Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je umiestnený v areáli Múzea SNP, v románskej záhrade, ktorá nesie jej meno.
Autor TASR
Banská Bystrica 8. septembra (TASR) – V predvečer Dňa obetí holokaustu a rasového násilia odhalili dnes v Banskej Bystrici pamätník venovaný slovenskej a izraelskej národnej hrdinke Chavive Reikovej. Je umiestnený v areáli Múzea SNP, v románskej záhrade, ktorá nesie jej meno.
Ako pri slávnostnom odhalení pripomenul riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, slovenská protifašistická bojovníčka a príslušníčka izraelskej armády Chaviva, sa narodila v chudobnej židovskej rodine na Slovensku. V Banskej Bystrici prežila 20 rokov. V roku 1939 odišla s manželom do Palestíny a hoci nemusela, počas SNP sa vrátila na Slovensko, aby pomáhala prenasledovaným židovským rodinám a americkým pilotom. Keď jej ponúkli, aby sa vrátila späť do Izraela, odmietla a zostala. Nacistické jednotky ju zadržali a neľudsky týrali. Netajila, že je Židovka, a pritom vedela, čo ju čaká. Popravili ju 20. novembra 1944 v Kremničke, v dnešnej časti Banskej Bystrice.
"Chavivou začalo Múzeum SNP projekt približovania postáv, ktoré v SNP niečo mimoriadne urobili, ale veľa sa o nich nevie. Sú to významní hrdinovia. O Chavive sa v súčasnosti dokončuje dokumentárny film, ktorý bude mať premiéru práve 20. novembra. Organizujeme o nej aj konferenciu. Tento rok by sme pokojne mohli nazvať rokom Chavivy. Jej záhrada dnes dostala úplne novú tvár," dodal Mičev.
Ako pre TASR konštatoval veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku Alexander Ben-Zvi, ktorý prišiel do Banskej Bystrice na odhalenie pamätníka, "osoba hrdinky Chavivy Reikovej spája Slovensko a Izrael". Rád prišiel vzdať úctu ich hrdinke aj tu, na Slovensku. Tú si však zaslúžia všetci, ktorí položili svoje životy vo vojne a bojovali proti fašizmu.
Autorom umeleckého diela je akademický sochár Péter Gáspár, ktorý na Akadémii umení v Banskej Bystrici vedie ateliér figurálneho sochárstva. Priznal, že to bola pre neho do istej miery výzva. Hlavu Chavivy sa snažil zachytiť čo najvernejšie, ako aj zväčšeninu nemeckej čižmy, ktorá jej dupe po tvári.
"Snažil som sa verne zachytiť jej portrétne črty, približujú sa podobe tejto 30-ročnej ženy. Detail nemeckej čižmy som si vypýtal z múzea. Chcel som zachytiť dramatický moment - symbol absurdnej brutality a nezmyselného násilia v spojitosti so ženským portrétom, teda to, čo sa spája v tomto príbehu," uviedol pre TASR akademický sochár Gáspár.
Ako pri slávnostnom odhalení pripomenul riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, slovenská protifašistická bojovníčka a príslušníčka izraelskej armády Chaviva, sa narodila v chudobnej židovskej rodine na Slovensku. V Banskej Bystrici prežila 20 rokov. V roku 1939 odišla s manželom do Palestíny a hoci nemusela, počas SNP sa vrátila na Slovensko, aby pomáhala prenasledovaným židovským rodinám a americkým pilotom. Keď jej ponúkli, aby sa vrátila späť do Izraela, odmietla a zostala. Nacistické jednotky ju zadržali a neľudsky týrali. Netajila, že je Židovka, a pritom vedela, čo ju čaká. Popravili ju 20. novembra 1944 v Kremničke, v dnešnej časti Banskej Bystrice.
"Chavivou začalo Múzeum SNP projekt približovania postáv, ktoré v SNP niečo mimoriadne urobili, ale veľa sa o nich nevie. Sú to významní hrdinovia. O Chavive sa v súčasnosti dokončuje dokumentárny film, ktorý bude mať premiéru práve 20. novembra. Organizujeme o nej aj konferenciu. Tento rok by sme pokojne mohli nazvať rokom Chavivy. Jej záhrada dnes dostala úplne novú tvár," dodal Mičev.
Ako pre TASR konštatoval veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku Alexander Ben-Zvi, ktorý prišiel do Banskej Bystrice na odhalenie pamätníka, "osoba hrdinky Chavivy Reikovej spája Slovensko a Izrael". Rád prišiel vzdať úctu ich hrdinke aj tu, na Slovensku. Tú si však zaslúžia všetci, ktorí položili svoje životy vo vojne a bojovali proti fašizmu.
Autorom umeleckého diela je akademický sochár Péter Gáspár, ktorý na Akadémii umení v Banskej Bystrici vedie ateliér figurálneho sochárstva. Priznal, že to bola pre neho do istej miery výzva. Hlavu Chavivy sa snažil zachytiť čo najvernejšie, ako aj zväčšeninu nemeckej čižmy, ktorá jej dupe po tvári.
"Snažil som sa verne zachytiť jej portrétne črty, približujú sa podobe tejto 30-ročnej ženy. Detail nemeckej čižmy som si vypýtal z múzea. Chcel som zachytiť dramatický moment - symbol absurdnej brutality a nezmyselného násilia v spojitosti so ženským portrétom, teda to, čo sa spája v tomto príbehu," uviedol pre TASR akademický sochár Gáspár.
