Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tvoriví obyvatelia Brusna v okrese Banská Bystrica môžu rozvíjať svoj talent v miestnom Dome tradičných umení, ktorý hovorovo nazývajú Notariát.
Autor TASR
,aktualizované Brusno 8. februára (TASR) - Obec Brusno v okrese Banská Bystrica sa nachádza v severnej časti Banskobystrického samosprávneho kraja. "Obopínajú nás horstvá Slovenské Rudohorie a Nízke Tatry," povedala pre TASR starostka Brusna Viera Krakovská. Ako dodala, obec má rozlohu 4351 hektárov a tri časti, Ondrej, Brusno a Brusno-kúpele.
Ako pokračovala, k prírodným zvláštnostiam v Sopotnickej doline, ktorá leží v chránenom území Národného parku Nízke Tatry, kde nie je možná výstavba, je biokoridor. Žije tam napríklad hlucháň. V erbe brusnianskych kúpeľov je zasa medveď, keďže v okolí je dosť týchto zvierat. Veľmi vzácna lokalita je aj v Slovenskom Rudohorí, v ktorej rastú tri vzácne chránené orchidey.
V roku 2014 Brusno oslávi niekoľko jubilejných výročí: "Tohto roku máme 590 rokov prvej písomnej zmienky o obci, boli tu dve samostatné obce, Brusno a Svätý Ondrej nad Hronom, v 60-tych rokoch sa spojili," priblížila starostka. Prvá písomná zmienka o obci je z 24. mája 1424, keď kráľ Žigmund daroval svojej manželke ľupčianske panstvo a spomínajú sa tu dve obce, Sv. Ondrej a Brusno. "Odhaduje sa to, čo som ja našla v archívoch, že naše osídlenie bolo skôr, asi v roku 1131," podotkla Krakovská. Miestni sa v minulosti venovali poľnohospodárstvu a drevorubačstvu, ťažila sa tu aj železná ruda.
V tomto roku Brusňania oslávia aj 120 rokov požiarnej ochrany, keďže v roku 1894 sa objavila prvá zmienka o dobrovoľných hasičoch v obci. Rovnako 80 rokov existencie si pripomenie futbalový oddiel. Stará 215 rokov je prvá zmienka o minerálnych prameňoch v brusnianskych kúpeľoch.
Obec zorganizuje už pätnásty rok populárne podujatie Čipkárskô, na ktorom sa varí jedlo predkov, ktorí obchodovali s tovarom a hlavne čipkami, ktoré nakupovali v Starých Horách a Španej Doline. Pred podujatím sa tiež desiaty raz uskutoční Medzinárodné sympózium maliarske a sochárske. Chodia naň záujemcovia z viacerých krajín, napríklad Ukrajinci, Poliaci či Maďari, a týždeň pred Čipkárskô maľujú a vytvárajú sochy. Na ňom potom tvorbu vystavujú, ale aj predávajú či darujú obci.
Krakovská pripomenula, že v Brusne sú v rámci okresu Banská Bystrica jediné kúpele. Podľa jej slov prítomnosť kúpeľných hostí zohrala istú úlohu aj v ich myslení a teda, že musia budovať bezpečnú obec, v tejto súvislosti napríklad robili chodníky pomocou eurofondov. "Zakladateľom kúpeľov, alebo tým, ktorý bol rozhodujúcim asi v tom procese, bol pán Kamenický, ktorý požiadal kúpeľnú komoru v Banskej Bystrici o výstavbu týchto kúpeľov," priblížila Krakovská.
Samotné Brusno sa posledných 10 rokov rozvíjalo aj vďaka viacerým projektom. A to rekonštrukcii verejného osvetlenia či regenerácii sídel, ktorú starostka považuje za najobtiažnejšiu stavbu, obec rekonštruovala aj základnú školu s materskou školou. Tiež vybudovala novú hasičskú zbrojnicu z vlastných zdrojov, podobne ako dom smútku.
"Máme nové tenisové ihrisko, máme viacúčelové ihrisko pri základnej škole," pokračovala starostka. Aktuálne skončila aj rekonštrukcia zdravotného strediska, kde sa nachádzajú detský, praktický lekár a stomatológ. Postupne, posledných 20 rokov, Brusno budovalo kanalizáciu, a to bez toho, aby si obec zobrala úver na spolufinancovanie, väčšinou sa realizovala cez Environmentálny fond. Brusno je tak odkanalizované na 98 percent.
Ako pokračovala, k prírodným zvláštnostiam v Sopotnickej doline, ktorá leží v chránenom území Národného parku Nízke Tatry, kde nie je možná výstavba, je biokoridor. Žije tam napríklad hlucháň. V erbe brusnianskych kúpeľov je zasa medveď, keďže v okolí je dosť týchto zvierat. Veľmi vzácna lokalita je aj v Slovenskom Rudohorí, v ktorej rastú tri vzácne chránené orchidey.
V roku 2014 Brusno oslávi niekoľko jubilejných výročí: "Tohto roku máme 590 rokov prvej písomnej zmienky o obci, boli tu dve samostatné obce, Brusno a Svätý Ondrej nad Hronom, v 60-tych rokoch sa spojili," priblížila starostka. Prvá písomná zmienka o obci je z 24. mája 1424, keď kráľ Žigmund daroval svojej manželke ľupčianske panstvo a spomínajú sa tu dve obce, Sv. Ondrej a Brusno. "Odhaduje sa to, čo som ja našla v archívoch, že naše osídlenie bolo skôr, asi v roku 1131," podotkla Krakovská. Miestni sa v minulosti venovali poľnohospodárstvu a drevorubačstvu, ťažila sa tu aj železná ruda.
V tomto roku Brusňania oslávia aj 120 rokov požiarnej ochrany, keďže v roku 1894 sa objavila prvá zmienka o dobrovoľných hasičoch v obci. Rovnako 80 rokov existencie si pripomenie futbalový oddiel. Stará 215 rokov je prvá zmienka o minerálnych prameňoch v brusnianskych kúpeľoch.
Obec zorganizuje už pätnásty rok populárne podujatie Čipkárskô, na ktorom sa varí jedlo predkov, ktorí obchodovali s tovarom a hlavne čipkami, ktoré nakupovali v Starých Horách a Španej Doline. Pred podujatím sa tiež desiaty raz uskutoční Medzinárodné sympózium maliarske a sochárske. Chodia naň záujemcovia z viacerých krajín, napríklad Ukrajinci, Poliaci či Maďari, a týždeň pred Čipkárskô maľujú a vytvárajú sochy. Na ňom potom tvorbu vystavujú, ale aj predávajú či darujú obci.
Krakovská pripomenula, že v Brusne sú v rámci okresu Banská Bystrica jediné kúpele. Podľa jej slov prítomnosť kúpeľných hostí zohrala istú úlohu aj v ich myslení a teda, že musia budovať bezpečnú obec, v tejto súvislosti napríklad robili chodníky pomocou eurofondov. "Zakladateľom kúpeľov, alebo tým, ktorý bol rozhodujúcim asi v tom procese, bol pán Kamenický, ktorý požiadal kúpeľnú komoru v Banskej Bystrici o výstavbu týchto kúpeľov," priblížila Krakovská.
Samotné Brusno sa posledných 10 rokov rozvíjalo aj vďaka viacerým projektom. A to rekonštrukcii verejného osvetlenia či regenerácii sídel, ktorú starostka považuje za najobtiažnejšiu stavbu, obec rekonštruovala aj základnú školu s materskou školou. Tiež vybudovala novú hasičskú zbrojnicu z vlastných zdrojov, podobne ako dom smútku.
"Máme nové tenisové ihrisko, máme viacúčelové ihrisko pri základnej škole," pokračovala starostka. Aktuálne skončila aj rekonštrukcia zdravotného strediska, kde sa nachádzajú detský, praktický lekár a stomatológ. Postupne, posledných 20 rokov, Brusno budovalo kanalizáciu, a to bez toho, aby si obec zobrala úver na spolufinancovanie, väčšinou sa realizovala cez Environmentálny fond. Brusno je tak odkanalizované na 98 percent.
Tvoriví obyvatelia sa môžu realizovať v Dome tradičných umení
Tvoriví obyvatelia Brusna v okrese Banská Bystrica môžu rozvíjať svoj talent v miestnom Dome tradičných umení, ktorý hovorovo nazývajú Notariát. "Účel domu je v podstate ten, aby sme vytvorili podmienky pre spolky a ľudí, ktorí sa orientujú na kultúru," konkretizovala pre TASR starostka obce Viera Krakovská. Dodala, že pre obyvateľov je prístupný zadarmo, stretávajú sa tu napríklad čipkárky.
Ako pokračovala, v dome je "všehochuť." "Základná umelecká škola (ZUŠ) tam má akadémiu, čiže, je tam jeden priestor, kde deti vystupujú. Akadémia pozostáva z prezentácie toho, čo sa naučili," priblížila Krakovská. ZUŠ tu má výtvarný aj hudobný odbor - hru na gitare. "Máme tam zo ZUŠ, a to je pozoruhodné, mladého chlapca, ktorý učí 60 detí vyrábať keramiku." V dome je teda aj kruh a vypaľovacia pec. "Povedala by som, že tým deťom sme dali nejakú motiváciu, aby nesedeli len pri počítačoch, ale že majú možnosť svoj talent rozvíjať," uviedla Krakovská.
Ako výstavný priestor využili Notariát aj účastníci medzinárodného sympózia maliarskeho a sochárskeho, ktorí tvoria svoje diela týždeň pred tradičným podujatím Čipkárskô. V niekoľkých miestnostiach sú historické alebo dobové predmety ako náradie či kuchynské potreby, ktoré podľa starostky chcú zachovať pre budúce generácie.
Hoci má budova podľa nej historický význam, bola vyňatá zo zoznamu kultúrnych pamiatok. Pritom sa nevie, z akého dôvodu, ten len predpokladajú. Dom prešiel rekonštrukciou, ktorá bola ukončená v roku 2005. Stála okolo 232.400 eur a obec sa na financovaní podieľala piatimi percentami. Obnova sa realizovala za pomoci predvstupových fondov – SAPARD.
"Rekonštrukcia bola potrebná, lebo z môjho pohľadu to je veľmi historická budova, desať rokov - v rokoch 1868–1878 - bola sídlom Horehronskej župy. Čiže, to bola naozaj rarita na takú obec," konštatovala Krakovská. Potom sa budova využívala na rôzne účely, naposledy v nej bola ZUŠ. Vzhľadom na to, že chátrala, pristúpili k jej rekonštrukcii.
Budova napríklad slúžila na ubytovanie vojsk počas prvej svetovej vojny, podľa kroník v nej jednu noc prenocovala aj spisovateľka Božena Němcová, keď bola na potulkách. Podľa zápisnice z pozemkovej knihy Správa katastra eviduje túto stavbu ako Hostinec na ceste, ktorý existoval už 23.6.1884. Budova však stála na území dnešného Brusna už skôr, dodala starostka.
Tvoriví obyvatelia Brusna v okrese Banská Bystrica môžu rozvíjať svoj talent v miestnom Dome tradičných umení, ktorý hovorovo nazývajú Notariát. "Účel domu je v podstate ten, aby sme vytvorili podmienky pre spolky a ľudí, ktorí sa orientujú na kultúru," konkretizovala pre TASR starostka obce Viera Krakovská. Dodala, že pre obyvateľov je prístupný zadarmo, stretávajú sa tu napríklad čipkárky.
Ako pokračovala, v dome je "všehochuť." "Základná umelecká škola (ZUŠ) tam má akadémiu, čiže, je tam jeden priestor, kde deti vystupujú. Akadémia pozostáva z prezentácie toho, čo sa naučili," priblížila Krakovská. ZUŠ tu má výtvarný aj hudobný odbor - hru na gitare. "Máme tam zo ZUŠ, a to je pozoruhodné, mladého chlapca, ktorý učí 60 detí vyrábať keramiku." V dome je teda aj kruh a vypaľovacia pec. "Povedala by som, že tým deťom sme dali nejakú motiváciu, aby nesedeli len pri počítačoch, ale že majú možnosť svoj talent rozvíjať," uviedla Krakovská.
Ako výstavný priestor využili Notariát aj účastníci medzinárodného sympózia maliarskeho a sochárskeho, ktorí tvoria svoje diela týždeň pred tradičným podujatím Čipkárskô. V niekoľkých miestnostiach sú historické alebo dobové predmety ako náradie či kuchynské potreby, ktoré podľa starostky chcú zachovať pre budúce generácie.
Hoci má budova podľa nej historický význam, bola vyňatá zo zoznamu kultúrnych pamiatok. Pritom sa nevie, z akého dôvodu, ten len predpokladajú. Dom prešiel rekonštrukciou, ktorá bola ukončená v roku 2005. Stála okolo 232.400 eur a obec sa na financovaní podieľala piatimi percentami. Obnova sa realizovala za pomoci predvstupových fondov – SAPARD.
"Rekonštrukcia bola potrebná, lebo z môjho pohľadu to je veľmi historická budova, desať rokov - v rokoch 1868–1878 - bola sídlom Horehronskej župy. Čiže, to bola naozaj rarita na takú obec," konštatovala Krakovská. Potom sa budova využívala na rôzne účely, naposledy v nej bola ZUŠ. Vzhľadom na to, že chátrala, pristúpili k jej rekonštrukcii.
Budova napríklad slúžila na ubytovanie vojsk počas prvej svetovej vojny, podľa kroník v nej jednu noc prenocovala aj spisovateľka Božena Němcová, keď bola na potulkách. Podľa zápisnice z pozemkovej knihy Správa katastra eviduje túto stavbu ako Hostinec na ceste, ktorý existoval už 23.6.1884. Budova však stála na území dnešného Brusna už skôr, dodala starostka.
Čipkárskô sa počtom súťažiacich družstiev dostalo do knihy rekordov
Tradičné a obľúbené podujatie Čipkárskô, ktoré sa v tomto roku v Brusne v okrese Banská Bystrica bude konať jubilejný 15. raz, navštevujú aj priaznivci zo zahraničia. Získalo tak medzinárodný charakter, priblížil TASR Imrich Kolpák, poslanec obecného zastupiteľstva, ktorý prišiel s myšlienkou založiť takéto podujatie. "Už sa nám stalo, že tu varil zať zo Škótska, bolo tu kanadské družstvo, kde boli traja pôvodom Slováci, ich otec aj matka boli zo Slovenska, má to taký medzinárodný charakter," povedal Kolpák. Dodal, že k tradičným účastníkom sa radí aj Ján Hansman zo Srbska, počas vojny bol učiteľom v miestnej základnej škole.
Ako Kolpák pokračoval, páči sa mu, že vždy býva na Čipkárskô minimálne 25 družstiev. V roku 2009 zaznamenali rekord, ktorý je aj zapísaný v Knihe slovenských rekordov. Vtedy sa na akcii zúčastnilo 34 družstiev. Kolpák vysvetlil, že prišiel s myšlienkou vytvoriť niečo nové, čo ešte v tomto regióne nie je: "A to je akcia Čipkárskô. Ide o varenie tradičného jedla, ktoré kedysi využívali naši obchodníci – tzv. čipkári. Boli to obchodníci, ktorí chodili po jarmokoch v rámci Európy." Počas presunu z jarmoku na jarmok používali čipkársku mašinu, ktorá bola zavesená na voze. V tej počas jazdy varili svoje tradičné jedlo.
Čipkárska mašina je atypický nástroj, ktorý má v strede komín, do ktorého sa dáva väčšinou drevené uhlie, a v okolí komína sa varí. "Podstata je v tom, že suroviny sa dávajú do vody, je to úplne zdravé, nie je tam žiadny mastný základ... Buď tam je hovädzie, alebo baranie mäso. Dáva sa tam koreňová zelenina, zemiaky a nakoniec trhance," priblížil Kolpák. Jedlo je atypické v tom, že prvé sa zje husté, potom polievka.
Kolpák si pri zakladaní akcie myslel, že Čipkárskô zaujme okolo 100 ľudí a nepredpokladal, že bude mať taký úspech nielen pre okolité obce alebo región, ale aj rodákov zo zahraničia. "Je to taká obecná akcia, ktorá na Slovensku, vlastne, nie je – je to atypická akcia, pretože niekde sa varí guláš, halušky, kapustnica, ale Čipkárskô ako také sa nikde nevarí," povedal Kolpák. Podľa pravidiel sa pred súťažou prihlásia štvorčlenné družstvá, mali by v nich byť minimálne traja rodáci alebo obyvatelia Brusna. Po varení odovzdávajú vzorky svojho kuchárskeho umenia a porota vyhodnotí najchutnejšie jedlá, ktoré musia byť aj estetické.
Kolpák podotkol, že keď v roku 1999 začínali, súťažné družstvá tvorila väčšinou stredná a staršia generácia. Vlani už bola asi polovica súťažiacich vo veku do 30 rokov. "To znamená, že mládež nadväzuje na starých rodičov, prarodičov a začína variť. Už teraz je úplne bežné, že sú domáce akcie, kde prídu nejakí priatelia, zoberú čipkársku mašinu a varia si doma v záhrade. Hocikedy," dodal Kolpák.
Tradičné a obľúbené podujatie Čipkárskô, ktoré sa v tomto roku v Brusne v okrese Banská Bystrica bude konať jubilejný 15. raz, navštevujú aj priaznivci zo zahraničia. Získalo tak medzinárodný charakter, priblížil TASR Imrich Kolpák, poslanec obecného zastupiteľstva, ktorý prišiel s myšlienkou založiť takéto podujatie. "Už sa nám stalo, že tu varil zať zo Škótska, bolo tu kanadské družstvo, kde boli traja pôvodom Slováci, ich otec aj matka boli zo Slovenska, má to taký medzinárodný charakter," povedal Kolpák. Dodal, že k tradičným účastníkom sa radí aj Ján Hansman zo Srbska, počas vojny bol učiteľom v miestnej základnej škole.
Ako Kolpák pokračoval, páči sa mu, že vždy býva na Čipkárskô minimálne 25 družstiev. V roku 2009 zaznamenali rekord, ktorý je aj zapísaný v Knihe slovenských rekordov. Vtedy sa na akcii zúčastnilo 34 družstiev. Kolpák vysvetlil, že prišiel s myšlienkou vytvoriť niečo nové, čo ešte v tomto regióne nie je: "A to je akcia Čipkárskô. Ide o varenie tradičného jedla, ktoré kedysi využívali naši obchodníci – tzv. čipkári. Boli to obchodníci, ktorí chodili po jarmokoch v rámci Európy." Počas presunu z jarmoku na jarmok používali čipkársku mašinu, ktorá bola zavesená na voze. V tej počas jazdy varili svoje tradičné jedlo.
Čipkárska mašina je atypický nástroj, ktorý má v strede komín, do ktorého sa dáva väčšinou drevené uhlie, a v okolí komína sa varí. "Podstata je v tom, že suroviny sa dávajú do vody, je to úplne zdravé, nie je tam žiadny mastný základ... Buď tam je hovädzie, alebo baranie mäso. Dáva sa tam koreňová zelenina, zemiaky a nakoniec trhance," priblížil Kolpák. Jedlo je atypické v tom, že prvé sa zje husté, potom polievka.
Kolpák si pri zakladaní akcie myslel, že Čipkárskô zaujme okolo 100 ľudí a nepredpokladal, že bude mať taký úspech nielen pre okolité obce alebo región, ale aj rodákov zo zahraničia. "Je to taká obecná akcia, ktorá na Slovensku, vlastne, nie je – je to atypická akcia, pretože niekde sa varí guláš, halušky, kapustnica, ale Čipkárskô ako také sa nikde nevarí," povedal Kolpák. Podľa pravidiel sa pred súťažou prihlásia štvorčlenné družstvá, mali by v nich byť minimálne traja rodáci alebo obyvatelia Brusna. Po varení odovzdávajú vzorky svojho kuchárskeho umenia a porota vyhodnotí najchutnejšie jedlá, ktoré musia byť aj estetické.
Kolpák podotkol, že keď v roku 1999 začínali, súťažné družstvá tvorila väčšinou stredná a staršia generácia. Vlani už bola asi polovica súťažiacich vo veku do 30 rokov. "To znamená, že mládež nadväzuje na starých rodičov, prarodičov a začína variť. Už teraz je úplne bežné, že sú domáce akcie, kde prídu nejakí priatelia, zoberú čipkársku mašinu a varia si doma v záhrade. Hocikedy," dodal Kolpák.
Obyvateľky obce sa venujú paličkovaniu, je pre nich relaxom a záľubou
Pre relax a potešenie sa venujú svojmu koníčku - paličkovaniu čipkárky Elena Vaníková, Valéria Plšková a Margita Zázrivcová z obce Brusno v okrese Banská Bystrica. "Robíme si to pre svoje potešenie, alebo keď ideme niekomu gratulovať z rodiny, viem, že to poteší... Teraz nás je sedem," konkretizovala Plšková.
Ako pokračovala Vaníková, keď zostala na dôchodku, potrebovala si vyplniť čas: "Kedysi dávno som sa venovala čipkám, tak som si povedala, že by stálo za uváženie, keby sme založili nejaký klub paličkovania. Mne sa to vždy páčilo, tak som našla pár žien, vtedy, v roku 2004, nás bolo viac," priblížila Vaníková. Záujemkyne začala učiť základy, stretávali sa raz za týždeň, pokiaľ neboli prázdniny, sviatky či robota v záhrade. Teraz sa stretnú, keď je to potrebné. Ide o to, dodala Vaníková, aby si odovzdávali skúsenosti.
"Ja som sa veľmi potešila, keď ma Elenka oslovila, či sa nechcem naučiť paličkovať. Môžem povedať, že keď som prvýkrát prišla a uvidela ten valec a paličky, tak som si myslela, že ja to nevezmem ani do rúk, mne sa to zdalo ťažké. A je to fakt náročné, ale mali sme dobrú učiteľku," priznáva Plšková, ktorá rada paličkuje obrázky. Keď sa svojej záľube venuje po večeroch, obrázok spraví za týždeň. "Niekedy aj za dva dni, alebo keď ma to pochytí, že v lete, trebárs, si dám von valec, tak urobím za pol dňa niečo," povedala Plšková. Pri tvorbe čipiek si oddýchne. Každá ručná práca sa jej páči, dodala.
Zázrivcová, pre ktorú je tento koníček taktiež relaxom a potešením, prízvukovala, že na paličkovanie si treba vymedziť čas a človeka musí baviť: "Taký koníček to musí byť a musíte mať k tomu dobré oči." Zázrivcová rada robí ozdoby na vianočný strom. "Rada robím aj dečky, ale nie veľmi náročné," pokračovala.
Podľa ďalších slov Zázrivcovej, keď sa už v paličkovaní zdokonalili, v Dome tradičných remesiel urobili aj pár výstav, na ktoré pozvali ľudí z dediny. Svoj stánok s paličkovaním mali aj na tradičnej obecnej akcii Čipkárskô. So svojou prácou sa prezentovali aj na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe: "Veľmi sa nám tam páčilo," konštatovala Zázrivcová. Zúčastnili sa taktiež na Dňoch mesta Brezno. Čipkárky z Brusna robia z čipiek aj spomínané vianočné ozdoby. "Keď urobíme ozdoby, v kostole nad Betlehemom máme vždy jeden strom, ktorý ovešiame s tými našimi čipkami na Vianoce," dodala Zázrivcová.
Pre relax a potešenie sa venujú svojmu koníčku - paličkovaniu čipkárky Elena Vaníková, Valéria Plšková a Margita Zázrivcová z obce Brusno v okrese Banská Bystrica. "Robíme si to pre svoje potešenie, alebo keď ideme niekomu gratulovať z rodiny, viem, že to poteší... Teraz nás je sedem," konkretizovala Plšková.
Ako pokračovala Vaníková, keď zostala na dôchodku, potrebovala si vyplniť čas: "Kedysi dávno som sa venovala čipkám, tak som si povedala, že by stálo za uváženie, keby sme založili nejaký klub paličkovania. Mne sa to vždy páčilo, tak som našla pár žien, vtedy, v roku 2004, nás bolo viac," priblížila Vaníková. Záujemkyne začala učiť základy, stretávali sa raz za týždeň, pokiaľ neboli prázdniny, sviatky či robota v záhrade. Teraz sa stretnú, keď je to potrebné. Ide o to, dodala Vaníková, aby si odovzdávali skúsenosti.
"Ja som sa veľmi potešila, keď ma Elenka oslovila, či sa nechcem naučiť paličkovať. Môžem povedať, že keď som prvýkrát prišla a uvidela ten valec a paličky, tak som si myslela, že ja to nevezmem ani do rúk, mne sa to zdalo ťažké. A je to fakt náročné, ale mali sme dobrú učiteľku," priznáva Plšková, ktorá rada paličkuje obrázky. Keď sa svojej záľube venuje po večeroch, obrázok spraví za týždeň. "Niekedy aj za dva dni, alebo keď ma to pochytí, že v lete, trebárs, si dám von valec, tak urobím za pol dňa niečo," povedala Plšková. Pri tvorbe čipiek si oddýchne. Každá ručná práca sa jej páči, dodala.
Zázrivcová, pre ktorú je tento koníček taktiež relaxom a potešením, prízvukovala, že na paličkovanie si treba vymedziť čas a človeka musí baviť: "Taký koníček to musí byť a musíte mať k tomu dobré oči." Zázrivcová rada robí ozdoby na vianočný strom. "Rada robím aj dečky, ale nie veľmi náročné," pokračovala.
Podľa ďalších slov Zázrivcovej, keď sa už v paličkovaní zdokonalili, v Dome tradičných remesiel urobili aj pár výstav, na ktoré pozvali ľudí z dediny. Svoj stánok s paličkovaním mali aj na tradičnej obecnej akcii Čipkárskô. So svojou prácou sa prezentovali aj na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe: "Veľmi sa nám tam páčilo," konštatovala Zázrivcová. Zúčastnili sa taktiež na Dňoch mesta Brezno. Čipkárky z Brusna robia z čipiek aj spomínané vianočné ozdoby. "Keď urobíme ozdoby, v kostole nad Betlehemom máme vždy jeden strom, ktorý ovešiame s tými našimi čipkami na Vianoce," dodala Zázrivcová.
Podľa starostky je dnes vzácnosť, keď sa ľudia zapájajú do života obce
Obyvatelia obce Brusno, ktorá leží 20 kilometrov od Banskej Bystrice, sú aktívni a združujú sa do viacerých spolkov. "Mám asi to šťastie, že je tu veľa spolkov, tí ľudia sa organizujú, vyvíjajú činnosť, samozrejme, to je aj na prospech obce. Zapájajú sa do verejného života a to je dnes vzácnosť, podľa mňa," povedala TASR starostka Brusna Viera Krakovská.
Obyvatelia Brusna majú lyžiarsky, futbalový, volejbalový či turistický oddiel. "Každej organizácii sa usilujeme na svoju činnosť dať z rozpočtu finančné prostriedky," pokračovala Krakovská. "Turistický oddiel má za úlohu, keďže chodí aj po našich lesoch, horách, zozbierať odpad, ktorý tam neposlušní ľudia nahádžu," priblížila starostka. Turisti organizujú rôzne podujatia, chodia po krajinách, ale aj našich horách.
V Brusne sú aj dobrovoľní hasiči, ktorí sú podľa slov starostky tiež veľmi aktívni. Ako sa uvádza na webovej stránke obce, o hasičskom zbore v časti obce Brusno sa začína hovoriť v roku 1894, keď za hasičského veliteľa bol zvolený Móric Machner. V pôvodných obciach Brusno a Svätý Ondrej pôsobili samostatné požiarne zbory, aj keď v mnohých akciách si vzájomne vypomáhali. Po zlúčení obcí v roku 1960 dochádza k vytvoreniu spoločného požiarneho zboru.
"Bez nich si tu neviem život predstaviť, ani starostovať. Pretože my sme zažili všeličo, vyliatie Hrona, záplavy, vlani zosunutie lúky v jednej lokalite na obytnú zónu," vymenovala Krakovská. Ako pokračovala, byť hasičom sa v obci dedí, keď je požiarnikom otec, je ním aj syn. "Takou odmenou asi pre nich bolo, že sme postavili požiarnu zbrojnicu, zhruba za 232.400 eur, ktorú využívajú, máme perfektnú techniku," dodala starostka.
Imrich Kolpák, ktorý je tajomníkom Hasičského zboru v Brusne, priblížil, že počtom členov sú najväčšia organizácia v rámci okresu Banská Bystrica, teda aj v Brusne, majú 121 členov. Venujú sa širokému spektru rôznych činností. "Robíme preventívno-výchovnú činnosť. Zásahovú činnosť nielen pri požiaroch, ale máme tu aj Hron, ten robí niekedy šarapatu," konštatoval Kolpák.
"Vlani, na Veľkonočnú nedeľu, sa nám stalo to, čo ešte v histórii našej obce nepamätám, mali sme zosuv pôdy. A za spôsob, akým hasiči odvodnili kopec, boli nominovaní na čin roka," povedal Kolpák. Ako dodal, venujú sa aj deťom, organizujú tradičné kultúrne akcie ako fašiangové slávnosti či hasičský ples. Robia ale aj potrebné činnosti, napríklad pri veľkom podujatí Čipkárskô čistia priestor.
Aktívni môžu byť aj malí obyvatelia Brusna, a to v základnej umeleckej škole (ZUŠ). "Možno nie každá obec má ZUŠ, väčšinou sú to mestá. Čiže, máme ZUŠ, kde sú odbory hudobný, potom je maľovanie, keramika," konštatovala Krakovská. ZUŠ má aj elokované pracoviská, a to v obciach Nemecká, Ľubietová a Medzibrod. Obec má aj Základnú školu s materskou školou. Pritom školáci sa okrem učenia môžu venovať aj športu: "Je fakt, že pán riaditeľ je veľmi naklonený športu, takže tam zriadil športové triedy," konštatovala starostka. Žiaci sa tak venujú futbalu a volejbalu.
Obyvatelia obce Brusno, ktorá leží 20 kilometrov od Banskej Bystrice, sú aktívni a združujú sa do viacerých spolkov. "Mám asi to šťastie, že je tu veľa spolkov, tí ľudia sa organizujú, vyvíjajú činnosť, samozrejme, to je aj na prospech obce. Zapájajú sa do verejného života a to je dnes vzácnosť, podľa mňa," povedala TASR starostka Brusna Viera Krakovská.
Obyvatelia Brusna majú lyžiarsky, futbalový, volejbalový či turistický oddiel. "Každej organizácii sa usilujeme na svoju činnosť dať z rozpočtu finančné prostriedky," pokračovala Krakovská. "Turistický oddiel má za úlohu, keďže chodí aj po našich lesoch, horách, zozbierať odpad, ktorý tam neposlušní ľudia nahádžu," priblížila starostka. Turisti organizujú rôzne podujatia, chodia po krajinách, ale aj našich horách.
V Brusne sú aj dobrovoľní hasiči, ktorí sú podľa slov starostky tiež veľmi aktívni. Ako sa uvádza na webovej stránke obce, o hasičskom zbore v časti obce Brusno sa začína hovoriť v roku 1894, keď za hasičského veliteľa bol zvolený Móric Machner. V pôvodných obciach Brusno a Svätý Ondrej pôsobili samostatné požiarne zbory, aj keď v mnohých akciách si vzájomne vypomáhali. Po zlúčení obcí v roku 1960 dochádza k vytvoreniu spoločného požiarneho zboru.
"Bez nich si tu neviem život predstaviť, ani starostovať. Pretože my sme zažili všeličo, vyliatie Hrona, záplavy, vlani zosunutie lúky v jednej lokalite na obytnú zónu," vymenovala Krakovská. Ako pokračovala, byť hasičom sa v obci dedí, keď je požiarnikom otec, je ním aj syn. "Takou odmenou asi pre nich bolo, že sme postavili požiarnu zbrojnicu, zhruba za 232.400 eur, ktorú využívajú, máme perfektnú techniku," dodala starostka.
Imrich Kolpák, ktorý je tajomníkom Hasičského zboru v Brusne, priblížil, že počtom členov sú najväčšia organizácia v rámci okresu Banská Bystrica, teda aj v Brusne, majú 121 členov. Venujú sa širokému spektru rôznych činností. "Robíme preventívno-výchovnú činnosť. Zásahovú činnosť nielen pri požiaroch, ale máme tu aj Hron, ten robí niekedy šarapatu," konštatoval Kolpák.
"Vlani, na Veľkonočnú nedeľu, sa nám stalo to, čo ešte v histórii našej obce nepamätám, mali sme zosuv pôdy. A za spôsob, akým hasiči odvodnili kopec, boli nominovaní na čin roka," povedal Kolpák. Ako dodal, venujú sa aj deťom, organizujú tradičné kultúrne akcie ako fašiangové slávnosti či hasičský ples. Robia ale aj potrebné činnosti, napríklad pri veľkom podujatí Čipkárskô čistia priestor.
Aktívni môžu byť aj malí obyvatelia Brusna, a to v základnej umeleckej škole (ZUŠ). "Možno nie každá obec má ZUŠ, väčšinou sú to mestá. Čiže, máme ZUŠ, kde sú odbory hudobný, potom je maľovanie, keramika," konštatovala Krakovská. ZUŠ má aj elokované pracoviská, a to v obciach Nemecká, Ľubietová a Medzibrod. Obec má aj Základnú školu s materskou školou. Pritom školáci sa okrem učenia môžu venovať aj športu: "Je fakt, že pán riaditeľ je veľmi naklonený športu, takže tam zriadil športové triedy," konštatovala starostka. Žiaci sa tak venujú futbalu a volejbalu.
