň ho musíme zabezpečovať proti rozkrádaniu. To je však veľmi náročné, lebo zlodeji sú vynaliezaví. Keď už niečo ukradnú, samotná škoda nie je vysoká, ale budova stále stráca na svojej hodnote a myslím si, že by jej bola veľká škoda," povedal Hodulák.
Bývalý liehovar má dve nadzemné poschodia a pod ním sú aj rozsiahle pivničné priestory. Jednotlivé poschodia sú prepojené sieťou drevených schodísk a otvorov, ktoré slúžili na premiestňovanie obilia.
"Podľa mňa by sa to celé dalo využiť na športové vyžitie. Hlavnou výhodou je to, že je to celé pod strechou. Ak by sa našli záujemcovia, mohli by niektoré poschodia úplne zrušiť a vznikla by hala pre skateboard alebo cyklofreestyle. Dá sa to upraviť aj tak, že vznikne úžasný priestor na umelú lezeckú stenu s patričnou výškou. Dnes sú v móde aj airsoftové strelecké súťaže. Mladí ľudia často hľadajú vhodné priestory, aby mohli bojovať aj v uzatvorenom priestore. Väčšinou sa však dostanú do nebezpečných rozostavaných budov. My by sme sa takémuto využívaniu priestorov nebránili. Dôležité je, aby sa záujemcovia o svoj priestor potom sami postarali," dodal starosta Mučína.