Zámer cyperskej spoločnosti Eastern Mediterranean Resources ťažiť zlato pri Detve existuje od roku 2011.
Autor TASR
Banská Bystrica/Detva 5. apríla (TASR) - Obvodný banský úrad (ObBÚ) v Banskej Bystrici v týchto dňoch opäť rozhodol, že zastavuje konanie na určenie dobývacieho priestoru na ťažbu zlata v lokalite Biely vrch pri Detve. Hlavným dôvodom zamietnutia ťažby sú nesúhlasné stanoviská mesta Detva a priľahlej obce Dúbravy.
Banskobystrický ObBÚ zamietol cyperskému investorovi žiadosť o určenie dobývacieho priestoru ešte v októbri 2016. Spoločnosť sa však proti tomuto rozhodnutiu odvolala na Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici. Ten toto rozhodnutie zrušil a vrátil ObBÚ na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Podľa hovorkyne Mestského úradu v Detve Zuzany Juhaniakovej mesto Detva v zhode s obcou Dúbravy v novembri 2016 potvrdili svoje zamietavé stanovisko voči ťažbe a podporili októbrové rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici nepovoliť dobývacie územie v lokalite Biely vrch v Detve.
Zámer cyperskej spoločnosti Eastern Mediterranean Resources ťažiť zlato pri Detve existuje od roku 2011. ObBÚ v roku 2013 konanie o určení dobývacieho priestoru prerušil a dal investorovi trojročnú lehotu na doplnenie záväzných stanovísk mesta Detva a obce Dúbravy a o ďalšiu dokumentáciu.
Obyvatelia a zástupcovia podnikateľskej sféry z Podpoľania namietali neprimerane dlhé obdobie, na ktoré bolo konanie prerušené. Súd rozhodol v ich prospech a nariadil Banskému úradu vo veci rozhodnúť. ObBÚ v Banskej Bystrici následne v októbri 2016 vydal k návrhu na určenie dobývacieho priestoru zamietavé stanovisko.
Investor plánoval povrchovo ťažiť zlato na Bielom vrchu pri Detve a vyťaženú rudu spracovávať kontroverznou metódou kyanidového lúhovania, ktorá bola v tom čase vo viacerých európskych krajinách zakázaná. To vyvolalo nesúhlas okolitých samospráv, masívny odpor zamestnancov firiem v priestoroch bývalých Podpolianskych strojární, ako aj obyvateľov Podpoľania, z ktorých mnohí sú zastúpení v združení Podpoľanie nad zlato.
Kyanid je totiž vysoko toxická chemická látka a Európsky parlament vydal už v roku 2010 uznesenie o všeobecnom zákaze používania metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe v celej Európskej únii.
Združenie Podpoľanie nad zlato sa aktívne zapojilo do konania o určenie dobývacieho priestoru. Banský úrad ho najskôr z konania vylúčil a za účastníka konania ho uznal až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.
V roku 2014 poslanci Národnej rady SR navrhli a aj schválili novelu banského zákona, ktorá je platná a používanie tejto nebezpečnej metódy zakazuje.
Banskobystrický ObBÚ zamietol cyperskému investorovi žiadosť o určenie dobývacieho priestoru ešte v októbri 2016. Spoločnosť sa však proti tomuto rozhodnutiu odvolala na Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici. Ten toto rozhodnutie zrušil a vrátil ObBÚ na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Podľa hovorkyne Mestského úradu v Detve Zuzany Juhaniakovej mesto Detva v zhode s obcou Dúbravy v novembri 2016 potvrdili svoje zamietavé stanovisko voči ťažbe a podporili októbrové rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici nepovoliť dobývacie územie v lokalite Biely vrch v Detve.
Zámer cyperskej spoločnosti Eastern Mediterranean Resources ťažiť zlato pri Detve existuje od roku 2011. ObBÚ v roku 2013 konanie o určení dobývacieho priestoru prerušil a dal investorovi trojročnú lehotu na doplnenie záväzných stanovísk mesta Detva a obce Dúbravy a o ďalšiu dokumentáciu.
Obyvatelia a zástupcovia podnikateľskej sféry z Podpoľania namietali neprimerane dlhé obdobie, na ktoré bolo konanie prerušené. Súd rozhodol v ich prospech a nariadil Banskému úradu vo veci rozhodnúť. ObBÚ v Banskej Bystrici následne v októbri 2016 vydal k návrhu na určenie dobývacieho priestoru zamietavé stanovisko.
Investor plánoval povrchovo ťažiť zlato na Bielom vrchu pri Detve a vyťaženú rudu spracovávať kontroverznou metódou kyanidového lúhovania, ktorá bola v tom čase vo viacerých európskych krajinách zakázaná. To vyvolalo nesúhlas okolitých samospráv, masívny odpor zamestnancov firiem v priestoroch bývalých Podpolianskych strojární, ako aj obyvateľov Podpoľania, z ktorých mnohí sú zastúpení v združení Podpoľanie nad zlato.
Kyanid je totiž vysoko toxická chemická látka a Európsky parlament vydal už v roku 2010 uznesenie o všeobecnom zákaze používania metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe v celej Európskej únii.
Združenie Podpoľanie nad zlato sa aktívne zapojilo do konania o určenie dobývacieho priestoru. Banský úrad ho najskôr z konania vylúčil a za účastníka konania ho uznal až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.
V roku 2014 poslanci Národnej rady SR navrhli a aj schválili novelu banského zákona, ktorá je platná a používanie tejto nebezpečnej metódy zakazuje.